Keď rinčí vírus, mlčia múzy

Pre pandémiu koronavírusu je momentálne v útlme celá krajina a mlčí aj kultúrna scéna. Divadlá, operné domy, koncerty a ďalšie možnosti kultúrneho vyžitia nie sú pre verejnosť dostupné vôbec alebo len veľmi obmedzene. Online prenosy, ktoré umelecké inštitúcie ponúkajú, sú vítaným spestrením príliš dlhého kultúrneho ticha, živý kontakt s hudobníkmi, spevákmi, hercami však nehradiť nemôžu...

06.12.2020 20:38
Operetny koncert v sale Eugena Suchona na... Foto:
Operetný koncert v sále Eugena Suchoňa na Konzervatóriu v Bratislave, január 2020. Na snímke René Schleifer, Maruška Mikócziová, Peter Wurczer a Jakuba Šeniglová.
debata

Okrem profesionálnych umelcov dôsledky krízy veľmi intenzívne dopadajú aj na študentov múzických umení. Ako pociťujú túto nevítanú prestávku? Ako sa študuje a vyučuje umenie online? Na to sme sa spýtali študentov bratislavskej Vysokej školy múzických umení a Konzervatória v Bratislave.

Jakuba Šeniglová, študentka VŠMU Bratislava, odbor operný spev

Operná speváčka Jakuba Šeniglová. Foto: archív speváčky
SONY DSC Operná speváčka Jakuba Šeniglová.

Okrem bakalárskeho štúdia na katedre spevu na VŠMU paralelne študujem aj špecializačné štúdium na štátnom konzervatóriu so zameraním na starú hudbu. Postupne sa pandemická situácia dotkla oboch týchto inštitúcií a vyučovanie z denného štúdia prešlo plynule na distančnú formu. S mnohými študentami sa zhodneme v tom, že niekdajšie časy ranného vstávania na ôsmu ráno do školy a ranné zápchy mestom by sme teraz vrelo privítali.

Naozaj nám veľmi chýba osobný kontakt s pedagógmi. Mne osobne chýbajú najmä korepetície, ktoré sú pre nás, spevákov, dôležitou súčasťou v procese naštudovania repertoáru. Sama mám možnosť vyskúšať distančné vyučovanie z pohľadu pedagóga na základnej umeleckej škole, ktoré mnohokrát nie je najideálnejšie. Práve preto si myslím, že patrí veľká vďaka všetkým učiteľom, ktorý sa rozhodli s touto situáciou popasovať a nevzdať to.

Pandémia ovplyvnila aj moje ďalšie mimoškolské aktivity. Skoro všetky plánované koncerty a vystúpenia či už na Slovensku alebo v zahraničí sa od marca postupne začali rušiť a presúvať. Ako svetlú stránku momentálnej situácie vnímam pre mladých študentov možnosť väčšej sebarealizácie. Osobne voľný čas využívam študovaním nového, či už operného alebo operetného, koncertného repertoáru.

Počas druhej pandemickej vlny som tiež mala príležitosť zúčastniť sa aj online koncertov, ktoré nám dávajú možnosť udržiavať sa nielen v kondícii, ale aj umelecky prispieť kultúre v čase, keď má takzvanú stopku. V najbližšej dobe by ma okrem ďalších online vystúpení mala čakať po novom roku už druhýkrát preložená premiéra operety Čardášová princezná v Severočeskom divadle v Ústí nad Labem, kde budem spievať svoj debut v roli kontesy Stázi.

Vanesa Šarköziová, študentka VŠMU, hra na kontrabas

Hudobníčka Vanessa Šarközioá na koncerte v... Foto: archív umelkyne
Vanessa Sarkoeziova. Koncert v Primacialnom palaci Bratislava 2017 Hudobníčka Vanessa Šarközioá na koncerte v Primaciálnom paláci v Bratislave (2017).

Pandémia koronavírusu kultúru úplne ochromila. Prvá vlna ma zasiahla v absolventskom ročníku na konzervatóriu a i keď by možno na iných školách prísť o všetky skúšky pôsobilo pozitívne, na konzervatóriu to tak nebolo.

