Richard Autner v Slovanoch bojuje, v hudbe ale kladie otázky a ponúka odpovede

K herectvu sa dostal už ako dieťa cez divadelný tábor, cesta k hudbe bola o čosi dlhšia. Celkovo sa však zdá, že kariéra herca Richarda Autnera je prežiarená slnkom. Už počas posledného ročníka štúdia na VŠMU sa stal členom Činohry Slovenského národného divadla. Hovorí, že na to bolo treba 49 percent šťastia a 51 percent pracovitosti. Okrem divadla účinkuje vo viacerých seriáloch, najnovšie v Slovanoch a v Nemocnici. Nedávno vydal debutový album Odpovede, ktorý sa vydavateľstvo Slnko records rozhodlo vydať okamžite po vypočutí.

11.03.2021 06:00
Richard Autner Dorota Holubova Foto:
Richard Autner
debata

V týchto dňoch sa začal vysielať seriál Slovania, kde ste si zahrali postavu Bojana. Čo vám dalo nakrúcanie historického seriálu? Alebo táto konkrétna skúsenosť?

Nakrúcanie seriálu Slovania mi dalo predovšetkým nové priateľstvá a obrovskú skúsenosť. Počas prípravy na seriál sme museli absolvovať tréning pod vedením skvelých slovenských kaskadérov, naučiť sa jazdiť na koni, strieľať z luku v cvale, naučiť sa narábať s mečom, atď. Ale ako som už spomenul, najviac si cením nové priateľstvá. Počas nakrúcania som sa lepšie spoznal s Tomášom Maštalírom a Jurajom Lojom, s ktorým sme dodnes skvelí kamaráti.

Boli pri nakrúcaní aj nejaké výzvy, ktoré ste museli zdolať?

Myslím, že streľba z luku z chrbta cválajúceho koňa bola pre mňa najväčšou výzvou.

zväčšiť Richard Autner v seriáli Slovania. Foto: TV JOJ
slovania, richard autner, Richard Autner v seriáli Slovania.

Pracovali ste aj s ukrajinským štábom a hercami, nakrúcalo sa na Ukrajine. Vnímali ste jazykové bariéry?

Jazyková bariéra bola značná, ale nebolo to nič, čo by sa nedalo zvládnuť. Mix ruštiny, angličtiny a slovenčiny postačil na všetko.

Máte šťastie na režisérov?

Musím zaklopať, áno. Veľké šťastie. Dodnes som pracoval prevažne s režisérmi, ktorí okrem toho, že sú skvelí vo svojom remesle, sú predovšetkým dobrí a láskaví ľudia. Z nich musím spomenúť najmä Juraja Nvotu, Kuba Nvotu, Petra Bebjaka, Mareka Ťapáka a Honzu Nováka, s ktorým práve teraz točíme seriál Nemocnica. S každým z týchto pánov sa dá schuti a od srdca zasmiať a žiaden z nich nemá potrebu dokazovať si na pľaci svoju režisérsku pozíciu krikom alebo ponižovaním hercov alebo štábu. Čo vraj majú niektorí režiséri vo zvyku.

V novom seriáli televízie JOJ Nemocnica hráte jedného z lekárov. Čím vás zaujala táto postava, táto téma?

Postava chirurga Romana Vargu ma zaujala predovšetkým tým, že je to vynikajúci lekár, ktorý na pracovisku nepripúšťa chyby, no vo svojom súkromí sa ich často dopúšťa.

Je vám blízke zdravotnícke prostredie? Alebo máte pred lekármi obavy?

Nemám pred lekármi obavy, hoci v detstve sa mi pri pohľade na biely plášť zdvihol tlak. Obdivujem prácu lekárov. Jeden môj dobrý kamarát je lekár. Spomínam si, že vytiahnuť ho počas jeho štúdia medicíny na pivo bolo takmer nemožné. Stále sa učil. Dnes je to vynikajúci lekár, ktorý zachraňuje ľudské životy. Obdivujem to.

U vás vraj pomerne skoro bolo jasné, že smerujete do umeleckej oblasti a pravdepodobne z vás nebude jadrový fyzik. Aké boli náznaky?

Myslím, že najväčším náznakom bola moja chuť opakovane sa vracať do divadelného tábora, do ktorého som ako dieťa chodieval.

Môže takáto skúsenosť naozaj pomôcť pri výbere povolania?

Myslím si, že áno. V divadelnom tábore Babylon, do ktorého som chodil desať rokov, som mal šťastie na ľudí, ktorí divadlo a prácu s textom naozaj milovali a nadchli ma pre ňu. Počas dvoch týždňov tábora sme pripravovali insenáciu, ktorú sme na konci pobytu zahrali rodičom. Miloval som to napätie pred predstavením a zostalo mi to dodnes. Pred pár rokmi ste ešte ako študent posledného ročníka nastupovali do angažmánu v Slovenskom národnom divadle. Asi to nie je celkom bežné, že mladý herec sa dostane hneď na prvú scénu. Podarilo sa to mnohým skvelým hercom predo mnou a zrejme sa to podarí aj mnohým skvelým hercom po mne. Myslím, že k takýmto situáciám dochádza, keď sa spojí 49 percent šťastia a 51 percent pracovitosti.

