Skladbu, ktorú pôvodne naspieval Michal Dočolomanský si Štefan Štec si nevybral náhodou. Prípomína mu jeho detstvo a mamu, ktorá ju vždy s veľkým obdivom k legendárnemu predstaviteľovi Jánošíka sledovala a počúvala.
Po množstve rusínskych piesní predstavujete novú skladbu v slovenčine.
Túto skladbu poznám už od malička a vnímal som ju ako ľudovú. Moja mama milovala Na skle maľované a ako takmer všetky mamy v tom čase, bola platonicky zaľúbená do Michala Dočolomanského. Hralo to u nás veľmi často. Ja som si ju spieval od detstva. Jej melódia mi zostala v hlave. Keď sme rozmýšľali nad ďalšou spoluprácou s Petrom Bičom som vedel, že toto nás dokáže opäť spojiť. Nechcel som novú skladbu, skôr prepájanie tradície s modernou hudbou.
Foto: Jaroslav Jaris Vaľko
Je to síce skladba zo sedemdesiatych rokov, ale má ľudový aj bigbítový motív, čo je výborné. Muzikálovej klasike ste dali nový zvuk.
O ten sa postaral Peter Bič. Je to výborný muzikant, ktorého základ je postavený na domácej tvorbe. Snažil sa veľmi nenabúrať pôvodný aranž, ktorý je naozaj skvelý. Ja som od neho chcel, aby v tejto verzii bolo niečo nové a zároveň by sa podarilo zachovať ducha doby, v ktorom vznikala. Urobil to veľmi jemne, vkusne a s citom. Myslím, že sa mu to podarilo.
Foto: Jaroslav Jaris Vaľko
Ľudia nemajú veľmi radi zmeny, zvlášť pri obľúbených skladbách…
To je pravda, ale táto skladba je nadčasová a vďaka úspechu muzikálu oslovila nielen jednu generáciu. Mám pocit, že už „zľudovela“. Ja sa vždy snažím osloviť hudbou čo najviac ľudí. Aby si ju mohli vypočuť aj folkloristi a aj ľudia, ktorí folklór nepočúvajú. Cítim v nej silnú atmosféru mladosti mojich rodičov. Vyvoláva vo mne nostalgiu a veľa spomienok. Dnešná doba je veľmi otvorená coververziám. Vďaka nim si môže súčasná generácia so staršími skladbami prežiť svoje vlastné príbehy.
Čítajte viac Štefan Štec: Kto sa hanbí za pôvod, hanbí sa aj za rodičov
Ako to prijali u vás doma?
Mama si to už bohužiaľ nemôže vypočuť, je to skladba na jej pamiatku. Tento rok by oslávila šesťdesiatku. Mala by z toho určite veľkú radosť. Ani otec ju zatiaľ nepočul. Svokrovci sa pri jej počúvaní pustili hneď do tanca. A boli to také „tanečky“, ktoré mi evokovali sedemdesiate roky.
Do sedemdesiatych rokov vracia skladbu aj videoklip.
Vedel som, že by sa v klipe mala objaviť kosodrevina. Najprv sme ho mali nakrúcať v štúdiu, neskôr sme sa s režisérom Jarom Jarisom Vaľkom dohodli, že to bude lepšie niekde vonku. Tak som navrhol Tatry, ale nechcel som to štylizovať folklórne, či do príbehu Jánošíka a zbojníkov. Prišiel nápad s turistami, ktorí milujú hory a prírodu. Aby sme umocnili obdobie vzniku skladby, tak sme sa vystrojili ako turisti zo sedemdesiatych rokov. Svokrovci nám požičali turistické oblečenie, ktoré reálne nosili práve v tých časoch. K tomu štylizovaný „sedemdesiatkový“ bar hotela Morava, z ktorého turistickú družinu a jej vodcu láka éterický hlas speváčky Viktórie z Peter Bič Project.
Čítajte aj Jana Kirschner a Štefan Štec? Láska neumiera
V klipe ste zvládli aj „sedemdesiatkové“ tance.
S choreografiou nám pomohol tanečník a choreograf Lacko Cmorej, ktorý nám na mobil nahral rôzne kreácie. Dali sme to nejak dokopy, párkrát sme to vyskúšali a išli nakrúcať. V klipe sú väčšinou použité prvé a spontánne zábery. Keď sme to skúšali vylepšiť, vždy sme sa pomýlili. Verím, že to ľudí pobaví tak, ako sme sa pri tom zabávali my.
Foto: Dominika Kentošová
Nová skladba ako predzvesť nového albumu
Máme už nejaké skladby pripravené a Za rána za rosy je prvá, ktorá je už kompletne hotová. Ďalšie by sme mali postupne nahrávať na jeseň a do konca roka by mohol byť hotový aj celý náš tretí album. Teraz sa však musíme sústrediť na letné koncertné turné, ktoré chystáme a na ktoré sa po dlhej pauze veľmi tešíme. Termíny koncertov sú na mojej stránke a na sociálnych sieťach.
