Klasifikácia celovečerných filmov je už viac-menej obojstrannou rutinou pre komisie, ktoré filmy hodnotia, aj filmárov, ktorí svoje počiny pravidlám jednotlivých kategórií prispôsobujú už od prípravy scenára. Nahota, sex, vulgarizmy, názorné násilie na ľuďoch aj zvieratách či propagácia návykových látok ich výtvor automaticky posunú do vyšších kategórií a i keď celkom neznemožnia, aspoň skomplikujú prístup k nemu tým najmladším.
Kým pri vstupe do kina možno divákom skontrolovať vek na preukazoch totožnosti, v televízii sa už musia úrady spoliehať na rodičov. Film označený ako neprístupný pre deti do 12, 15 či 18 rokov jednoducho odvysielajú v neskorších večerných hodinách. S hudobnými videoklipmi je situácia ešte komplikovanejšia. Najmä v prípade hudobných kanálov, ktoré vysielajú videoklipy dvadsaťštyri hodín denne a u detí sa tešia zvlášť veľkej obľube.
Boom hudobných videoklipov začiatkom 80. rokov so sebou priniesol aj prvé škandály. Britská kapela Duran Duran napríklad provokovala pikantným videom ku skladbe Girls on Film, konzervatívnych Britov pobúrila aj skupina Frankie Goes to Hollywood s klipom k hitu Relax – odohrával sa v gay klube. Následne v roku 1984 schválil britský parlament prvé nariadenia pre videonahrávky, podľa ktorých už bez príslušného vekového označenia v Británii nebolo možné verejne premietať prakticky nič.
Napriek tomu, že nariadenia z roku 1984 britský parlament bez väčších úprav formálne obnovil v roku 2010, súčasnému premiérovi Davidovi Cameronovi sa zrejme ich obsah nezdá dostatočne aktuálny. Napokon, videoklipom niektorých dnešných hviezd popmusic sa darí rotovať vo vysielaní televízií už od skorého rána napriek tomu, že ich mnohí nazývajú „falošnou pornografiou“. Najväčšej kritike tohto typu v uplynulých rokoch čelili videoklipy speváčok Rihanny a Lady Gaga.
I keď sú obe interpretky populárne aj v Británii, na vrchole je v tamojších hitparádach Adele. Videoklipu s vulgárnym či sexuálnym motívom sa asi jej fanúšikovia len tak nedočkajú. Nečudo, že za kritikou jej sporo odetých konkurentiek stojí aj Adelin manažment. Riaditeľ jej vydavateľstva XL Recordings Richard Russell napríklad pre britský denník The Guardian uviedol, že práve imidž prezentovaný vo videoklipoch týchto hviezd robí súčasnú popmusic „nudnou, hlúpou a neoriginálnou“.