Musíte starších, etablovaných kolegov presviedčať o svojich kvalitách? O tom, že ste si miesto zaslúžili?

Našťastie nemusím. Nikto z mojich starších a skúsenejších kolegov mi nikdy nedal pocítiť, že by som mal obhájiť svoje miesto v Činohre SND a musel dokazovať, že na to mám. Práve naopak. Mám pocit, že mi kolegovia od začiatku dôverovali a podporovali ma. Herci, ktorých som si ešte ako študent veľmi vážil a poznal ich iba ako divák, ma v divadle privítali a boli radi, že som do divadla prišiel. Za čo som im veľmi vďačný.

Nela Pocisková a Richard Autner v seriáli...
Na obrazovky televízie Joj už na jar príde nový...
+11Debutový album Richarda Autnera, autorkou...

Ako zvládate kritiku?

Zvládam. Nemám s kritikou problém, ak je objektívna.

Pomáha vám emocionálne si v sebe upratať hudba, ktorú tvoríte?

Nemyslím si, že hudba je môj prostriedok na to, aby som si v sebe upratal. Skôr si myslím, že mám niekedy problém sformulovať svoje myšlienky tak, aby boli správne pochopené. Hudba je taký môj pomocník, ako na to. Paradoxne každá jedna pieseň na albume osciluje na hrane pochopiteľnosti.

Z deviatich z nich vznikol album Odpovede, ktorý vychádza pod značkou slovenského vydavateľstva Slnko records. To zastrešuje napríklad aj Janu Kirschner či Andreja Šebana. Ako ste si k sebe našli cestu?

Myslím, že nás so Slnkorecords prepojil Vesmír. Môj kamarát a hráč na bicie Marek Žilinec, s ktorým som cca 31. marca 2020 založil kapelu, ešte v ten večer na Facebooku zdieľal moju pieseň Odpovede a Janka (Shina) z vydavateľstva si ju hneď vypočula. Prvého apríla ráno nám volala, že by nás chceli vydať.

Niektoré vaše pesničky boli na Youtube už v roku 2017, napríklad Odpovede či Klára. S ďalšími hudobníkmi, ale aj so sláčikovým kvartetom pri nahrávaní albumu dostali nové aranžmány. Čo sa s vami dialo, keď začali zasahovať do vašich pesničiek iní?

Bol som šťastný. Pretože všetci tí, ktorí do mojich piesní začali zasahovať, sú špičkoví slovenskí muzikanti, ku ktorým prechovávam obdiv a absolútnu dôveru. Počnúc kapelou v zložení Marek Žilinec, Milan Koyš, Martin Christov, Vlado Nikulin, cez Spectrum Quartett pod vedením Andrejky Kružliakovej a Janka Kružliaka a končiac skvelými dychármi Karolom Siposom a Jankom Slezákom. Vsetci títo ľudia sú skvelí a talentovaní muzikanti, ktorí moju hudbu povýšili na úroveň, na ktorú by som ju ja sám dostal len veľmi ťažko.

Do dvoch pesničiek pridali hlasy aj Vladimír Jedľovský a Alexander Bárta. Ako k tomu došlo?

Vladko Jedľovský, Alexander Bárta a Juraj Loj, ktorí sa chopili hovoreného slova na albume, sú okrem toho, že sú skvelí herci, predovšetkým moji dobrí priatelia a veľmi som túžil, aby ich energia bola aj na našom albume. Podarilo sa.

Najskôr musím seba nájsť, až potom premením sa v Zem… Blázon, to ti trvalo, buď silný a viac si ver. To sú úryvky z textu ku skladbe Zem. Môžete prezradiť, čo ste pri tejto skladbe riešili?

Zmysel svojej existencie. Verím, že moja cesta na tomto svete, v tejto podobe sa skončí v momente, keď splním všetko to, prečo som sem prišiel. Verím, že jeden z dôvodov, prečo som tu, je, že musím pochopiť, nájsť, kto vlastne som a prečo som. Ako hovorí delfský nápis Nosce te ipsum, poznaj sám seba.

Premýšľate často nad zmyslom toho, čo robíte, ako sa vyvíja váš život?

Veľmi často.

V textoch sa hráte so slovíčkami, vážne aj s ľahkosťou hovoríte o rôznych témach. Napríklad aj o tých hlavných postavách, ktoré by ste už mali konečne dostať… Pracujete častejšie s realitou alebo fikciou?

S fikciou. Napríklad pieseň Hlavná postava nie je vôbec o mojej túžbe hrať hlavné postavy.

zväčšiť Debutový album Richarda Autnera, autorkou... Foto: Slnko records
Richard Autner Odpovede Debutový album Richarda Autnera, autorkou koláže je Tina Minor.

