Čo bolo podstatnou výzvou pre organizátorov aktuálneho ročníka?
Najdôležitejšie a zároveň najťažšie je nájsť rovnováhu medzi tradíciou a novotami. Tradícia festivalu Melos-Étos spočíva v hľadaní autentickej súčasnej hudby, teda tej, ktorá si zachováva svoju integritu aj za cenu toho, že stojí bokom a nie je súčasťou hlavného prúdu. Na druhej strane súčasná hudba sa rokmi mení a festival by mal na zmeny reagovať. Mal by obsiahnuť aj premenlivý dnešok a brať na seba riziko, že sa pri výbere noviniek aj pomýli.
Aká je základná idea, ktorá pretrváva od vzniku podujatia?
Festivalový výbor sa v posledných rokoch viackrát úplne vymenil a s tým sa mení aj uchopenie hlavnej idey festivalu, ktorá tkvie vo vyzdvihovaní etických aspektov tvorby. Doteraz mal festival vždy hlavného hosťa – skladateľa svetového renomé. Tento rok je však takým hosťom zoskupenie vynikajúcich interpretov z Veľkej Británie. Súbor London Sinfonietta, ktorý si získal svetové uznanie tým, ako objavuje hodnotnú aktuálnu hudbu, špičkovo ju interpretuje a posúva ju tak do centra kultúrneho diania.
Vo svojich začiatkoch v 90. rokoch festival vypĺňal výrazné nedostatky v propagácii súčasnej hudby, oprašovali sa diela a autori, ktorých totalita odmietala. Ako sa poslanie festivalu prispôsobilo dnešnej situácii?
Mnohé z predtým odmietaných skladieb už zazneli, ale stále existuje dosť významných diel nedávnej minulosti, ktoré sa u nás z rôznych dôvodov ešte nehrali. Príkladom je Adamsova slávna skladba Harmonielehre, ktorú si publikum vypočuje už dnes na otváracom večere. V osobitnej prednáške ju hodinu pred koncertom uvedie hosťujúci americký dirigent Lein Botsteb. No poslanie festivalu sa predsa len postupne mení – ťažisko sa presúva z oživovania minulosti na mapovanie aktuálneho stavu.
Ako vidíte budúcnosť festivalu? Kam by ste ho chceli posunúť, čo ešte chcete dokázať?
Festival je spoločným „vlastníctvom“ celej našej kultúrnej verejnosti a o jeho smerovaní nerozhoduje iba predseda festivalového výboru. No ak mám hovoriť za seba, zastávam názor, že festivalový výbor by mal byť čo najmenší, aby bol akcieschopný, a každý ročník festivalu by mal pripravovať iný tím ľudí, aby bol obraz súčasnej hudby čo najpestrejší. Vyznie to ako paradox, ale konečným cieľom propagácie súčasnej hudby by malo byť jej opätovné začlenenie do bežného koncertného repertoára. Ak sa toto podarí, festival Melos-Étos stratí svoj zmysel.
Čo pokladáte za najväčší úspech v histórii festivalu a ktoré vystúpenia by si diváci nemali dať ujsť v tomto ročníku?
V minulosti veľký záujem verejnosti vyvolala prítomnosť dvoch skladateľov – Arvo Pärta a Steva Reicha. Koncerty s ich hudbou mali neopakovateľnú atmosféru. Tento rok je takou kulmináciou festivalu účinkovanie London Sinfonietta pod taktovkou Francúza Francka Ollua. Významná je aj premiéra skladby nemeckého skladateľa, hudobníka, režiséra a pedagóga Heinera Goebbelsa Samplersuite from „Surrogate Cities“.
Aký bude budúci ročník? Prezraďte niečo o plánovanej spolupráci s podujatím Svetové dni novej hudby 2013…
Budúci ročník bude súčasťou veľkého medzinárodného festivalu Svetové dni novej hudby, ktorý organizuje Medzinárodná spoločnosť pre súčasnú hudbu – slovenská sekcia. Na tomto podujatí zaznie množstvo novej hudby z celého sveta a pozornosť hudobnej verejnosti sa sústredí na Slovensko. Melos-Étos bude jedným z hlavných pilierov tohto podujatia, ďalšie akcie sa uskutočnia v Košiciach a vo Viedni.
