Štrnásťročná virtuózka Ajna Marosz: Flautu za nič nevymením, je výborná

Ajna Marosz je neobyčajné dievča - nielen pre svoje zvláštne meno.Od siedmich rokov vyhráva flautové súťaže a vlani sa stala suverénnou slovenskou víťazkou medzinárodnej súťaže klasickej hudby Virtuózi V4+. Už 17. júla zahrá na otváracom koncerte 17. ročníka bratislavského festivalu Viva Musica! so súborom starej hudby Solamente naturali. Ajna napriek tomu zostáva skromná. Na rozhovor prišla práve v deň svojich 14. narodenín, ochotne odpovedala na každú otázku a potom nám pri fotení na svoju milovanú altovú flautu aj zahrala.

, 14.07.2021 07:00
flautistka Ajna Marosz Foto: ,
14-ročná flautistka Ajna Marosz
1

Prezradíš, ako si prišla k svojmu nezvyčajnému menu Ajna?

Mama ho našla v nejakej maďarskej knižke mien. V Maďarsku však toto meno tiež skoro nikto nepozná, lebo je fínskeho pôvodu z mena Aino. V Maďarsku to meno tiež každého prekvapí, nikto to nevie správne vysloviť – urobia zo mňa Anyu či Annu, pritom sú to len štyri písmená – A J N A.

A prečo sa priezvisko číta Maroš, keď meno končí na -sz? Nemalo by sa to po maďarsky čítať ako Maros?

Malo, lenže priezvisko je poľské. Môj dedo z otcovej strany je Poliak zo Sliezska, ale žil v Česku, neďakeko Havířova. Som vlastne mix z krajín V4 – mám predkov z poľskej menšiny v Česku, babka z otcovej strany je napoly Maďarka a napoly Slovenka, ale považuje sa skôr za Slovenku. A mama je úplná Maďarka, ktorá prišla do Žiliny a vyštudovala slovenčinu, lebo sa jej zapáčila na strednej škole.

Placido Domingo, ktorý bol superporotcom v súťaži Virtuózi V4+, ťa pochválil, že si veľká umelkyňa. Osobitne ti gratuloval, aký to bol pocit?

Bol to úžasný pocit. Takú veľkolepú osobnosť klasickej hudby, akou je Placido Domingo, som ešte nestretla. Možnosť vystupovať pred ním bola veľká pocta a keď ma pochválil, bola som už celkom mimo. Nevedela som si predstaviť, že takáto osobnosť by ma mohla pochváliť…

Zástupkyne Slovenska v súťaži Virtuózi V4+ s... Foto: Facebook Dagmar Podkamenskej Bezačinskej
Ajna Marosz Placido Domingo virtuózi Zástupkyne Slovenska v súťaži Virtuózi V4+ s maestrom Placidom Domingom: zľava Alžbeta Reháková, Ajna Marosz, Vanesa Čierna a ich pedagogička Dagmar Podkamenská Bezačinská.

Ešte nie si zvyknutá na chvály? Veď už si vyhrala toľko súťaží.

Celkovo nemám rada, keď ma niekto chváli. Ani neviem, ako mám reagovať – samozrejme, poďakujem sa. Ľudia mi často gratulujú, ale vždy je to pre mňa nový zážitok.

Pavel Haas Quartet  c  Herbert Slavik 02c Čítajte aj Viva Musica! festival prinesie výnimočné spojenia

Dával ti maestro Domingo aj odborné rady?

Len povedal, že považuje za hlúposť, keď sa zobcová flauta berie ako nástroj pre malé deti. Nie je to predsa žiadny nástroj pre začiatočníkov, v posledných rokoch prišla zobcová flauta do módy a on nerozumie, prečo sa v mnohých krajinách hra na flaute neučí na vyššej úrovni. Je to dobrý nástroj. Ale odborné hodnotenie mi nepovedal.

Prečo si si vlastne vybrala flautu?

Moja mamina je hudobníčka a speváčka. Keď som mala päť rokov, opýtala sa ma, na akom hudobnom nástroji by som chcela hrať. Doma sme mávali zobcové flauty, mama na nich amatérsky hrávala, mne sa to zapáčilo, tak som si ju vybrala a prihlásila sa do ZUŠ-ky. Dostala som sa do triedy k učiteľovi Pavlovi Stillerovi, ktorý síce vyštudoval hru na lesný roh, ale venuje sa zobcovej flaute. Aj jemu sa tento nástroj veľmi páči, takže u mňa sa vôbec nevynorila zvyčajná otázka, na aký nástroj by som zo zobcovej flauty prešla.

