Bol legendárnym Cyranom v muzikáli Cyrano z predmestia, Zobarom z muzikálu Cigáni idú do neba, Profesorom Higginsom z My fair lady, ale aj Danilom z operety Veselá vdova, Orfeom z Orfea v podsvetí či Knieža Urbino z operety Noc v Benátkach.
Jozef Benedik, ktorý sa dožíva 70 rokov, vydal tiež viacero albumov operetných melódií a platinovú platňu získal za CD talianskych piesní Amore mio, bambina mia.
V mene všetkých bývalých aj súčasných kolegov mu k okrúhlemu jubileu zagratulovali aj generálna riaditeľka DNS Ingrid Fašiangová a umelecký riaditeľ divadla Karol Čálik. Pri príležitosti 70. narodenín Jozefovi Benedikovi položili niekoľko otázok.
Ako oslávite svoje okrúhle jubileum? Aj si pritom zaspievate?
Priznám sa, že nie som fanúšikom pompéznych osláv. V tomto prípade mám radšej komornejšie obsadenie. To znamená s mojou rodinou, a potom na niekoľkokrát s kamarátmi, s ktorými sa pri podobných príležitostiach stretávame. A spievať určite nebudem. Mám radšej, keď kdesi v pozadí znie príjemná hudba, ktorá dopĺňa pohodovú atmosféru posedenia.
Keď sa obzriete späť – na čo ste vo svojom živote pyšný, čo určite neľutujete?
Ak ten výraz „pyšný“ nie je prisilný, tak potom som pyšný na svojich synov. Čo sa mňa týka, asi by som použil výraz pohoda, pokoj a spokojnosť so životom s mojou rodinou. Človek by mal žiť tak, aby čokoľvek, čo urobí alebo povie, nemusel neskôr ľutovať. Ale istotne sa v živote každého človeka vyskytne niečo, čo ho neskôr zamrzí…
Dlhé roky ste boli sólistom spevohry Novej scény, máte na konte množstvo krásnych postáv. Na ktoré operetné aj muzikálové rád spomínate?
Tých pekných javiskových postáv bolo skutočne neúrekom. Ťažko sa vyberá tá, ktorá ma najviac potešila, či oslovila. Preto spomeniem ozaj len tak narýchlo: Zobar (Cigáni idú do neba), Mustafa Bey (Ples v hoteli Savoy), Knieža Urbino (Noc v Benátkach), Barinkay (Cigánsky barón), Albín – Zaza (Klietka bláznov), Petruccio (Pobozkaj ma, Katarína), Cyrano (Cyrano z predmestia), Ján (Evanjelium o Márii), Danilo (Veselá vdova), Profesor Higgins (My fair lady), Edwin (Čardášová princezná), Orfeus (Orfeus v podsvetí) a iné.
Nahrali ste viacero albumov, vo vašom repertoári je aj veľa talianskych skladieb. Čím sú vám blízke?
Už ako dorastenec som rád počúval talianske pesničky, volali sme ich sanremovky podľa hudobného festivalu v San Reme. Po polročnej stáži v Taliansku som sa natoľko zblížil s talianskym jazykom, že som si dovolil po rokoch naspievať talianske hity 70. a 80. rokov. Jednoducho, tie piesne sa mi stále páčia a platinová platňa, ktorú som za CD Amore mio, bambina mia dostal, je dôkazom toho, že sa páčia aj poslucháčom.
Na čo sa tešíte v najbližšom období? Počas korony sa nedalo vystupovať, koncertovať – aké máte plány do budúcnosti?
Keďže korona nás všetkých paralyzovala a odpojila nás od zabehaných aktivít v branži, zostal čas venovať sa analýze zmyslu hektického života. A čo chystám do budúcna? Čo sa týka mojej profesie, to nezáleží odo mňa… Určite sa budem snažiť čím ďalej, tým viac chrániť svoje zdravie. A to želám všetkým ľuďom na tejto planéte – aby boli zdraví. A aby boli k sebe ľudskejší.
Jozef Benedik
Narodil sa 6. júna 1951 v Bratislave. So spievaním začal už v Detskom speváckom zbore Československého rozhlasu v Bratislave. Vyštudoval operný spev na Vysokej škole múzických umení.
V sezóne 1974 – 1975 stážoval v Teatro Massimo v Palerme. Od roku 1975 do roku 2002 bol sólistom spevohry Novej scény, kde sa zakrátko zaradil medzi najobsadzovanejších protagonistov súboru.
Prierazný zvučný tenor schopný dokonalej kantilény, typová vhodnosť, ale aj osobný šarm, elegancia a noblesa ho predurčili k úspešným stvárneniam náročných tenorových úloh milovníkov a bonvivánov v klasickom operetnom repertoári.
Bol Vojvoda z Urbinu (Noc v Benátkach, 1977), René (Gróf Luxemburg, 1978), Boleslav Baraňski (Poľská krv, 1977), Borinkay (Cigánsky barón, 1980), Orfeo (Orfeus v podsvetí, 1981) či Edwin (Čardášová princezná, 1982).
Ako hosť sa na javisko Novej scény vrátil v roku 2017 v operete Veselá vdova, kde stvárnil veľvyslanca Zetu. S rovnakou ľahkosťou ako operetné party stvárňoval aj postavy v muzikáloch.
Bol nezabudnuteľným Cyranom (Cyrano z predmestia, 1977), Jackom Gardnerom (Ohnivák, 1980), d'Artagnanom (Traja mušketieri, 1980), Albínom – Zaza (Klietka bláznov), Petrucciom (Pobozkaj ma, Katarína) alebo Jánom (Evanjelium o Márii).
Na konte má množstvo programov a vystúpení v Čs. rozhlase, televízii a koncertov. V roku 2000 vydal album Benedik spieva Dusíka, v roku 2003 mu vyšiel album Amore mia, Bambina mia s talianskymi hitmi, za ktorý získal platinovú platňu, v roku 2009 to bol album Innamorati opäť s talianskymi piesňami.