Pred 100 rokmi zomrel legendárny operný spevák Enrico Caruso

V prvých dvoch desaťročiach 20. storočia bol najpopulárnejším spevákom všetkých žánrov na svete. Natočil vyše 260 nahrávok a predajom gramofónových platní zarobil milióny dolárov.

02.08.2021 05:00
debata
Enrico Caruso: O sole mio

Sláve talianskeho tenoristu Enrika Carusa, ktorý okúzľoval publikum na scénach v Taliansku, Rusku, Argentíne, Anglicku, Amerike i Rakúsku-Uhorsku, pomohol tiež vynález fonografu. Caruso totiž patril medzi prvých umelcov, ktorí novinke uverili, a už v roku 1902 nechal zaznamenať svoj výnimočný hlas, vychýrený svojou vyzretou silou, krásou a jedinečnou bohatosťou farby, ktorý tak môžu počúvať i súčasní milovníci opery. Vplyv jeho speváckeho štýlu bol taký, že prakticky všetci nasledujúcí tenori sa vo väčšej či menšej miere hlásili k jeho dedičstvu. Caruso zomrel pred 100 rokmi, 2. augusta 1921.

Keď Caruso zomrel, napísala sopranistka Ema Destinnová, ktorá s ním často vystupovala: „Nikto ani za 500 rokov nezaujme jeho miesto. Budú iní speváci, ktorí budú okúzľovať, ale nikdy už nebude hlasu tak ojedinelého a tak bohatého farbou a krásou!“

Enrico Caruso - E lucevan le stelle 1904

Carusov hlas v jeho najlepších rokoch dosahoval až k vysokému (dvojčiarkovanému) C, aj keď ho nikdy nespieval ľahko. Hovorilo sa, že dokázal roztrieštiť krištáľový pohár, keď zaspieval naplno v správnej frekvencii. Spieval najmä vo francúzštine a taliančine, hovoril ďalšími siedmimi jazykmi a najradšej vraj cvičil vo vani.

Caruso sa narodil 25. februára 1873 v Neapole v robotníckej rodine, bol tretím zo siedmich súrodencov (iba traja z nich prežili detstvo). Jeho hudobné ambície podporovala najmä jeho matka. Caruso vystupoval ako pouličný spevák, v kaviarňach a na večierkoch. Profesionálne debutoval v 22 rokoch 15. marca 1895 v Neapoli v dnes zabudnutej opere L’Amico Francesco amatérskeho skladateľa Maria Morelliho. Carusovou prvou veľkou rolou bol Loris vo svetovej premiére opery Umberta Giordana Fedora v Miláne v novembri 1898.

Una Furtiva Lagrima - Enrico Caruso 1904

Jeho debut v milánskej La Scale sa konal 26. decembra 1900 v roli Rudolfa v Pucciniho Bohéme. Predstavenie dirigoval Arturo Toscanini, ktorý potom s Carusom často spolupracoval a považoval ho za jedného z najväčších umelcov. Vrcholom Carusovej kariéry i slávy bolo pôsobenie v Metropolitnej opere v New Yorku, kde debutoval 23. novembra 1903 ako vojvoda z Mantovy v novej produkcii Verdiho Rigoletta. Bol tam potom prvým tenorom nasledujúcích 18 sezón. Ďalej vystupoval okrem iného v londýnskej Kráľovskej opere Covent Garden, v petrohradskom Mariinskom divadle či v Teatro Colón v Buenos Aires.

José Carreras Čítajte aj José Carreras: Opera je ako obraz od van Gogha

Carusov repertoár zahŕňal hlavné úlohy napríklad vo Verdiho operách La Traviata, Aida, Maškarný ples, Trubadúr a Sila osudu, v Pucciniho operách Manon Lescaut, Tosca, Madama Butterfly a Dievča zo Západu, v Mascagniho Sedliakovi gavalierovi, Leoncavallových Komediantoch a Bohéme, Bizetovej Carmen a Lovcoch perál, Donizettiho Lucii di Lammermoor, Nápoji lásky a Favoritke, v Cileovej Adriane Lecouvreurové, vo Faustovi Charlese Gounoda, v Massenetovej Manon, Meyerbeerových Hugenotoch, Afričanke a Prorokovi, Halévyho Židovke, Saint-Saënsovom Samsonovi a Dalile, v Mozartovom Donu Giovannim či vo Wagnerovom Lohengrinovi.