Takže za tvoje majstrovstvo na zobcovej flaute môže dobrý učiteľ? Našli ste sa ako spriaznené duše?

On ma na rozdiel od väčšiny iných učiteľov nenavádzal, aby som prešla na iný dychový nástroj. A ja som nikdy po inom – ako keby lepšom – nástroji netúžila. Veď zobcová flauta je výborný nástroj, len je strašne podceňovaná.

Prečo?

Lebo ju ľudia nepoznajú, na Slovensku sa ani nikde nedá študovať na vysokej škole. Poznám jedinú profesorku zobcovej flauty, učí na bratislavskom konzervatóriu – tá flautu vyštudovala na vysokej škole. Potom ani učitelia nemajú pre zobcovú flautu pripravený poriadny repertoár.

Tiež som hrávala na zobcovú flautu a v dvanástich rokoch som prešla na priečnu flautu. Môj učiteľ flauty vedel hrať asi na sedem hudobných nástrojov, hoci neviem, či medzi nimi bol aj lesný roh, ale celkom určite fagot, hoboj, klarinet, saxofón, klavír, gitara – aj tvoj bol taký?

Asi nie, ale flauta je jeho vášeň, srdcový nástroj. Dlhé roky učí iba zobcovú flautu.

Vystúpenie Ajny Marosz počas medzinárodnej... Foto: RTVS/HEGEDUS BENCE
Ajna Marosz Virtuózi Vystúpenie Ajny Marosz počas medzinárodnej súťaže Virtuózi V4+. Dirigent Peter Valentovič chválil jej súhru s orchestrom.

Vysvetli, prosím, prečo je dôležité, aby flauta bola drevená, a nie plastová.

Áno, ďalší problém je, že deti sa väčšinou učia hrať na plastových flautách. Všetci si myslia, že je to taká hračka pre deti a môže sa hádzať o zem. To je hlúposť, pretože dobrá zobcová flauta je vždy drevená. Vtedy je autentická, má krásny zvuk – je obrovský rozdiel medzi lacnou plastovou a dobrou drevenou zobcovou flautou. Keby základné umelecké školy mali drevené zobcové flauty a deti by na nich mohli hrať, aj by to krajšie znelo a možno by si ich viac vybralo tento nástroj.

Hodila si niekedy flautu o zem? Ja áno.

Nie vyslovene hodila, ale keď som mala malú plastovú flautu a nechcelo sa mi cvičiť, možno som ju ako šesťročná hodila o zem, ale to už si nepamätám. Ale stane sa mi, že keď ju mám na stole, niekedy sa mi omylom skotúľa a potom sa vždy bojím na ňu pozrieť, či sa jej niečo nestalo. Pretože ak drevená flauta praskne, potom je už nepoužiteľná.

Máš cenný nástroj?

Mám, aj teraz som si na fotenie doniesla altovú zobcovú flautu, ktorú som vyhrala na medzinárodnej súťaži flautistov v Amsterdame. Tento nástroj stojí okolo 1900 eur, je z dielne talianskeho majstra Francesca Li Virghiho, má úžasný zvuk, je to naozaj špičková flauta.

Koľko máš vlastne fláut?

Mám ich veľa a každá je iná. Základná flauta – sopránová – je tá, čo sa vyučuje na základných umeleckých školách. Existuje aj altová, tá má hlbší zvuk. Sopraninová je menšia a má zasa vyšší zvuk, existuje aj tenorová, basová, subbasová a ďalšie. Okrem toho, že má každá inú výšku zvuku, sa zobcové flauty delia aj podľa obdobia, keď sa na nich hralo. Flauta, ktorú pozná väčšina ľudí, je baroková, okrem nej existuje aj ranobaroková, renesančná či moderné flauty. Raz som si vyskúšala aj elektronickú flautu, bolo to zaujímavé – zapnete ju do elektriny a vytvára to zvukové efekty. Aj keď si neviem predstaviť, že by som na niečom takom hrala. Ja mám jednu renesančnú flautu a niekoľko barokových, dokopy osem alebo deväť.

14-ročná flautistka Ajna Marosz Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
flautistka Ajna Marosz 14-ročná flautistka Ajna Marosz

Ako vyzerá renesančná?

Je jemnejšia, menej oblá, nemá toľko záhybov – súvisí to aj s architektúrou, v renesancii bolo všetko rovnejšie.

Ako sa v tom pekne vyznáš, to si sa naučila na kurzoch starej hudby?

Niečo áno a niečo viem od mamy, pretože ona mi odmalička hovorila o architektúre, aby som si na budovách všímala štýly.

