Je pre vás organová hudba nevyhnutne spätá s bohoslužbami? A, naopak, viete si predstaviť omšu bez hudby?
Poslaním hudby na službách Božích nie je vytvárať atmosféru, niečo pridávať či obohacovať ich liturgický priebeh. Umelecká hudba – pochopiteľne, aj organová – je podstatnou súčasťou bohoslužieb, najmä pre jej schopnosť šíriť zvesť evanjelia rovnako ako slovo (M. Luther). Organová hudba je však súčasne, tak ako každá iná, úplne nezávislá od bohoslužobného života.
Americký organista Cameron Carpenter v rozhovore pre Pravdu povedal, že organisti síce sú veľmi osamelými hudobníkmi, zároveň sú však jedineční, pretože ovládajú jeden nástroj, ktorý znie ako množstvo rôznych nástrojov. Súhlasíte s týmto názorom? Považujete organistov oproti ostatným hudobníkom za osamelých?
V porovnaní s orchestrálnymi či súborovými hudobníkmi je organista určite iný, často osamelejší. Súvisí to s celkom špecifickými vlastnosťami organa a jeho umiestnením v priestore. Každý organ je iný svojou technickostavebnou, výtvarnou a zvukovoestetickou charakteristikou. Preto je organová interpretácia veľmi rozmanitá a skúsenosti organistov s rôznymi nástrojmi až dobrodružné.
Spomínaný Carpenter je známy svojím cestovným organom. Chceli by ste si niečo také vyskúšať alebo preferujete stály organ a prostredie, ktoré ho obklopuje a na ktoré ste zvyknutý?
Projekt C. Carpentera je inšpirujúci. Hra na jeho organe musí byť zážitkom nielen pre interpreta, ale aj pre publikum. Podstatnou črtou organa ale stále zostáva jeho rozmanitosť a schopnosť autentickej interpretácie organovej hudby rôznych období a štýlov, ktorá je úzko prepojená s historickým vývojom nástroja. Väčšina organistov sa paralelne pohybuje medzi svojím „domácim“ organom, na ktorom cvičí a pravidelne hráva na bohoslužbách, a stovkami organov v rámci koncertnej činnosti.
Je medzi mladými hudobníkmi záujem o štúdium cirkevnej hudby? Aké majú v súčasnosti podľa vás možnosti uplatnenia?
Záujem o štúdium cirkevnej hudby je priamo úmerný s možnosťami uplatnenia. Absolventi síce môžu hrávať na bohoslužbách, prípadne dirigovať spevácke zbory, ale len veľmi málo z nich to robí v rámci pracovnej zmluvy (minimum jednotlivcov na plný úväzok). Pritom štúdium cirkevnej hudby je veľmi náročné obsahom i dĺžkou štúdia (na VŠMU štyri roky bakalárske a dva roky magisterské štúdium). Preto sa väčšina záujemcov hlási len na štúdium hry na organe, prípadne na štúdium na pedagogických fakultách.
Čítajte viac Skvostný organ sa podarilo zachrániť
V nedeľu si zahráte spolu s Jurajom Bartošom, Borisom Lenkom a Jozefom Luptákom. Ako sa vám s nimi spolupracovalo?
Všetci menovaní sú výnimoční hudobníci, s ktorými som mal možnosť prežiť mnoho nezabudnuteľných chvíľ v koncertnej i pedagogickej oblasti. Veľmi si vážim ich ľudský prístup, pochopenie, vzájomný rešpekt a schopnosť vytvárať kreatívnu, radostnú atmosféru. Teším sa na nedeľný koncert.