165 11.5.2004Komedianti.S.Larin Čítajte aj Maestro Larin bol aj náš tenor

Pred smrťou sa pripravoval na titulnú rolu vo Verdiho Othellovi, z ktorého nahral dve vynikajúce ukážky. Carusov repertoár ďalej tvorilo vyše 500 piesní, vrátane tradičných talianskych ľudoviek a populárnych piesní tej doby.

S Carusom často vystupovala česká sopranistka Ema Destinnová, ktorá bola o päť rokov a jeden deň mladšia než Caruso. Slávna bola napríklad premiéra Pucciniho Dievčaťa zo Západu v decembri 1910 v newyorskej Metropolitnej opere. Vedľa Carusa ako Dicka Johnsona sa v hlavnej ženskej úlohe Minnie zaskvela práve Destinnová. Jednou z najobľúbenejších Carusových rolí bol Mario Cavaradossi v Pucciniho Tosce a Destinnová bola preňho v roli Florie Tosky najlepšou partnerkou, ako sám hovorieval.

La donna è mobile - Enrico Caruso 1903, 1904, 1908

Miloslav Pospíšil v knihe Z operného Olympu o Carusovi napísal: „Prirodzené hlasové kvality mladého Carusa boli podľa dobových svedectiev sotva výnimočné. Rozsah bol obmedzený, v prvých rokoch hlas dokonca stroskotával na poslednej tercii druhej oktávy, a až asi od roku 1900 dospel od malého a až ku dvojčiarkovanému C. V každm prípade témbr bol rovnako krásna, ako nezamenitelný. V neskorších rokoch získával jeho hlas na objeme i väčšej priebojnosti. Caruso bol majstrom v dynamickom gradovaní zvuku svojho hlasu, pri ktorom ľahko dosahoval dramatické zintenzívnenie.“ A spisovateľ, divadelný kritik a riaditeľ Lessingovho divadla v Berlíne Oscar Blumenthal napísal vo svojom fejtóne v roku 1913 o Carusovi, že je to „zjav statného mužstva. Čierne oči blýskajú duchom a bystrosťou. Široká poctivá tvár žiari úprímnosťou a dôverou. V jeho úsmeve je čosi z neapolského chuligánstva".

winterreise premiera  1  Joseph Marcinsky Čítajte aj Nemci ocenili operného speváka Pavla Bršlíka

Enrico Caruso sa v roku 1918 oženil s dcérou amerického priemyselníka Dorothy Benjaminovou, ktorá bola oveľa mladšia než on. Mali spolu dcéru Gloriu, o ktorú sa Caruso údajne až prehnane staral.

Caruso bol silný fajčiar, do každej zmluvy si nechal zaniesť doložku, že môže fajčiť ve všetkých priestoroch divadla, kde je inak manipulácia ohňom prísne zakázaná. Riešlo sa to tak, že za ním neustále chodil hasič s vedrom vody. Jeho obľúbeným gagom bolo v portále tesne pred výstupom nasať dym a ten mu potom počas spevu stúpal od úst. To sa však podpísalo na jeho zdraví.

Plácido Domingo Čítajte aj Plácido Domingo má 80, ale do dôchodku sa nechystá

Zomrel v apríli 1921 v milovanom Neapole v púhych 48 rokoch. V roku 1960 dostal kvôli svojím nahrávkam hviezdu na hollywoodskom chodníku slávy a v roku 1987 mu bola udelená in memoriam cena Grammy za celoživotné dielo.

debata chyba
Viac na túto tému: #opera #Enriko Caruso