Newyorskú koncertnú sieň Carnegie Hall otvorili pred 130 rokmi

Vystúpiť v známej newyorskej Carnegie Hall je snom a métou mnohých umelcov, podmienky sú ale tvrdé. Dramaturgia siene sa sústreďuje predovšetkým na vážnu hudbu, šancu však majú aj interpreti ľahších žánrov - rocku, popu či muzikálu.

07.05.2021 17:00
Jožo Ráž Foto:
Líder skupiny Elán Jožo Ráž počas koncertu v Carnegie Hall.

Prvých návštevníkov prijala Carnegie Hall pred stotridsiatimi rokmi, 5. mája 1891, vtedy ešte pod menom Music Hall. Po dvoch rokoch bola premenovaná na počesť mecenáša Andrewa Carnegieho (1835–1919).

Budova na rohu Siedmej avenue, ktorá je preslávená svojou skvelou akustikou, sa začala využívať už v apríli 1891. Oficiálne bola ale „pokrstená“ až májovým koncertom, na ktorom Newyorskú filharmóniu riadil ruský skladateľ Piotr Iľjič Čajkovskij. Carnegie Hall sa stala jednou z posledných veľkých stavieb v meste, ktorá bola postavená ešte bez použitia oceľovej konštrukcie. Z tehál a pieskovca ju v talianskom renesančnom slohu navrhol americký architekt William Tuthill.

Carnegie Hall má tri koncertné sály. Najväčším je Main Hall (Hlavná sála), nazývaný tiež Isaac Stern Auditorium. V roku 1997 bol pomenovaný po huslistovi Isaacovi Sternovi, ktorý v 60. rokoch minulého storočia pomohol zachrániť budovu pred demoláciou. Main Hall má päť podlaží, návštevníci s lístkami až na horných balkónoch tak musia vystúpiť po 137 schodoch. V sieni sa nachádza 2804 sedadiel, foajé zdobia podpísané portréty najväčších umelcov klasickej hudby.

Druhou sieňou je skorší Recital Hall (Sála pre sólové koncerty), teraz pomenovaná ako Judy and Arthur Zankel Hall po manželskom páre, ktorý Carneggie Hall podporoval. Priestory, ktoré po určitú dobu slúžili aj ako kino, boli po rekonštrukcii znovu otvorené v roku 2003. Sála má 599 sedadiel a hrá sa tu široká škála hudobných štýlov. Najmenším priestorom je potom Weil Recital Hall, komorné sieň s 268 sedadlami. V Carnegie Hall, ktorá každoročne organizuje okolo 250 najrôznejších predstavení, sa nachádza aj nahrávacie štúdio, archív, múzeum a rad skúšobní pre umelcov.

Do histórie tejto „hudobnej svätyne“ sa zapísal rok 1893, kedy tu mala svetovú premiéru Novosvetská symfónia Antonína Dvořáka. Na pódiu Carnegie Hall sa v nasledujúcich rokoch vystriedali tí najlepší z najlepších: Sergej Rachmaninov, Vladimir Horowitz, Arthur Rubinstein, Enrico Caruso, Leonard Bernstein či Plácido Domingo. Vystúpili tu tiež Billie Holidayová, Duke Ellington, Ella Fitzgeraldová, Frank Sinatra, Liza Minnelliová, Beatles či Rolling Stones.

Ani českí a slovenskí umelci neboli vynechaní. V Carnegie Hall sa predstavili speváčky Dagmar Pecková a Eva Urbanová, klavirista Ivan Moravec, Kühnův detský zbor, Slovenská filharmónia alebo Talichova kvarteto. Spoločne s newyorským súborom Bang on a Can All-Stars vystúpila Iva Bittová, mediálny ohlas mal recitál Karla Gotta s Helenou Vondráčkovou alebo koncert Elánu.

Dostať sa do Carnegie Hall nie je pritom len tak. O programe a účinkujúcich rozhoduje umelecká rada, ktorá zvažuje, kto je hodný pozornosti rozmaznaného newyorského publika. K povinnostiam záujemcov o vystúpenie patrí aj zháňanie financií. Management siene totiž nevypláca klasický honorár, neuhrádza náklady. Už samo vystúpenie na doskách Carnegie Hall sa považuje za dostatočnú odmenu, na ktorej sa dá stavať ďalšie medzinárodné kariéra a umelecká prestíž.

Rodina oceliarskeho magnáta Carnegieho vlastnila halu až do roku 1925, kedy ju vdova po zakladateľovi predala Robertovi Simonovi, podnikateľovi v realitách. Jeho syn v 50. rokoch ponúkol Carnegie Hall na predaj Newyorskej filharmónii, ktorá si ju každoročne predplácal. Mesto však dve koncertné sály podporovať nemohlo, budove hrozilo, že bude musieť uvoľniť miesto mrakodrapom. Nakoniec však New York za päť miliónov dolárov už pamiatkovo chránenú koncertnú sieň kúpil.

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
debata chyba