Prečo ste pre úvodný koncert zvolili práve národnú kultúrnu pamiatku Elektrárňa Piešťany?
Hlavným miestom koncertov ostáva Bratislava, ale Elektrárňa Piešťany má asi najbližšie k uzavretej Design Factory, kde sme hrali 15 rokov – svojím charakterom, géniom loci. Hudba, ktorá zaznie v rámci otváracieho koncertu, sa do tohto moderného priestoru veľmi hodí. Je súčasná, meditatívna i hravá zároveň, vlani som mal v Elektrárni sólový koncert a očarilo ma, ako tam znejú sláčiky. Navyše sme už dlhšie rozmýšľali, že by sme koncerty mohli preniesť aj do ďalších miest – bude to niečo nové, netradičné, keď otvoríme festival mimo Bratislavy, a to ešte na takomto špeciálnom mieste.
Očakávate, že na koncert prídu Piešťanci alebo ľudia zo všetkých kútov Slovenska?
Dúfame, že prídu nielen Piešťanci, ale aj Bratislavčania a milovníci hudby z celého Slovenska. Veď to je blízko do Nového Mesta nad Váhom aj do Trenčína, aj do Vrbového… Ani z Bratislavy to do Piešťan nie je ďaleko, a keďže koncert sa koná v nedeľu, veríme, že si ľudia radi urobia malý výlet.
To by mohli, pretože na programe máte tri hudobné skvosty. Jedným z nich je skladba Jevgenija Iršaia, ktorú v roku 2013 zložil špeciálne pre vás. Pri akej príležitosti?
Bol to skôr výsledok našej dlhodobej spolupráce. Spolu s huslistom Milanom Paľom sme Jevgenijovi odpremiérovali niekoľko skladieb, či už na Slovensku, alebo v jeho rodnom Petrohrade. Napísal nám sériu Šesť bratislavských koncertov, kde hrá aj on. Dielo Maariv je úplne iný druh skladby, než zvykne písať – je to akási modlitba postavená na krásnej melódii so sprievodom sláčikového orchestra, ale bez huslí. Je to posadené do nižších polôh, celá skladba znie veľmi intímne. Maariv je židovský názov pre istý typ modlitby.
Pozoruhodná má byť aj skladba lotyšského skladateľa Peterisa Vasksa Prítomnosť, kde máte v závere dokonca spievať spolu s dirigentkou Gabrielou Tardonovou. Pre ňu je spievanie prirodzené, lebo v detstve spievala v zbore, ale čo pre vás?
Ja som spev neštudoval, ale ako mladší som dirigoval spevácke zbory a robím aj svoje skladby, pri ktorých spievam. Preto som sa veľmi potešil tomuto spievanému záveru – je totiž emotívne aj hudobne veľmi silný. Spev je napísaný o oktávu vyššie, ako dokážem zaspievať, takže som to telefonicky konzultoval s Peterisom Vasksom. Veľmi som to chcel spievať a jemu sa celkom nepozdáva, keď je hlas o oktávu nižšie. Urobili sme kompromis a výsledok sa mu veľmi páčil. V takejto podobe sme to už raz uviedli v Čechách, teda spievame spolu s dirigentkou, ja k tomu ešte hrám spodný hlas a v určitom momente prejdem mužskou fistulou o oktávu vyššie, kde sa akoby zjednotíme so ženským hlasom. Sám Peteris povedal, že sa mu to zdá ešte pôsobivejšie, než len jeden sólový hlas – dostali sme tam takto ženský aj mužský element. Som rád, že to môžem spievať, je to krásny meditačný i dramatický koncert. Opísal by som to ako komunikáciu ľudskej duše. Sám Vasks hovorí, že violončelo je jeho komunikačným nástrojom, je jeho duši najbližší.
Čítajte viac Opera môže voňať aj po dyni a cibuli, hovorí dirigentka Gabriela Tardonová
Bol skladateľ Vasks na Slovensku, keď ste to skúšali, alebo ste mu poslali nahrávku?
Stretol som sa s ním pred piatimi rokmi, keď tento koncert hral jeden mladý lotyšský violončelista v Žiline. Tam som ho počul prvýkrát, očaril ma, tak sme sa stretli s Peterisom pri večeri. Našli sme veľa spoločného a napadlo mi, že by som si tento koncert rád zahral aj ja. Pre pandémiu sme už koncert dvakrát museli odložiť, až sme to nakoniec zahrali v máji v Čechách s Ensemble Opera Diversa a dirigentkou Gabrielou Tardonovou. Peteris si ten koncert vypočul on-line a desať minút po jeho skončení mi zavolal, že veľmi ďakuje a bol to preňho silný zážitok. Zároveň sme mu tak gratulovali k jeho 75. narodeninám. Žiaľ nemohol prísť do Čiech, lebo sa práve dostal z covidu. Teraz sa tiež ospravedlnil, že ho covid vyčerpal, takže zostane doma.
Hneď ďalší koncert 9. septembra sa uskutoční v Slovenskom rozhlase, a to s výnimočným interpretom – Stingovým gitaristom Dominicom Millerom. Ako sa vám podarilo získať tohto hviezdneho hosťa?
Sting je jeden z mojich obľúbených spevákov, takže som sledoval aj Dominica Millera. Veľmi sa mi páči, ako prepája svety populárnej hudby, džezovej scény a klasiky. Pred troma rokmi som komunikoval s jeho manažérom, či by neprišiel na festival komornej hudby. Milo ich to prekvapilo, ale nedarilo sa zladiť termíny. Dominicov džez má veľa prvkov z klasickej hudby, duch jeho hudby akoby patril na Konvergencie. Mal prísť už vlani, potom na jar a toto je tretí pokus – ale Dominic už je s kapelou na turné a my sme jeho posledný koncert v rade, takže sa teším, že príde do Bratislavy.
Čo zahrá?
Primárne skladby zo svojho posledného albumu Absinthe, kde je veľa spojitostí s Piazzolom, bandoneonom a argentínskym tangom, ale hlavne je tam typická Dominicova gitara. <OT>Na aké ďalšie koncerty Konvergencií by ste upozornili? Zaujalo ma napríklad, že v nedeľu 12. septembra má byť v Galérii mesta Bratislavy koncert z detskej tvorby Mariána Vargu… <AN>V ten deň budú dva koncerty, doobeda o 11. h zahrá klavirista Ivan Šiller detské skladby Mariána Vargu a Daniel Hevier k tomu prečíta text, ktorý napísal do notoknižky Mariána Vargu. Koncert pre deti bude v Mirbachovom paláci. Večer o 19. h zasa v Primaciálnom paláci zahráme s mojím priateľom a bývalým pedagógom Robertom Cohenom skladby Bacha, Godára, Zagara a Gliéra pre violončelá. Budeme hrať na violončelách od jedného majstra Fernanda Limu z Cremony, mekky sláčikových nástrojov, ktorý tam bude prítomný. My odprezentujeme, ako znejú dva nástroje od jedného majstra.
Majú vám prísť aj fínski hostia…
Fínov z Meta4 Quartet som stretol na fínskom festivale v Kuhmo, zaujala ma ich energia, je to najšpičkovejšie fínske sláčikové kvarteto. Prídu len na jeden deň a hneď odletia preč. Zahrajú zmes fínskej hudby – Sibelia a súčasnej skladateľky Kaije Saariaho plus Haydna, ktorý sa narodil 30 km od Bratislavy, takže je to vlastne náš skladateľ.