Prišli sme o náš absolventský koncert, o koncert na ktorý sme sa všetci tešili. Táto udalosť je oficiálne ukončenie štúdia na konzervatóriu a pozývajú sa na neho vždy všetci učitelia, priatelia a tiež celá rodina. Je mi je veľmi ľúto, že o toto celý náš ročník prišiel.

Hudobníčka Vanessa Šarközioá na koncerte v... Foto: archív umelkyne
Vanessa Sarkoeziova. Natacania videoklipu s kapelou Gypsy Jazz Project 2020 Hudobníčka Vanessa Šarközioá na koncerte v Primaciálnom paláci v Bratislave (2017).

Prvý ročník na VŠMU sme si kvôli druhej vlne pandémie tiež užili len na pár týždňov. Kríza ma zastavila tiež v rozbehnutých projektoch s kapelou Gypsy Jazz Project, mali sme v pláne vydať debutové CD, a odohrať množstvo koncertov – to všetko sa teraz odkladá na neurčito. Veľmi som sa tešila z prijatia do SND – účinkovala som v otváracom koncerte novej sezóny, ktorým bol zároveň aj koncertom „zatváracím“ pred zákazom kultúrnych podujatí. I keď niektorí možno našli aj na tejto dobe niečo pozitívne, ja medzi nich, žiaľ, nepatrím. Veľmi dúfam, že nebude trvať dlho a vrátime sa k našim krásnym životom muzikantov a k práci, ktorú milujeme.

Remigius Klačanský, študent VŠMU, odbor kompozícia

Remigius Klačanský na koncerte Filipa Jančíka... Foto: archív umelca
Remigius Klačanský Koncert Filipa Jancika na Bratislavskom hrade v juni 2019. Remigius Klačanský na koncerte Filipa Jančíka na Bratislavskom hrade v júni 2019

Som nielen študent kompozície, ale aj aktívne hrajúci klávesák v rôznych projektoch a kapelách, koronakríza ma zasiahla pomerne intenzívne. Za normálnych okolností by som odohral za obdobie od marca do decembra približne 50–70 koncertov a predstavení, ale kvôli protipandemickým opatreniam sa ich takmer deväťdesiat percent neuskutočnilo. Je to ale stále lepšie ako u niektorých iných kolegov umelcov, ktorým zo dňa na deň doslova vypadli všetky príjmy.

Okrem hrania si privyrábam aj súkromnými hodinami klavíra a skladaním hudby do reklám a rôznych projektov, čo ma v podstate aj držalo mentálne a samozrejme i finančne nad vodou. Opatrenie, ktoré sa ma dotklo najviac, bolo uzatvorenie slovensko-rakúskych hraníc v polovici marca. Keďže bývam v rakúskej dedinke Wolfsthal, bol som zvyknutý dochádzať do školy, za prácou a za priateľmi do Bratislavy takmer denne.

Cez hranice som sa dostal napokon až začiatkom júna a to len vďaka tomu, že som mal na vysokej škole bakalárske štátnice. Bol pre mňa silný zážitok prejsť hranicami a po troch mesiacoch izolácie znovu vidieť ľudí, ktorých som bol pred tým zvyknutý stretávať na dennej báze. Hoci obdobie koronakrízy stále pretrváva, naučil som sa ako-tak s tým zaobchádzať. Okrem toho, že mám viac času pre komponovanie a štúdium, je pre mňa najvzácnejšie, že mám viac času sám na seba a najmä spoznávanie samého seba, na čo sme mnohí možno v bežnom živote pred pandémiou zabúdali…

René Schleifer, študent Konzervatória v Bratislave, odbor operný spev

Schleifer ako Johann Strauss ml. - Večer... Foto: archív umelca
Rene Schleifer ako Johann Strauss ml. Schleifer ako Johann Strauss ml. - Večer Straussových valčíkov s Hilaris Orchestra a Alanom Vizvárym v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca, Bratislava.

Pred vypuknutím pandémie som sa podieľal na mnohých umeleckých projektoch ako herec, spevák či moderátor. No dnešný čas, ktorý by som skôr nazval nečas, mi znepríjemnil radosť z tvorby. Zrušené boli naplánované koncerty, divadelné skúšky a predstavenia a nakoniec nám zavreli aj poslednú nádej – školu.