Na obale je koláž zložená z rôznych elementov. Ako vznikala?

Túto koláž pre nás urobila skvelá slovenská ilustrátorka Tina Minor, ktorá veľmi intuitívne prepojila titulnú stranu nášho albumu s jeho obsahom. Rovnako ako moja hudba, aj jej koláž kladie otázky a snaží sa ponúkať odpovede.

V jednom rozhovore ste spomínali, že máte nemeckých predkov. Máte v sebe napríklad výrazný zmysel pre disciplínu? Alebo sú to iba stereotypné predstavy?

Nemôžem povedať, že by som v sebe cítil nejaké výrazné germánske návyky, ako je napríklad disciplína. Ale fakt je ten, že ak by som mal vymenovať troch svojich najobľúbenejších autorov, tak sú to Nemci. Hesse, Goethe a Fallada. Takže možno sa predsa len vo mne niečo z tých nemeckých predkov ozýva.

Povedali ste o sebe, že na mnohých pôsobíte ako "arogantný pako” a aj preto vám prischli negatívne typy postáv. Stále to platí? Alebo máte širší rozptyl?

Musím priznať, naozaj deväťdesiat percent všetkých postáv ktoré som mal možnosť hrať, boli všetko ľudia s nie veľmi láskyplným zmýšľaním. A áno, viem, že na niektorých ľudí môžem pôsobiť arogantne. Napríklad nedávno sa mi stalo, že mi na ulici prišla sms od kamarátky, ktorá v správe napísala niečo ako „stretneš ma a to sa ani nepozdravíš“? Mal som na ušiach slúchadlá a ako to mám vo zvyku, zväčša kráčam zamyslený. Verím, že som sa na ňu aj mohol dokonca pozrieť, no prisahám, že som si ju vôbec nevšimol. Skrátka som bol zamyslený. Na pár minút som v jej očiach mohol pôsobiť ako arogantný blb, no našťastie si to nechala vysvetliť a pochopila to. Ja mám skrátka občas vlastný svet.

Na divadelných doskách alebo pred kamerou prepožičiavate svoju tvár postavám. V hudbe však idete sám za seba. Je pre vás jednoduché odhaliť sa ako autor?

Nemám s tým problém. Veci, ktoré by som na seba nechcel povedať, by som nepovedal. Odhaľujem svoje nedostatky, lebo viem, že každý nejaké má.

Hudba dokáže aj poslucháčovi omnoho rýchlejšie sprostredkovať emóciu, vytvoriť prepojenie. Je aj toto niečo, čím vás láka?

Myslím si, že áno. Niekedy vo mne ako v poslucháčovi pieseň dokáže vyvolať také pocity, aké vo mne nevyvolá ani dvojhodinový film. V tomto je hudba úžasná.

Vyzerá to, akoby ste boli dieťa šťasteny. Na čo siahnete, to vám ide. Cítite to tak aj vy?

Som dieťa šťasteny. Ale len v niečom. V mnohých veciach, ktoré sú pre mňa dôležité, až také šťastie nemám. No to mi neprekáža. Všetko musí byť v rovnováhe.

Je stále vaším najväčším a nekritickým obdivovateľom babka? Asi áno. Nepamätám si, že by babka niekedy povedala niečo zlé na môj herecký výkon.

Byť "pod strechou” Národného divadla vám teraz v čase pandémie asi dáva pocit istoty. Vedeli by ste si predstaviť byť teraz na voľnej nohe?

Byť v dnešnej dobe umelcom na voľnej nohe určite nie je jednoduché. Mnoho mojich kamarátov tak napriek tomu funguje a vidím, že to zvládajú. Nie je to ľahké, ale zvládajú to. A mnohí z nich napriek tomu nestrácajú úsmev. Verím teda, že by som bol aj bez "strechy” Národného divadla aspoň sčasti taký, ako oni. Skrátka prijať veci tak, ako sú a zatnúť sa. Zvládnuť to. Viem si predstaviť, že za túto odpoveď si vyslúžim kritiku. Ľahko sa mi o tom rozpráva spod tej strechy.

Richard Autner

Narodil sa 3. apríla 1992 v Bratislave. Vyštudoval herectvo na Konzervatóriu v Bratislave a neskôr na VŠMU. Jeho ročníkovými pedagógmi boli Zuzana Kronerová a Emília Vášáryová. Absolvoval postavou Andreja v inscenácii Zo života ľudstva v roku 2017 na doskách Slovenského národného divadla, ktorého je členom. Okrem divadla sa venuje komponovaniu a spevu. Nedávno vydal svoj autorský debutový album Odpovede. Je známy z televíznych obrazoviek, najnovšie sú to seriály Nemocnica a Slovania, ktoré vysiela TV JOJ.

Richard Autner kredit Dorota Holubova   03
Richard Autner Autor: Dorota Holubová

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #SND #Slovania #Slnko Records #Richard Autner