Aj v tejto izolovanej dobe ste ako hudobníčka aktívna. Vymysleli ste projekt Fúzie, v ktorom účinkujete so zahraničnými kolegami a kolegyňami. Ako ste prišli na ten nápad a dá sa vôbec dnes realizovať?
Nápad s Fúziami prišiel ešte pred koronou, projekt sme plánovali skoro rok a potom prišla pandémia. Dosť nám to, pochopiteľne, skomplikovalo plány, ale nijako zvlášť sme sa v zúfalstve neutápali. Boli sme vo fáze príprav a čakali sme, kedy sa opatrenia uvoľnia, hranice otvoria a my pôjdeme nahrávať. V septembri sme vycestovali do Prahy, mali sme dohodnuté aj koncerty, krásne nám to vyšlo tesne pred tým, ako zaviedli v Česku zákaz verejných podujatí. Na Slovensku sme posledné koncerty odohrali tiež tesne pred zákazom verejných podujatí.
Už ste spievali s Danom Bártom, so skladateľkou a speváčkou Barborou Mochowou a ďalšími, ako sa vám spolupracovalo?
Veľmi dobre. Dan je veľký profesionál, sám si napísal svoj part do piesne Kráľovstvo – hudbu aj text. Skladbu dostal na jej vrchol. Hneď na druhý deň sme v bojových podmienkach natáčali v nočnej uličke Prahy s Barborou Mochowou. Celé natáčanie sprevádzali technické problémy a treskúca zima, ale zvládli sme to. Zatiaľ poslednou nahranou Fúziou, ktorá vyšla 5. marca, je skladba Whisper so sýrskou speváčkou Larou Abou Hamdan. Táto priam magická skladba je v troch jazykoch a je sama veľkou kultúrno-hudobnou fúziou. Natáčali sme v čarovnom kultúrnom centre Eleuzína v Banskej Štiavnici.
Ste autorkou hudby všetkým piesní z Fúzií? Kto píše texty?
Keď sme oslovili nového umelca, mali sme už pripravené demá, ktoré sme približne rok tvorili s Andrejom Hruškom. Vymyslím pieseň s melódiou, niekedy rovno aj s textom, a Andrej tento môj nápad zaranžuje. Ale vždy nechávame priestor prizvanému umelcovi, aby si svoj part prispôsobil. Pri piesni Zítra ráno s Barborou Mochowou nám český text napísal skvelý Jakub König, plánujeme ešte ďalšiu spoluprácu. Iné to bolo s Larou Abou Hamdan, ktorá ponúkla vlastnú autorskú sklabu, Andrej Hruška ju produkoval a ja som dopísala svoj part po slovensky.
Foto: Dominik Janovský
Kedy vyjde CD?
Projekt má pôvodne vyjsť na jar, ale môže sa to trošku natiahnuť. Album nevyjde na CD, ale na USB. Chceme celý projekt poňať aj ekologicky. USB má veľa výhod, okrem samotných skladieb a videí tam môžeme umiestniť aj fotky a dokument o celom projekte. Neskôr ho môže jeho majiteľ použiť na svoje vlastné účely. Tiež sa vyhýbame propagácii na plagátoch, nálepkách alebo bilbordoch, vymysleli sme špeciálne propagačné predmety ako tašky zo 100 % recyklovanej bavlny alebo voskové obrúsky Môj obal, ktoré slúžia ako náhrada mikroténových vrecúšok a fólií.
Záleží vám na životnom prostredí aj v bežnom živote?
Som vegetariánka už niekoľko rokov, recyklujem odpad, používam v domácnosti spomínané voskové obrúsky Môj obal na uchovávanie potravín. Aj keď mám auto, radšej jazdím na bicykli alebo chodím pešo. Aj oblečenie väčšinou dedím alebo vymieňam s kamoškami, snažím sa nenakupovať zbytočne. Kupujem si kvalitnejšie veci, aby mi vydržali čo najdlhšie. Je to minimum, čo môžem pre prírodu urobiť. Hlavne by sa mali prestať rúbať lesy, vyriešiť spracovávanie odpadu, nelegálne skládky, ktoré znečisťujú pôdu, vodu, aj vzduch. Tá téma je obrovská a vlastne je na každom jednom z nás, čo s tým spravíme.
V Prahe ste strávili osem rokov, študovali ste tam na konzervatóriu. Trvajú tie väzby dodnes?
