Karel Svoboda sa hudbe venoval už od detstva – hral na klavíri, takmer sa však stal lekárom, keď sa pustil do štúdia medicíny na pražskej univerzite. No aj tu si ho osud našiel, keď sa spojil s hudobnou kapelou medikov. Čoskoro štúdium prerušil a už sa k nemu nevrátil. Namiesto toho si začal hľadať miesto na hudobnej scéne českej metropoly. Najskôr hrával po kaviarňach a baroch, neskôr prišli prvé príležitosti v orchestrálnych telesách a za skutočný štart jeho hviezdnej kariéry možno považovať rok 1962, keď Svoboda založil inštrumentálnu kapelu Mefisto.
Foto: Ján Fiťma
O tri roky neskôr už získal stály angažmán v Divadle Rokoko, kde mohol naplno uplatniť invenčnú stránku svojho talentu. Prvé z jeho piesní spievalo napríklad trio Václav Neckář, Marta Kubišová a Helena Vondráčková, pre ktorých zložil viacero dodnes populárnych hitov. Skladbou Lady Carneval sa v roku 1968 začala dlhodobá a mimoriadne plodná spolupráca s Karlom Gottom.
Karel Svoboda si prekvapujúco rýchlo vypracoval povesť zázračného skladateľa, ktorého piesne interpretov dokázali cez noc postaviť do centra pozornosti. Ku sláve pomohol napríklad Hane Zagorovej či Jiřímu Kornovi, za svoje prvé hity mu vďačí aj Jana Kratochvílová či Petra Janů, ktorej pomohol prejsť od rockových skladieb k mainstreamovejšiemu repertoáru.
Svoj talent Svoboda venoval aj filmovým projektom a medzi jeho najnezabudnuteľnejšie melódie patrí hudba k rozprávke Tři oříšky pro Popelku alebo skladba Lásko má, já stůňu z filmového muzikálu Noc na Karlštejne. Ešte väčší úspech slávila jeho Včielka Maja, ktorú dokonca ocenil aj nemecký minister kultúry.
V 90. rokoch na českej scéne dominoval fenomén muzikálov a Karel Svoboda stál aj za týmto boomom. Dal svetu muzikály ako Dracula (1995) či Monte Christo (2000), ktoré nadšení diváci držali na scénach niekoľko rokov, počas ktorých sa vypredali stovky repríz. Novými hviezdami na Svobodovom dlhom zozname spolupracovníkov sa stali Lucie Bílá, Leona Machálková či Daniel Hůlka.
Jeho súkromný život sa stal vďačnou témou bulváru. Keď sa po smrti svojej prvej manželky znova oženil, rodina ani časť verejnosti jeho druhú manželku Vendulu nikdy neprijali. Svoboda však nežil iba úspechom a slávou. V roku 2000 prišiel o svoju dcérku Klárku, ktorá zomrela na leukémiu a po rodinnej tragédii sa hovorilo o manželskej kríze.
Poslednou prácou, ktorú Svoboda dokončil, bola ústredná hudba k seriálu Rodinné putá. V roku 2007 vo veku 68 rokov spáchal samovraždu na záhrade svojej vily. Mnohí to dávali za vinu partnerke, ale podľa všetkého Svoboda trpel neliečenými depresiami. Okrem manželky Venduly s ich malým synom a dvoch dospelých detí z prvého manželstva za ním trúchlili tisíce fanúšikov.
