Pesničkári - trubadúri s gitarou

Aj pesničkárom patrí hudobné leto na Slovensku. Nie sú síce hlavnými hviezdami večerných programov, neprenasledujú ich novinári, ale majú fanúšikov a nových tvorcov. Dobre im rozumieť, melódie sú pokojnejšie, približujú sa poézii. Texty v tomto žánri vyjadrujú nielen pocity autora, ale aj to, čo je práve "vo vzduchu". Často hrávajú v kluboch, kde sú poslucháčom celkom blízko - môžu sa ich dotknúť.

02.09.2011 08:00
Zuzana Smatanová Foto:
K pesničkárom sa hlási aj Zuzana Smatanová
debata

Pesničkári sú skromní, veľmi sa neparádia, vystupujú často na vernisážach, pri "krstoch” kníh, v malých divadlách. Niektorí z nich sa vyšvihnú, získajú popularitu, majú veľké koncerty, cédečká, ale v ich speve zostáva zvláštna dôvernosť, pre ktorú sú stále obľúbení napríklad Hammel aj Smatanová, Horňáková či Homolová, Kryl, Nohavica a ďalší.

Stačia im rifle a tričká
Český filozof a spisovateľ Egon Bondy sa prisťahoval do Bratislavy z Prahy asi pred dvadsiatimi rokmi. Rád rozprával o tom, ako ho prekvapilo, že v nočných hodinách tiahli mestom partie, ktoré si spievali ľudové piesne. Vraj ho to aj rušilo, ale predovšetkým obdivoval zvláštny jav, ktorý z Prahy nepoznal. Aj mu bolo ľúto, keď časom celkom vymizol.

Takéto spievanie pod mesiačikom sa už vytratilo nielen z mesta, ale aj z vidieka. Dnes sa už viac piesne počúvajú ako spievajú, ale v génoch spev zostal, a tak je na Slovensku dosť pesničkárov. Kým v ľudovej pesničke bol autor anonymný, kolektívny, dnešné pesničky majú svojich skladateľov. Pieseň nenápadne, s citovým akcentom, plní poslanie hovorcu doby. Texty hutne a netuctovo – ako básne – formulujú myšlienky a pocity. Povie sa "Bratříčku, zavírej vrátka” a každý vie, o čo ide. Vytryskne škála pocitov. Taká je moc trubadúrov. Zameranie spevákov je široké – od špecialistov na lásku po analytikov spoločenských neduhov.

Musí to cvaknúť
V pesničkách je dôležité slovo. O kvalitách textov zaujímavo porozprávala Zuzana Smatanová: "Ľudia oveľa rýchlejšie porozumejú textu v pesničke ako v knihe, ale treba, samozrejme, rozlišovať. Klasická pesnička, stvorená na bežné konzumovanie, chce za svoj krátky, približne trojminútový život, povedať rýchly a jasný odkaz. Sú však pesničky, ktoré sú písané pre náročnejších poslucháčov. Ani zďaleka nemajú len tri minúty a text je na rozšifrovanie textárovej duše náročný… Mrzí ma, že dnešná doba kladie väčší dôraz na hudbu, ako na text. Sú ľudia, ktorí ani netušia, o čom pesnička je. Hlavne, že tam reže gitara, prípadne je tam disko tempo a ostatné je akoby nepodstatné.”

Čiže, poctiví pesničkári nepodceňujú text! Ako na ňom pracuje Smatanová? "Väčšinou si zapisujem počas dňa myšlienky. Keď mám tvorivú chvíľku, prezerám si ich a zapísané útržky spájam do celku. Sú momenty, keď na pripravenú melódiu napíšem celú jednu slohu – vtedy kdesi vo vzduchu nastane symbióza slova a hudby započujem akési cvak.”

