Ikonická londýnska koncertná sieň Royal Albert Hall, ktorá tento rok oslavuje 150. výročie od otvorenia, počas svojej histórie hostila mnohé významné podujatia. Jedným z tých, ktoré vošli do histórie, bol koncert svetoznámej violončelistky Jacqueline du Pré v roku 1968, zorganizovaný na podporu „odvážnych ľudí Československa“.
Strhujúci koncert odohrala výnimočná čelistka spolu s Londýnskym symfonickým orchestrom, vedeným jej manželom Danielom Barenboimom, len niekoľko dní po turbulentných udalostiach z konca augusta 1968.
Príprava koncertu prebiehala za pochodu, počas piatich dní nasledujúcich po invázii okupantských vojsk do našej krajiny. Klavirista a dirigent Daniel Barenboim s Londýnskym symfonickým orchestrom naskúšal slávny violončelový koncert českého rodáka Antonína Dvořáka. Špeciálne vystúpenie sa konalo 2. septembra 1968 počas dňa, pretože večer už mala objednanú sálu BBC pre inú akciu. Výťažok zo vstupného bol rozdelený medzi dve mimovládne organizácie a bol určený na podporu študentov utekajúcich do Británie z Československa a pre československých imigrantov v Európe.
Hoci bol celý koncert nahrávaný, videozáznam sa stratil. Našiel sa až pred niekoľkými rokmi. Na čiernobielom zázname s nie úplne dokonalým zvukom vidieť nesmierne energickú hru iba 23-ročnej violončelistky Jacqueline du Pré. Britská virtuózna hráčka, ktorej vo veku 27 rokov diagnostikovali sklerózu multiplex, musela v roku 1973 ukončiť koncertnú kariéru, na jej následky zomrela vo veku 42 rokov. Bola nositeľkou ceny anglickej kráľovnej pre výnimočných anglických hudobníkov mladších ako 30 rokov a získala šesť čestných doktorátov na univerzitách, napríklad v Londýne či Oxforde.
Dvořák svoj koncert pre violončelo h-mol zložil v roku 1895, v závere svojho pôsobenia na poste riaditeľa konzervatória v New Yorku. Do dnešnej podoby ho prepísal v Prahe, kam sa v tom istom roku presťahoval. Odráža sa v ňom smútok a nostalgia za New Yorkom, ale aj radosť z návratu do vlasti. Dvořák sa pritom violončelu ako sólovému nástroju dlho vyhýbal, prekážali mu najvyššie a najnižšie polohy. Dnes patrí spolu s 9. symfóniou medzi najčastejšie uvádzané diela.