Hrá sa na každej flaute inak?

Na barokových flautách je prstoklad vždy rovnaký, akurát zápis z nôt musím zahrať inak. Na sopránovej napríklad zahrám tón f z nôt ako f, ale na altovej tón f zahrám ako cé. Už viem, ako to mám posunúť. Ale na renesančných flautách sa niektoré tóny ozývajú inak, závisí to aj od majstra, ktorý ich vyrobil. Niektorý tón znie falošne, tak ho musím zahrať s poldierkou.

Teraz budeš hrať na otváracom koncerte bratislavského festivalu Viva Musica! Tešíš sa?

Veľmi, na Vive som ešte nebola. Keď som sa dozvedela, že tam budem vystupovať s takým perfektným súborom starej hudby, ako je Solamente naturali, bola som veľmi poctená a šťastná. A čerešničkou na torte bolo, že pôjde o otvárací koncert. Ešte sme spolu neskúšali. Huslista Miloš Valent ma vraj videl na súťaži Virtuózi a povedal si, že so mnou chce hrať.

Ajna Marosz s huslistom Milošom Valentom,... Foto: Peter Frolo
Miloš Valent Ajna Marosz Ajna Marosz s huslistom Milošom Valentom, zakladateľom Solamente naturali, s ktorým vystúpi 17. júla na festivale Viva Musica v Bratislave.

V súťaži Virtuózi si si sama mohla vybrať skladbu alebo si ju dostala pridelenú?

Vybrala som si sama, inak by som nemala čas ju poriadne nacvičiť. Výber bol ťažký, pretože som hrala s orchestrom a vtedy som nemala v repertoári toľko skladieb s orchestrom. Teraz ich už mám viacej.

Práve súhru s orchestrom ti veľmi chválil dirigent Peter Valentovič, jeden z porotcov súťaže.

Áno, a to som druhýkrát v živote hrala s orchestrom. Dovtedy som hrala s orchestrom len raz, v Žiline. Ale bol to výborný zážitok, užila som si to. Rada hrám s orchestrom, zdá sa mi, že flauta s ním pekne vynikne.

Ako často máš veľké koncerty?

Také veľmi veľké som doteraz nemala – so Štátnym komorným orchestrom v Žiline som mala dva, teraz 17. júla vystúpim na bratislavskom festivale Viva Musica! a v septembri v Českom Krumlove. A ďalej uvidíme.

Pohľadom redaktorky: Flautové cvičenie

Všetci veľkí ľudia bývajú skromní – a presne tak pôsobí aj flautová virtuózka Ajna. Vlani suverénne vyhrala medzinárodnú súťaž klasickej hudby, ktorá sa z Budapešti vysielala do krajín V4 a Srbska, rok predtým v kategórii do 12 rokov zvíťazila v medzinárodnej súťaži zobcových flautistov v Amsterdame.

Do redakcie prišla s otcom v deň svojich 14. narodenín v pruhovanom tričku a šortkách a s pripravenými modrými večernými šatami na fotenie. Žiadne hviezdne maniere, len milé, pohodové dievča. Čo si dá na pitie? Kávu asi ešte nepije alebo aspoň zmrzlinu? Nič netreba, no tak dobre, pomarančový džús. No keď prišla reč na zobcovú flautu, sršalo z nej nadšenie a temperament.

Zobcová flauta je pre ňu ten najlepší nástroj, nikdy by ho nevymenila za žiadny iný. Veď ani svetoznámy španielsky operný spevák a dirigent Placido Domingo, ktorý bol superporotcom vo Virtuózoch, nepovažuje zobcovú flautu za nejaký začiatočnícky nástroj pre deti. Len treba poznať ten správny repertoár, rozohní sa Ajna.

Myšlienky formuluje precíznejšie než mnohí dospelí, o flaute má hlboké vedomosti. Správna zobcová flauta nemôže byť z plastu, keby deti počuli ten krásny zvuk, čo vydáva drevo, ani by im nenapadlo uvažovať o žiadnom inom nástroji. A už vôbec nie hádzať ju o zem. Spomeniem si, koľkokrát sa mi v detstve nechcelo cvičiť a keď mi čosi nešlo, hodila som flautou zlostne o zem.

