Foto: Martin Mikláš
To, že bojuje s ťažkou diagnózou, Nedvěd priznal koncom minulého roka. „Otec mal rakovinu pľúc a v tele menší nádor, ktorý blokoval prekrvenie hlasiviek. Preto nerozprával. Toho sa zbavil vďaka ožarovaniu. Teraz sa mu vrátila rakovina pľúc,“ vysvetlil pre české médiá jeho syn Vojtěch, ktorý je tiež hudobník.
Pred týždňom ešte spolu vystupovali v Olomouci, ale potom Nedvědovi prišlo zle, a tak ho odviezli do pražskej nemocnice, kde napokon zomrel.
Bigbít, folk aj gospely
František Nedvěd sa narodil 19. septembra 1947 v Prahe. Lásku k hudbe a prírode zdedil po otcovi, ktorý kedysi hrával v kapele. Keď si jeho rodičia kúpili chalupu na Sázave, rodina tam trávila takmer každý víkend a prázdniny.
Aj keď však Franta, ako ho volali, neskôr toľko spieval o trampoch a tulákoch, pravdou je, že k takému spôsobu života mal blízko skôr jeho o rok starší brat Honza. On sám, ako po rokoch priznal, vandrovaniu vôbec neholdoval a nikdy ani nespal „pod širákom“.
Čítajte viac Pesničkár František Nedvěd priznal boj s rakovinou
Hudobnou školou pre oboch bratov boli spočiatku pohostinstvá, kde s gitarami zabávali štamgastov. V čase ich dospievania bol vo svete populárny rokenrol, preto Nedvědovci najprv hrali vo dvoch bigbítových kapelách, kým si v roku 1972 založili folkovú skupinu Toronto.
S ňou o dva roky prvý raz uspeli na folkovom festivale Porta. A keďže anglicky znejúci názov súboru úradom prekážal, päť minút pred koncertom v pražskej Lucerne sa radšej premenovali na Brontosauři. V roku 1975 sa na zájazde v Belgicku zoznámili so skupinou Spirituál kvintet, ku ktorej sa potom obaja bratia pridali.
Keďže piesne pre skupinu skladal takmer výlučne Honza a Franta sa uplatnil hlavne ako spevák a gitarista, dochádzalo medzi bratmi k sporom a rozchodom.
Napriek tomu sa Brontosauři koncom 80. a začiatkom 90. rokov tešili v bývalom Československu veľkej popularite. Vydali dve singlové a štyri dlhohrajúce platne, ktorých piesne sú obľúbené dodnes (napríklad Růže z papíru, Stánky, Tulácký ráno, Valčíček, Ptáčata, Sedmikráska či Na kameni kámen).
František sa podieľal aj na ďalších albumoch – či už so skupinou Spirituál kvintet, s bratom Janom, alebo inými interpretmi. Brontosauři definitívne zanikli v roku 1994, no vrcholom dua Nedvědovci bol veľkolepý koncert na Strahove v júni 1996, keď zaplnili celý štadión, čo sa predtým podarilo len takým slávnym skupinám ako Rolling Stones, Pink Floyd či U2.
„Bolo to fantastické… A bolo to trošku aj zadosťučinenie. Vystúpili sme na Olymp, aj keď o nás dovtedy veľa ľudí pochybovalo a hádzali nám polená pod nohy,“ zaspomínal si František pre portál iDnes.cz.
Rozhádaní aj udobrení
Obaja bratia sa potom vydali na sólovú dráhu, hoci sa znova stretli v roku 2011 pri nahrávaní albumu Souhvězdí. Šťastie väčšmi prialo Janovi, ktorý bol nadaným skladateľom i spevákom, ale František ho zase prekonal v počte koncertov. Ešte pred dvoma rokmi ich odohral 120!
Okrem folku a trampskej hudby zahrnul do repertoáru aj country. Vydal šesť albumov, pričom z niektorých skladieb ako Kočovní herci, Cherokee Bill, Jablůňka či Řemeslo sa stali hity. Často vystupoval aj so synom Vojtěchom alebo kapelou Tiebreak.
Zatiaľ čo jeho rodinný život bol harmonický – s manželkou Máriou vychoval dvoch synov, vzťahy s bratom, s ktorým sa viackrát rozišiel a udobril, boli dlhé roky napäté. Prestali sa rozprávať a Franta dokonca vyhlásil, že s ním definitívne skončil.
Oboch nakoniec zmieril Františkov vážny zdravotný stav. K problémom s cukrovkou sa pridali ťažkosti so srdcom, takže ho museli operovať, potom sa mu vypomstilo jeho dlhoročné fajčenie.
Keď v júni tohto roku Franta oslavoval zlatú svadbu, nečakane prišiel i Jan a bratia sa znova zmierili. Dokonca plánovali ďalší veľký koncert. Ten im však už osud nedoprial.