Študovala som populárny spev, skladbu a aranžovanie. Niektoré väzby zostali, aj s Barborou Mochowou sme študovali na jednej škole. V Prahe som sa veľa naučila, mala som skvelú školu a skvelých profesorov. Veľa som sa venovala technike spevu, hre na klavíri, teórii, prvé roky som skoro každý večer trávila v škole cvičením a zo začiatku to bolo celkom ťažké. Mala som čerstvo sedemnásť, kamarátov a rodinu ďaleko a z pokojnej, maličkej Rimavskej Soboty som sa dostala do veľkej Prahy. Spolužiačky mi väčšinou nerozumeli, bolo to tak, že sa buď naučím po česky, alebo sa so mnou nebudú baviť. Myslím, že to bolo pre mňa celkom prospešné, keďže som potom musela písať školské práce v češtine a dokonca z nej mám aj maturitu. Dnes mi už čeština tak nejde, ale kedysi Česi fakt nespoznali, že som zo Slovenska.
Ste skladateľka aj speváčka, čo u vás prevažuje? A ako ste sa vôbec dostali k hudbe a spievaniu?
Vždy bol pre mňa spev na prvom mieste. Bol pre mňa taký prirodzený, že som si hovorila: to nemôže ísť tak ľahko! Preto som už od čias ZUŠ chodila na ďalšie nástroje – klavír, gitaru, flautu a neskôr som zistila, že môžem skladať hudbu a texty. Posledné dva roky skladám aj pre iných interpretov, pre Nelu Pociskovú aj Luciu Bílú. Hudbu som cítila už od detstva. Vždy ma bavilo ju počúvať, spievať si, robila som pravidelne koncerty pre rodinu, domáce festivaly. Kde som videla možnosť vystúpenia, tam som bola. Zmenilo sa to v puberte, keď si prestanete veriť, stratíte sebadôveru a sebavedomie. S tým som neskôr v škole dosť bojovala, viac som sa uzatvárala do seba a ak som vyslovene nemusela niekde vystúpiť, radšej som nešla. Dnes v tom hľadám balans, ale občas mi veľmi chýba moje spontánne, nebojácne, detské ja.
Foto: CAJJAK, Jakub Čajko
Vraj vám učiteľka v detstve povedala, že neviete spievať, pritom dnes sa spevom úspešne živíte. Ako ste to niesli?
Asi to nemyslela zle, ale až v Prahe v škole som zistila, koľko zlozvykov som si z jej hodín odniesla a bojujem s nimi doteraz. Nevedela so mnou po technickej stránke pracovať, takže sa jej to asi nezdalo dobré. Ale aj tak si myslím, že po toľkých rokoch učenia a dokonca príprav na operné konzervatórium by to jeden pedagóg nemal svojmu žiakovi povedať. Aj keď mňa to nezranilo, skôr prebudilo k väčším výkonom. O rok ma zobrali do Prahy na konzervatórium.
Dnes žijete v Bratislave. Aký je hudobný aj bežný život v Bratislave – keď práve nie je pandémia?
Príchod z Prahy do Bratislavy bola zmena, ale príjemná. Mala som tu veľa kamarátov, chodili sme vtedy do podniku Rustique na Obchodnej, dodnes na to radi spomíname. Bola to taká zlatá éra hudobných stretnutí, hrania, jamovania, dlhých nočných rozhovorov… tak si predstavujem, že to kedysi bolo v legendárnom Véčku, kde sa stretávali Ursiny s Vargom a Filipom. Preto sme práve v Rustique natočili live video Mladá generácia Jarovi Filipovi, ten podnik mal v sebe niečo špeciálne.
Spievate stále po slovensky, prečo? Mnohí speváci stavili na angličtinu.
Vždy som chcela spievať v angličtine, pretože som vyrastala na zahraničnej hudbe a myslím, že mi to aj ide lepšie ako v slovenčine, ale slovenčina ku mne prišla sama. Keď som bola v Prahe, spievala som v kapele Sanyland prevažne slovenské texty. Začala som si skladať vlastné piesne a väčšinou mi z toho vyšlo, že by mali byť v slovenčine. Bolo to zrozumiteľnejšie aj pre poslucháčov.
Začínali ste ako pesničkárka, spolupracovali ste aj s raperom, upravili ste svoju skladbu pre sláčiky, dnes ladíte skôr džezovo, akú hudbu máte rada?