Prežila to plastová aj tá drevená. Raz na konci našej hodiny so sestrou prišla mamička akéhosi malého začínajúceho flautistu a s obdivom sa spýtala, koľko denne cvičíme. Náš figliarsky mladý učiteľ na nás pozrel a vraví: len s farbou von. Hodinu? Nechceli sme klamať, tak sme mlčali. Pol hodinu? Ani sme nepípli. Bolo to dnes aspoň desať minút? Odpoveďou bolo zaryté ticho. A aj tak sme raz so sestrou vyhrali na akejsi školskej súťaži tretie miesto za náš ľudovkový duet. Cenou bola kazeta Vivaldiho, ktorú sme nikdy nevideli. Prepadla štátu, teda mne, povedal učiteľ – pretože sa vám nechcelo počkať do konca súťaže.

Navštevuješ hodiny flauty v Maďarsku, prečo práve tam?

Som spolovice Maďarka, moja mama je z Budapešti, mama sa so mnou odmalička rozprávala po maďarsky, takže túto reč perfektne ovládam. Prízvuk nemám, lebo celý život žijem v Žiline. V Budapešti sa teda dorozumiem a úroveň vyučovania zobcovej flauty je tam vyššia, dá sa študovať na štyroch vysokých školách, sú tam dobrí učitelia. Už ma prijali na budapeštianske hudobné gymnázium, od septembra nastupujem.

Musela si robiť aj skúšky, alebo ťa prijali automaticky bez nich, keď si tak suverénne vyhrala súťaž Virtuózi?

To zasa nie, skúšky som normálne robila. Skúšali ma z hudobnej náuky, to bolo dosť ťažké, pretože hudobná teória v Maďarsku sa vyučuje celkom inak a podrobnejšie ako u nás. Oni tam veľmi radi spievajú, dali mi noty a mala som zaspievať. Na nástroji by som to zľahka zahrala, ale spievanie, to je iné. Ale rada spievam. Alebo mi zahrali nejaký interval na klavíri a ja som ho mala určiť. Takéto cvičenia na Slovensku veľmi na hudobnej teórii nerobíme. A hrala som skladby na flaute a na klavíri, na ten chodím od ôsmich rokov. Potom nasledovali skúšky z maďarčiny a matematiky.

Z matematiky? Veď na konzervatóriá chodia mnohí študenti práve preto, aby sa matematike vyhli!

Áno, ale v Maďarsku je to ináč, tam sa z matematiky povinne maturuje. A tá škola, kam idem, sa ani nevolá konzervatórium, ale hudobné gymnázium – takže budem mať všetky gymnaziálne predmety. Asi to bude ťažké, ale teším sa na to.

A potom by si vraj chcela pokračovať v štúdiu hudby v zahraničí. Si taká cieľavedomá?

Áno, myslím, že vo všetkých západných krajinách sa vyučuje flauta na veľmi vysokej úrovni. Buď by som šla do Viedne alebo do Krakova, ešte je tu Nemecko, Anglicko, Holandsko… Ešte sa rozhodnem.

Máš v pláne živiť sa hudbou ako koncertná umelkyňa?

To by sa mi páčilo, ale ak by som sa chcela uživiť, musela by som byť taká umelkyňa ako Placido Domingo, čo neviem, či sa mi podarí. Ale rada by som koncertovala a pritom možno učila – v zuške alebo na konzervatóriu.

A tvoj učiteľ flauty ťa v tomto podporuje?

Áno, učím sa uňho od piatich rokov a teraz od neho idem preč, koncom júna som mala v Žiline absolventský koncert. Hrala som s ďalšou flautistkou, Klárou Valentovičovou. Aj preto sú dobré kurzy starej hudby, kde je veľa ďalších flautistov a môžeme hrať spolu komorné skladby.

Ako vlastne vyzerajú kurzy starej hudby?

Vždy je tam učiteľ, ktorý vás učí a popritom to sledujú ostatní žiaci. S učiteľom preberiete skladbu, on vám povie, čo si o tom myslí, dá vám rady, večer je koncert. Kurz, na ktorom som teraz, je zameraný na barokovú a renesančnú hudbu.

Chodievaš aj vo voľnom čase na koncerty vážnej hudby len tak ako divák, zo záľuby?

Áno, vždy keď je nejaký dobrý koncert v okolí, idem sa naň pozrieť. Som rada, že po korone sa koncerty konečne znova rozbiehajú. Aj keď ja radšej hrám než počúvam, ale je dobré počúvať a trošku sa inšpirovať.

Počúvaš aj populárnu hudbu?

Veľa cestujem autom, vtedy si zapneme rádio. Doma nepočúvam nič.

To hovorí veľa profihudobníkov – doma potrebujú relaxovať v tichu, tak už si medzi nimi.

Nikdy som si nezapla hudbu len ako kulisu.

A chodíš trebárs na operu do divadla?