Smatanová sa hlási k pesničkárom a zdôvodňuje to: „Veľmi často vkladám do textov členov mojej rodiny. V pesničkách nenájdete konkrétne mená, ale napríklad na albume Tabletky odvahy sa mihnú moji rodičia ako dve tabletky odvahy. Týmto spôsobom sa moje texty stávajú pre mňa oveľa osobnejšie. Zväčša len ja viem, o čom som písala. Ľudia mi veľmi často posielajú svoje texty, nech ich zhudobním a naspievam. Vážim si to, som poctená, ale oni si neuvedomujú, že pre mňa – aspoň do istej miery – je veľmi ťažké zložiť na to ich vlastné, osobné, prežité, niečo moje. Ako to tam mám prilepiť bez toho, aby som naozaj vedela, o čo ide? Seba v podstate vnímam ako pesničkára, ktorý sa zo svojho vlastného, prežitého, chce vypísať a neskôr vyspievať. “

Pohnuté udalosti dávajú impulz k silnému umeniu. A ako je to dnes? Je dnešná doba pre pesničkárov inšpiratívna napríklad aj v oblasti protest songov? Alebo sú to už len idylické popevky? Zuzana Homolová, ktorú sme zastihli na dovolenke vo Francúzsku, si myslí, že význam pesničkárov stále stúpa: "Súčasný svet a život dáva toľko podnetov, že sa do pesničky priam tlačia. Je ešte viac neduhov, ako bývalo v časoch, keď som začínala. Myslím si, že tvorba pesničkárov má čoraz väčší zmysel.” Zuzana Homolová pôsobila v zoskupení Slnovrat, patrila k pesničkárom, ktorí organizovali rôzne protestné a provokujúce akcie, boli vlastne politickým disentom. Jej tvorba má stále vysokú úroveň, ktorá presahuje bežný priemer aj obsahom morálneho akcentu.

Konflikty v idylickej branži
Hoci oblasť pesničkového žánru pôsobí idylicky, cnostne, aj tam to – ako v každej tvorivej dielni – vrie. Vzťahy sú síce prevažne priateľské, ale prepukli už aj škandály. Bratia Nedvědovci sa dokonca – po všetkých svojich cituplných a dojímavých textoch – dokázali rozísť a roky sa na seba hnevať. Sám Honza Nedvěd mal stále problémy so ženami a jeho súkromný život bol potravou pre bulvár. Karel Kryl sa dostal do sporov, keď pokračoval vo svojom kritickom tóne aj po Nežnej revolúcii. Pesničkár Hutka zasa zaútočil na Nohavicu a obvinil ho z prečinov najhnusnejších – z donášania. Nohavica ani po týchto útokoch však publikum nestratil. Sila kvalitnej pesničky môže byť očistná.

Na Slovensku sa pesničkári nedostali až do takýchto krajných situácií. Skôr panuje kolegiálna súdržnosť. Konflikty (v podobe ozdravujúcich polemík) totiž prichádzajú až vo vyhranenejších a početnejších spoločenstvách, Česká pesničkárska scéna je vo vývoji ďalej. Kým slovenskí pesničkári symbolicky nadväzujú na spevákov z nočných ulíc a zo spievaniek na poli, prípadne kaviarenských šlágrov, v českom prostredí mala komentujúca pesnička viacero tvorivých podhubí. Pestovala sa najmä pesnička trampská a existoval aj mestský repertoár, ktorý bol pôdou pre vznik piesní s dejom, odohrávajúcim sa aj v drsnom podsvetí. Napríklad "No tak vidíš, Máňo, přece jsme tě lízli, tos nám tedy dělat neměla, zradila si partu, teď dostaneš kulku do tela…”

Slovenská pesničkárska tvorba nemá možno také pestré dejiny ako česká, nemá toľko osobností, ale po kvalitatívnej stránke sú to oblasti vyrovnané. Na Slovensku je veľa básnických duší, veľa hudobného citu. Po gitare túži takmer každé dieťa – a už brnká a už skladá. Pesničkári sú sympatické spoločenstvo, škoda, že v dnešnej hlučnej dobe sa ťažšie presadzujú. Ale kto má záujem o zážitok, v ktorom sa k spevákovi priblíži priam na dotyk, ten si ich nájde.

debata chyba