Už niekoľko týždňov pred jej zatvorením nám na hodine tanca zakázali hýbať sa. Na hodine spevu odporučili spievať v rúšku, alebo najlepšie nespievať vôbec… Momentálne prebieha výučba na Konzervatóriu prostredníctvom internetu, čo je to vraj v tejto situácii jediný spôsob vzdelávania. Hodiny spevu prebiehajú cez videohovor, kde nie je vždy počuť všetko tak ako by sme chceli a ako by bolo treba.

René Schleifer a  Dominika Kolenčíková vo filme... Foto: archív
Film Elise. Zlava Rene Schleifer a Dominika Kolencikova René Schleifer a Dominika Kolenčíková vo filme Elisé.

Napriek všetkým neduhom tohto nečasu sa mi naskytla príležitosť účinkovať v bakalárskom filme Patrika Daniela, kde stvárňujem postavu Svetozára. Na tento film sa dívam ako na pozitívum, ktoré mi aspoň zatiaľ pomáha udržať sa v hereckej kondícii a kde to umenie má aký-taký zmysel, v tejto dobe.

Momentálne mám, napriek všetkému, dostatok času na cvičenie a tvorbu nových vecí. Čo je však pre mňa, a určite pre ďalších umelcov najpodstatnejšie, je živé vystupovanie a kontakt s publikom. Predstavuje to istú formu harmónie – my sme pre divákov potešením a oni pre nás motiváciou. Kultúra nás obohacuje, robí človeka lepším a vnímavejším a život o čosi zaujímavejším. A práve tento aspekt nám v tejto dobe chýba. Verím, že sa diváci aj umelci zakrátko opäť uvidia z očí do očí.

Veronika Horváthová študentka VŠMU, odbor herectvo

Veronika Horváthová. Foto: archív umelkyne
Veronika Horvathova. Prvy navrat na VSMU po 1. vlne pandemie 2020. Veronika Horváthová.

Koronakríza pohla mojimi emočnými schopnosťami až-až. Zo začiatku som bola úprimne rada, že som nachvíľu vypla z môjho aktívneho stereotypu. Bola som vyťažená a unavená. Skúšala som v divadle, keď nie tam, tak som skúšala od rána do večera v škole, nestíhala som niekedy ani jesť. Dvojtýždňový oddych mi padol vhod, lenže následne sa opatrenia rozšírili a môj životný stereotyp sa zrazu vytratil úplne. Bola som naučená žiť aktívne. Všetko sa začalo robiť online formou, z čoho som nebola nadšená, lebo sedieť každý deň, minimálne šesť hodín za počítačom, je pre mňa unavujúcejšie ako fyzická a psychická námaha v divadle.

Samozrejme, krízu sme pocítili všetci, nielen, umelcia to aj finančne. Nie je to žiadne tajomstvo. Divadlá sa zatvorili, rozrobené projekty sa pozastavili, ostala som doma. Po niekoľkotýždňovej nespokojnosti som začala úplne z iného konca. Začala som sa venovať aktivitám, na ktoré som nemala predtým toľko času. Začala som si v prvom rade užívať, že som denne doma s mojou milovanou rodinou, s ktorou som sa predtým nevidela niekedy aj tri týždne. Čítala som knihy, na ktoré predtým nebol čas, konečne som si ich mohla v pokoji vychutnať. Chodila som veľa do prírody, rozpozerala som si všetky sľúbené seriály a filmy, na ktoré som tiež predtým nemala čas a vrátila som sa k mojej obľúbenej činnosti, k maľovaniu obrazov. Využívala som čas naplno, nakoľko som si uvedomila, že mi ho nikto nikdy nevráti.

Neviem sa dočkať, keď začneme žiť ako predtým, slobodne a naplno. Keď budeme môcť znova privoňať k divadlu a ku kultúre. Civilizácia bez kultúry nie je civilizáciou. Človek potrebuje ku šťastiu a spokojnosti nielen telesné pohodlie, ale i duševné. Kultúra a civilizácia musia ísť ruka v ruke.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #koronakríza #kultúra online #druhá vlna koronakrízy