Na opere som ešte nikdy nebola, do divadla chodíme na činohru. Ale raz som bola na maďarských muzikálových Bedároch. Keď som mala desať rokov, šla som na kasting a získala som rolu malej Cosette. Akurát sa to celé zrušilo a o rok robili nový kasting, lenže medzitým som z roly vyrástla a už som nemohla hrať osemročné dievčatko. Nič to, aspoň som sa mohla viac sústrediť na flautu. Ale herectvo by ma lákalo.

Po víťazstve vo Virtuózoch sa ti nehrnú hudobné ponuky? Organizátori Vivy si ťa asi tiež všimli vďaka tejto súťaži.

Neviem, či hrnú, ale mám ich viac ako predtým. Táto súťaž ma zviditeľnila, čo ma teší, lebo rada vystupujem.

A čo spolužiaci?

Súťaž pozerali a analyzovali, ale nemyslím si, že sa na mňa pozerajú inak, ako predtým. Podporovali ma. Aj teraz mi veľa ľudí na kurze starej hudby hovorí, že mi posielali esemesky.

Čo zaujímavé si vďaka hudbe zažila? Vraj ste počas nakrúcania Virtuózov v Budapešti bývali v luxusnom hoteli…

Áno, z okna hotela sme videli Budínsky hrad, bol priamo pri hoteli. Bývali sme tam dvaapol týždňa s otcom, bol to super zážitok. Mali sme krásny apartmán, pozreli sme si pamiatky, aj keď už predtým som rok žila v Budapešti, takže mesto poznám. Ale teraz sme lepšie preskúmali centrum mesta, mali sme výlet loďou po Dunaji.

Aj tvoji rodičia majú vzťah k hudbe?

Otec je projektový manažér a mama je Maďarka, študovala slovenčinu a poľštinu a neskôr v Žiline spev, založila tam zbor starej hudby, kam som chodievala odmalička.

Máš aj súrodencov?

Staršieho brata, šestnásťročného, a šesťročnú sestru, tá teraz začala hrať na zobcovej flaute, ale veľmi ju to nebaví. Aj môj učiteľ povedal, že by mala skúsiť nejaký iný nástroj. Ani ja som nechcela, aby hrala na zobcovej flaute. Veď existuje toľko nástrojov, prečo máme hrať na tom istom? Nech si vyberie napríklad violončelo, to by som si vybrala aj ja.

Ku klavíru nemáš taký vzťah ako k flaute?

Nie, to je pre mňa doplnkový nástroj. Chodila som síce aj na klavírne súťaže, ale uberalo mi to čas na flautu, tak som si potom nechala len tú. Aj môj brat sa šesť rokov trápil s klavírom, ale chodil tam len z donútenia, potom chvíľu chodil na bicie a teraz už nehrá na nič.

A koľko cvičíš ty, prezradíš?

Závisí to od toho, čo ma čaká, koľko mám skladieb a od subjektívneho pocitu. Zdá sa, že len fúkam do flauty a prsty mi idú samy. Ale pritom ide o brucho a dýchanie, je to náročné a únavné. Ale snažím sa cvičiť asi hodinu až hodinu a pol. Aj učiteľka mi povedala, že by bolo dobré posilňovať brušné svaly. Niekedy ma bolia aj ramená či chrbát.

Čo zahráš na otváracom koncerte festivalu Viva Musica?

Budem hrať dva barokové koncerty, jeden od Telemanna a druhý je Koncert c mol od Vivaldiho. Vybrali sme ich s mojím učiteľom. Tieto orchestrálne skladby zahráme so súborom Solamente naturali.

Ajna Marosz

Narodila sa 1. júla 2007 v Žiline. Chodila na Gymnázium sv. Františka v Žiline, od septembra bude pokračovať na Umeleckom gymnáziu Mária Ward v Budapešti. Od siedmich rokov sa zúčastňovala na celoslovenskej súťaži Čarovná flauta v Nižnej (šesťkrát tu získala 1. miesto), v Nových Zámkoch na súťaži Zahrajže nám, píšťalôčka (trikrát prvé miesto v rokoch 2017, 2018, 2019), v Maďarsku v roku 2019 vyhrala 1. miesto a mimoriadnu cenu na súťaži Lászlóa Czidru. V roku 2019 vyhrala na celosvetovej súťaži zobcových flautistov Open Recorder Days Amsterdam v Holandsku a vlani sa stala slovenskou víťazkou medzinárodnej talentovej súťaže Virtuózi V4+.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
1 debata chyba
Viac na túto tému: #Viva Musica! #Virtuózi V4+ #virtuózi #Ajna Marosz