Neoklasicistický 50-minútový opus na námet antického mýtu, v ktorom skladateľ spracoval textovú predlohu francúzskeho prozaika Andrého Gida, zaznel z nášho koncertného pódia – v znamenitom prebásnení Petra Štilichu – po prvýkrát (po takmer 80 rokoch od svojej parížskej premiéry!). Rozsiahly interpretačný aparát, pozostávajúci z orchestra, dvoch zborov, sólistu a rozprávačky, viedol Villaume s prehľadom suverénneho interpretačného majstra, dokonale ovládajúceho i tie najjemnejšie finesy ťažkej partitúry.
Náročný part Eumolpa bravúrne predniesol francúzsky tenorista Philippe Do, ktorý v poslednej chvíli nahradil zdravotne indisponovaného Otokara Kleina. Soňa Valentová v hovorenej role Persefony potvrdila svoje výnimočné dispozície pre stvárnenie veľkých antických hrdiniek. Žiaľ, celkovému emocionálnemu záberu podania – a paradoxne aj zrozumiteľnosti textu – ubralo umelé ozvučenie jej hlasu.
Náš vokálne i jazykovo precízne pripravený filharmonický zbor (zbormajster Jozef Chabroň) a spamäti spievajúci Bratislavský chlapčenský zbor (zbormajsterka Magdaléna Rovňáková) výraznou mierou prispeli v slušne navštívenej koncertnej sieni k priaznivému prijatiu diela.
Sólový part Mozartovho koncertu hral mladý americký klavirista Andrew von Oeyen. Upútal triezvym prednesom hudby viedenského klasika, v ktorom sa vyhol parfumovaným nánosom. Výrazne mu v tom asistoval aj dirigent v robustnej koncepcii orchestrálneho sprievodu. O opačnom póle svojho interpretačného naturelu presvedčil von Oeyen v prídavku lyrickým poňatím Chopinovho Nokturna cis mol.
Po minulotýždňovom uvedení Šostakovičovej 10. symfónie, ktorá v plnom lesku odhalila akustické dispozície novej Reduty, bola kreácia Stravinského vokálno-symfonického diela pod Villaumovou taktovkou ďalším významným počinom tohtoročnej filharmonickej sezóny. Pri dirigentskom pulte nášho prvého orchestra zostane francúzsky hudobný mág so zaujímavým symfonickým repertoárom aj najbližšie dva koncertné týždne. Máme sa teda na čo tešiť.
