Ľudia teda budú koncerty z Festivalu peknej hudby počúvať vo svojich obývačkách. Je už na to publikum zvyknuté?
Môžu ich počúvať aj v kuchyni! Hovorí sa, že človek si zvykne aj na šibenicu. Hoci sú streamové koncerty ako osvieženie fajn, živá hudba je živá hudba. Viem, že niektorí ľudia dokonca už tejto forme dávajú aj prednosť – možno pociťujú strach vrátiť sa do dejiska koncertov – ale ja k nim nepatrím.
Bude v programe nejako prítomná Banská Štiavnica, kde inak festival býva?
Iba symbolicky. Vírus nám všetko prekopal, program sme museli viackrát meniť. Zahraniční umelci nemôžu prísť, kvôli čomu sa zmenili miesta účinkovania. Napríklad jeden koncert sa presunul zo Štiavnice do Zvolena. Aj tradičná sprievodná výstava „opustila“ štiavnický Starý zámok. Majster Stanislav Harangozó sa obával, že sa v nevykúrených priestoroch obrazy znehodnotia. Ale Štiavnica vždy zostane srdcom festivalu.
Festival je poctou majstrovi Romanovi Bergerovi, ktorý zomrel len vlani 22. decembra. Prierez jeho komornou tvorbou zahrajú klaviristka Xénia Jarová, klarinetista Branislav Dugovič, Quartetto Istropolitana a aj vy. Prečo máte rád tohto skladateľa?
Z jeho hudby na mňa vanie silný humanizmus. Aj ako človek bol veľmi milý, je mi za ním smutno.
Koncert pod názvom Hummel a Beethoven pripomenie vlaňajšie 250. výročie Ludwiga van Beethovena? Aký bude?
Aj tento koncert sa musel „prekopať“, lebo pôvodne sme mali hrať Hummelove klarinetové kvartetá s talianskym klarinetistom Nicolom Bulfonem. To ale teraz nie je možné, takže si spoločnú zostavu užijeme azda až v lete v Taliansku. Skladby oboch klasikov predvedú klaviristka Jordanka Palovičová, violista Róbert Lakatoš a ja.
V programe čítame aj názov Duo pre dvoch okuliarnikov. Názov znie žartovne. Pekná hudba nie je iba vážna?
Beethoven napísal toto duo pre violu a violončelo, a to je pre nás zaujímavé, aj pre môjho dlhoročného priateľa a violončelistu Mikuláša Zmeškala, ktorý pochádza z Oravy. Beethoven hral okrem iných nástrojov aj na viole. Keďže aj on, aj Zmeškal potrebovali na čítanie nôt okuliare, nazval takto svoj opus. To je aj moja odpoveď na "vážnu“ hudbu. Tento termín bol a stále je veľkým omylom a nezmyslom. Používame ho, pokiaľ viem, len my Slováci a Česi. Počuli ste niekde prívlastok „serious“ music v cudzine? Hudba bez humoru nemôže existovať.
Skúste priblížiť aj manželský pár žijúci v Paríži, ktorý si hovorí Duo Fortecello. Čo sa za týmto názvom skrýva?
V prvom rade ide o vynikajúcich a aktívnych hudobníkov. Už len keď sa pozrie človek na ich webstránku, pochopí, že majú radi hudbu, aktivity, jednoducho sú akční. A taká je aj ich hra, plná temperamentu. Mňa osobne teší návrat aj ku klasickému formátu dua violončela s klavírom, s majstrovskými dielami Fryderyka Chopina a Johannesa Brahmsa, ale aj zaujímavého španielskeho neskororomantického zjavu – Joaquina Nina.
Každý večer bude iba jeden koncert? Budú aj príhovory?
Každý deň bude iba jeden koncert, okrem piatka, keď budú dva. Mám rád, keď sa pred koncertom alebo počas neho niečo povie, špeciálne v tejto situácii, keď nie sme tvárou v tvár. Poslucháči aj interpreti sú ochudobnení o stretnutie pri káve počas prestávky, o atmosféru, o potlesk.
Prekvapením má byť už spomenutý klarinetista z Talianska Nicola Bulfone. Čo bude hrať? Aký nástroj je klarinet? Nie je príliš útly?
Klarinet je síce rozmerom útly, ale zvuk vie vydať riadne silný. Ja som ako dieťa na klarinete chcel hrať, ale učiteľom som sa zdal slabý. Takže je to skôr opačne. Klarinet je sebavedomý nástroj. Bulfone zahrá vo svojom recitáli hlavne hudbu 20. storočia a bol taký milý, že prispel k spomienke na Romana Bergera, zahrá jeho Impromptu. A kto by si bol pomyslel, že majster talianskych belcantových opier Gaetano Donizetti napíše skladbu pre sólový klarinet?
Na programe budú aj saxofóny. Rakúska zostava Aureum Saxophon Quartet je vraj doma v klasike i v jazze. Čím je toto zoskupenie zaujímavé?
Sú to sympatickí štyria mladí Rakúšania, dve ženy a dvaja muži, ktorí študovali na klasických školách a objavili sa aj v špičkových telesách ako Viedenská filharmónia či Viedenskí symfonici. To, že pokukujú aj po jazze, je mne osobne dvojnásobne sympatické. Stredoveký repertoár sa u nich strieda s dielami 19. storočia až po súčasnosť. A všetko v skvelých úpravách.
Na čo sa možno najviac tešiť?
Ja sa teším na všetko. Už len to, že organizujeme, komunikujeme, nahrávame, cvičíme, je liek na to, aby sme neohlúpli. Každý prinesie kus svojho hudobného sveta, i keď cez médiá. Nech si každý poslucháč vyberie to svoje.
