Potrvá sto rokov, kým ma pochopia
Rozsah jeho tvorby je ohromujúci – 39 štúdiových albumov, asi 600 piesní, vyše 100 miliónov predaných hudobných nosičov, román, pamäti, básne, niekoľko filmov, v ktorých hral alebo ich režíroval, desiatky malieb a množstvo ocenení – vrátane Oscara za filmovú hudbu či Pulitzerovej ceny.
Časopis Time ho zaradil medzi sto najvýznamnejších ľudí 20. storočia, mnohí ho prirovnávajú k Homérovi či Shakespearovi. Dokonca sú experti – tzv. dylantológovia, ktorí sa zaoberajú štúdiom jeho diela.
Foto: TASR/AP
„Potrvá sto rokov, kým ma pochopia,“ robí sa záhadným samotný umelec, ktorého hity ako Blowin' In the Wind, The Times They Are a-Changin', Like a Rolling Stone či Knockin' On Heaven's Door obleteli svet. Pravdou je, že Dylan, ako originálny autor protestsongov, pri písaní textov čerpal z viacerých oblastí od filozofie až po politiku a náboženstvo.
Robert Allen Zimmerman, ako sa pôvodne volal, pochádza z rodiny židovských prisťahovalcov. S hraním začal v školských kapelách, spočiatku ho bavil rokenrol, neskôr country a folk. V máji 1960 zanechal štúdium a vybral sa do New Yorku, kde hrával po kluboch. V marci 1962 nahral prvý album, z ktorého sa predalo 5 000 kusov, čo na začiatočníka nebolo zlé.
Keď sa v auguste 1962 úradne premenoval na Boba Dylana, akoby sa preňho začal nový život. Folkové piesne boli v tom čase v USA veľmi populárne. Bolo to obdobie sociálnych nepokojov, bojov za ľudské práva, a po tom, čo v roku 1964 vypukla vietnamská vojna, rodiace sa hnutie hippies potrebovalo niekoho, ako bol Dylan. Umelca, ktorý sa stal trubadúrom ich protestu a politických postojov.
Dylanov drsný, zastretý hlas síce nebol výnimočný, no jeho skladby zneli ako hymny. „Koľko rokov môžu existovať niektorí ľudia, kým im dovolia, aby boli slobodní? … koľkokrát môže človek odvrátiť hlavu a predstierať, že nevidí? Odpoveď, priateľ môj, odvial vietor,“ spieval vo svojom prvom hite Blowin' In the Wind.
Čítajte aj Hudobné vydavateľstvo Universal Music kúpilo všetky piesne Boba Dylana
Stal sa idolom mladej generácie, ale inak bol vyčerpaný. „Takmer päť rokov som bol na cestách. Unavovalo ma to. Bral som drogy a iné veci, len aby som pokračoval,“ priznal neskôr.
Východisko z kolotoča napokon poskytla dopravná nehoda v júli 1966, pri ktorej sa zranil. Využil to na to, aby si dal pauzu. Vyše sedem rokov nešiel potom na koncertné turné. Venoval sa skladaniu a rodine. Po vzťahu so známou pesničkárkou Joan Baezovou sa totiž v roku 1965 oženil s herečkou a modelkou Sarou Lowndsovou.
Foto: TASR/AP
Mali štyri deti a Dylan si adoptoval i jej dcéru. Ďalšiu má z druhého manželstva so speváčkou Carolyn Dennisovou, s ktorou sa rozviedol v roku 1992. K divokému životu zo 60. rokov sa už nevrátil. Sústredil sa iba na hudbu, realizoval sa aj ako básnik, spisovateľ a maliar.
Na verejnosti občas pôsobí ako plachý čudák. Anonymne, často v odeve tuláka, sa i počas turné prechádza po uliciach alebo navštevuje múzeá. Párkrát na to už aj doplatil.
V júli 2009, keď si v teplákoch a pršiplášti obzeral domy neďaleko New Yorku, naňho napríklad privolali políciu. Keďže nemal doklady, nik mu neveril, že je slávny Bob Dylan.
Čítajte aj Bob Dylan si prevzal Nobelovu cenu za literatúru
Naposledy sa o rozruch postaral pred piatimi rokmi, po udelení Nobelovej ceny. Na kritiku, že to nebola správna voľba, výstižne zareagoval kanadský spevák Leonard Cohen.
Vyhlásil, že dať Dylanovi takú cenu je, ako udeliť medailu Mount Everestu za to, že je najväčšou horou sveta. Dylan vraj nijaké ocenenie nepotrebuje, lebo jeho dielo hovorí samo za seba.
Čítajte viac Vypočujte si novú dylanovku
