Organizátori živých koncertov, ktoré sa konali v zahraničí, koronavírus nepodceňovali. Aby znížili riziko nákazy, účastníci podujatí museli dodržiavať bezpečnostné opatrenia – mať negatívny test na koronavírus spravený bezprostredne pred akciou, po celý čas nosiť respirátor, dbať o dezinfekciu rúk, prípadne udržiavať stanovené rozstupy.
Na otázku Pravdy, či by sa za takých okolností mohli pripraviť koncerty alebo iné kultúrne podujatia i u nás, však rezort zdravotníctva odpovedal záporne.
„Naším cieľom je ochrana zdravia a životov, a preto sa odborníci na ministerstve zdravotníctva rozhodujú veľmi zodpovedne a obozretne. Usporiadanie podujatia pre niekoľko tisíc ľudí by mohlo znamenať obrovské epidemiologické riziko, ktoré si v súčasnosti nemôžeme dovoliť,“ zdôvodnila hovorkyňa rezortu Zuzana Eliášová.
Ako dodala, v nemocniciach síce už niekoľko dní pozorujeme trend klesajúceho počtu hospitalizovaných, ktorý sa drží pod hranicou dvetisíc, no aj tak musíme zostať zodpovední a dodržiavať opatrenia. „Práve spoločnou zodpovednosťou môžeme boj s ochorením COVID-19 v našej krajine postupne vyhrať,“ zdôraznila Eliášová.
Čítajte viac Francúzi chystajú koncerty - na skúšku
Menšie, ale bezpečné
Niektorí odborníci by si však isté podujatia vedeli predstaviť. Virologička Tatiana Betáková z Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied napríklad pripomenula, že koronavírus sa šíri vzduchom a infikovaný ho najviac uvoľňuje nielen pri kýchaní a kašľaní, ale aj pri spievaní či športovaní, teda pri zvýšenej telesnej aktivite.
„Divadelné predstavenie, kde diváci sedia v určitých rozstupoch, nespievajú, neskáču, netancujú, by preto malo byť bezpečné – pri dodržaní opatrení. Počet divákov bude daný veľkosťou divadelnej sály. Koncerty pre mladých, to je však niečo iné. Tam sa spieva, skáče, tancuje. Aj keď je koncert pod holým nebom, riziko prenosu vírusu je tam oveľa vyššie ako v divadle alebo v kine. Neviem si predstaviť, ako budú mladí dodržiavať rozstupy,“ upozornila Betáková, ktorá je aj docentkou na Katedre mikrobiológie a virológie Prírodoveckej fakulty Univerzity Komenského.
Podľa nej mladí ľudia síce nemávajú ťažký priebeh ochorenia COVID-19, ale napriek tomu môžu mať dlhotrvajúce následky. Navyše sa stále nevie, ako bude vírus ďalej mutovať.
„Takže veľké koncerty, ako sme boli zvyknutí v minulosti, kde bola takpovediac hlava na hlave, určite nie. Ale menšie živé koncerty, keď sa dodržia pravidlá, by mali byť v poriadku. Niečo podobné bude platiť aj pre športové zápasy. Treba zdôrazniť, že pokyny a pravidlá vypracovali odborníci tak, aby boli riziká prenosu nákazy minimálne,“ zhrnula virologička.
Experiment na koncerte
Ako prví sa touto témou zaoberali Nemci. Vedci na Univerzite v Halle už vlani predstavili projekt Restart-19, v rámci ktorého skúmali, za akých podmienok by sa v čase pandémie mohli organizovať veľké podujatia.
V auguste 2020 ako „laboratórium“ využili živý koncert v Lipsku. Namiesto zamýšľaných 4 000 dobrovoľníkov sa na ňom síce zúčastnilo iba 1 500 ľudí, ale pre odborníkov bol aj tak veľkým prínosom.
Počas akcie si totiž diváci vyskúšali tri scenáre: sedenie v hľadisku vedľa seba, potom s jedným voľným sedadlom medzi sebou, a napokon rozsadení po celej veľkej hale s kapacitou pre 8 000 ľudí. Účastníci mali na sebe respirátory a po celý čas ich sledovali vedci.
Aj na základe ich zistení nemeckí odborníci vo februári tohto roka zostavili príručku, ktorá navrhuje konkrétne kroky a opatrenia, za akých by sa dali organizovať kultúrne aj športové podujatia vo vnútorných či vonkajších priestoroch.
Na jar sa skúšobné koncerty konali aj vo Francúzsku, tiež pod dohľadom expertov a za prísnych podmienok (testovanie, rúška, dezinfekcia). Výsledky sa analyzovali a zaoberalo sa nimi vedecké kolokvium.
Francúzska vláda začiatkom apríla nakoniec povolila, aby sa v lete konali aspoň koncerty s maximálnym počtom 5 000 účastníkov. Tí by však mali sedieť a dodržiavať odporúčaný odstup. Väčšie hudobné festivaly sa, naopak, rušia alebo odkladajú.
Čítajte viac Zo sanitky urobili laboratórium. Vďaka tomu robia koncerty v Lucerne
Český pokus nevyšiel
Obdobné štúdie robili aj v Španielsku. V decembri minulého roka usporiadali v Barcelone až päťhodinový koncert a diskotéku pre 500 divákov. Podmienkou bol negatívny test, respirátory a dezinfekcia, ale nie dodržiavanie rozstupov.
Výsledok? Nikto z účastníkov sa nenakazil. V marci si Španieli čosi podobné zopakovali – na rockový koncert do Barcelony tentoraz prišlo až 5 000 fanúšikov. Podmienkou bol zase iba negatívny rýchlotest a respirátor, no nie dodržiavanie vzdialenosti.
Menej šťastia mali už českí usporiadatelia, ktorí za prísnych podmienok pripravovali živé koncerty v pražskej Lucerne. Malo sa na nich zúčastňovať do tisíc divákov. Pred začiatkom mali absolvovať modifikovaný RT-PCR test, ktorého negatívny výsledok by bol vstupenkou na akciu.
V polovici apríla, len týždeň pred prvým plánovaným vystúpením, však nový český minister zdravotníctva napriek predošlému prísľubu vyhlásil, že hudobné podujatia nepovolí.
„Je to najväčší podraz, aký som kedy zažil,“ komentoval jeho rozhodnutie organizátor zrušených koncertov Karel Luxík.