Poctivú hudbu, keď sú muzikanti a speváci naozaj dobrí. Keď sa neboja experimentovať a hľadať nové hudobné a zvukové možnosti. Keďže som speváčka, počúvam prevažne vokálnu hudbu, a keď speváci naozaj vedia spievať, je to slasť. Takže u mňa nejde o žáner, ale o hodnotu a um.
S kým teraz hrávate?
Hrávam s Andrejom Hruškom, s ktorým spolupracujeme aj na Fúziách, s Miškom Šelepom na basu, s ním hrám od svojej prvej kapely, a momentálne hráme s bubeníkom Gáborom Tokárom.
Foto: Dominik Janovský
Už ste spievali v Bratislave ako hosť Jamesa Blunta, aj na doskách Národného divadla, vydali ste dve CD a tretie – Fúzie, je "na ceste“ – čo považujete zatiaľ za svoj najväčší úspech?
Asi to, že som sa nevzdala a vždy sa postavila "na nohy“. Neviem, koľko vecí bolo v mojom živote šťastie, ale pravda je, že som na sebe drela už v škole a všetko som si musela zariadiť prevažne sama, zháňať financie na projekty, vybavovať a manažovať koncerty, do toho skladať texty, piesne, kapelu… a dnes je to asi najlepšie. Mám okolo seba naozaj skvelých muzikantov, dôverujem im. Aj toto považujem za obrovský úspech.
Koho rada počúvate?
eraz najčastejšie počúvam hudbu pri behu, tam mám namixované naozaj všeličo od H.E.R, cez Sigrid, Kimbru, Matta Corbyho, Childish Gambino, Jacoba Colliera, Rudimental po Sama Smitha a Monkey business.
Hudobníkom a celej kultúre sa dnes žije ťažko, ako sa máte vy v poslednom roku?
Nemôžem sa sťažovať, pretože sú na tom ľudia aj oveľa horšie. Moja rodina a ľudia v okolí sú zdraví, ja tiež. Keďže už počas školy som chodila praxovať do Hudobného centra a neskôr ma na čiastočný úväzok aj zamestnali, mala som aspoň akúsi istotu. Naučila som sa pozerať na situáciu v oblasti kultúry na Slovensku realisticky a vedela som, že je nutné mať istú stabilitu, dodáva mi väčší pocit slobody v tvorení hudby a textov.
Pripravujete aj nejaký sólový projekt alebo on-line koncert? Aké máte plány?
Počas prvej vlny som vymyslela domáci projektík #nahrajmi, kde mi mohli hudobníci a fanúšikovia posielať svoje videonahrávky, ktoré som potom doma doplnila spevom alebo nástrojmi. Malo to celkom úspech, veľa ľudí mi písalo, že im to veľmi spríjemňovalo toto obdobie. Zapojili sa aj hudobníci ako Ondřej Pivec, Ondřej Klímek, Erik Žigmund a vzniklo aj spojenie so sýrskou speváčkou Larou Abou Hamdan, ktorú som neskôr zavolala do Fúzií. Jediný koncert, ktorý sme odohrali on-line, bol v rámci iniciatívy jasomkultúra v Banskej Bystrici spolu s Petrom Lipom. Zatiaľ koncerty on-line nechystáme, ale ak sa situácia do konca roka nezmení, tak Fúzie budeme musieť uviesť na on-line koncerte.
Zuzana Mikulcová (32)
Pochádza z Rimavskej Soboty, vyštudovala Pražské konzervatórium a VŠMU v Bratislave. Vo svojich piesňach spája slovenské texty s pop-soulom a prvkami elektronickej hudby, na ktorých spolupracuje s hudobníkom Andrejom Hruškom. Koncom roka 2018 vydala druhý album s názvom Dievča, ktorý sa dostal do výberu 50 najlepších albumov za rok 2018 podľa redakcie hudba.sk a do výberu 25 najlepších slovenských albumov za rok 2018 podľa redakcie newmodelradio.sk. Momentálne pracuje na projekte Fúzie, ktorý bude jej tretím albumom. Zuzana spolu s kapelou vystúpila ako predskokan Lise Simone a José Jamesovi v Slovenskom rozhlase a Jamesovi Bluntovi v NTC. Účinkovala na vystúpeniach Peter Lipa – 75 rokov v plnom nasadení, oceňovanie Via Bona Nadácie Pontis, v televíznych reláciách Advent 2016 na RTVS, Legendy popu, Zlaté časy a ako hudobný hosť vystúpila v relácii Trochu inak v SND, festivale Pohoda a iné. V roku 2010 sa stala „Novou tvárou slovenského jazzu“.
