Na úvod ikonické Svätenie jari
K výrazným osobnostiam slovenskej hudobnej moderny patrí hudobný skladateľ Ján Cikker. Jeho kompozičný vklad do slovenských hudobných dejín je mimoriadne bohatý. Popri autorstve desiatich opier sa prejavil tiež ako nezvyčajne plodný symfonik. Jeho Symfonietta na úvod BHS 2021 je pripomenutím 110. výročie narodenia skladateľa. '
Foto: BHS
V interpretácii španielskeho klaviristu Javiera Perianesa je ďalej na programe hravý, ale pre interpreta veľmi náročný klavírny koncert Mauricea Ravela, ktorý skomponoval počas svojho pobytu v USA v roku 1928. Španielskeho pianistu Perianesa pritom kritici chvália za „precíznu a rýchlu prácu prstov, ktorá človeka ohromí v kombinácii s očividnou skromnosťou a absolútnou brilantnosťou“.
Vyvrcholením večera bude Stravinského Svätenie jari. Obrazy z pohanskej Rusi z roku 1913 sa stali jedným z ikonických opusov symfonickej hudby 20. storočia a dodnes fascinujú hudobných znalcov i poslucháčov.
Písal sa 29. máj 1913, v parížskom divadle Théâtre des Champs-Élysées sa konala premiéra diela v podaní Ruského baletu Sergeja Ďagileva, v choreografii Václava Nižinského, ktorá vyústila do škandálu. „Hneď po začiatku predstavenia sa začali ozývať mierne protesty proti hudbe, píše Stravinskij v Kronike môjho života. Pokriky neustávali a ja som o niekoľko minút nahnevaný odišiel z hľadiska; sedel som blízko orchestra a pamätám si, že som praštil dvermi. Nikdy potom ma už nič takto nedopálilo.“ O rok na to, v apríli 1914 tiež v Paríži malo to isté dielo v koncertnom prevedení obrovský úspech. A dnes sme Svätením jari očarení!
Príťažlivý program otváracieho koncertu zaznie 24. septembra o 19.30 v podaní Slovenskej filharmónie pod taktovkou dirigentského mága Pinchasa Steinberga.
A kedže na BHS radi návštevníkov prekvapujú, tento rok zaznie Svätenie jari na festivale dvakrát. Okrem úvodného večera aj vo štvrtok 7. októbra v podaní Skuta Piano Duo (Nora Skuta – Miki Skuta) vo verzii pre dva klavíry a bicie nástroje, kde sa ku Skutovcom pridajú perkusie Rakúšana Ruperta Strubera a Bulhara Kirila Stoyanova. Nečudo, že dielo má aj takúto podobu, veď sám Stravinskij bol aktívnym klaviristom. Mimochodom, práve podľa tohto diela Igora Stravinského, ktoré malo vplyv na celé generácie skladateľov, je v švajčiarskom meste Clarens pomenovaná ulica (Rue du Sacre du Printemps), kde Stravinskij dielo skomponoval.
Verdiho Requiem na pamiatku obetí COVID-19
Vlani sa BHS pre pandémiu konať nemohli a aj tento rok už vírus nepriaznivo zasiahol do programu slávností. Koncert Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu, na ktorom mala 2. októbra zaznieť Mahlerova 2. symfónia, museli organizátori zrušiť pre výskyt ochorenia v orchestri. Ponuka koncertov je však aj tak stále bohatá.
Monumentálne Verdiho dielo uvedie 29. septembra francúzsky dirigent Emmanuel Villaume so Slovenskou filharmóniou, Slovenským filharmonickým zborom, zbormajstrom Jozefom Chabroňom a s kvartetom vynikajúcich zahraničných sólistov v zložení Dinara Alieva, Olesya Petrova, Stefa Pop a Dmitry Belosselskiy. Requiem vzniklo v roku 1874 ako tryzna za Alessandrom Manzonim, vrcholným predstaviteľom talianskeho literárneho romantizmu. Manzoniho uctievali Taliani tak ako Nemci Goetheho a Verdi ho mal vo veľkej úcte.
Foto: BHS
Premiéra Requiem sa konala na prvé výročie Manzoniho úmrtia v milánskom Chráme sv. Marka pod taktovkou samotného skladateľa; neskôr uviedli dielo v milánskej La Scale. Verdiho Requiem čoskoro nastúpilo triumfálnu cestu po koncertných pódiách. Uvádza sa pri výnimočných príležitostiach. O jeho popularite a mimoriadnom posolstve svedčí napríklad aj to, že Requiem údajne naštudovali väzni v koncentračnom tábore Terezín. Newyorská Metropolitná opera ho uviedla k 20. výročiu útokov z 11. septembra. Slovenská filharmónia – BHS uvádzajú Verdiho Requiem 29. septembra o 19.30 na pamiatku všetkých obetí pandémie COVID-19.
Hudobní fajnšmekri si môžu na BHS vyberať z bohatej ponuky, kde nechýba baroková hudba či tango. Večer s tangom Astora Piazzolu sa odohrá v utorok 28. septembra. Diela argentínskeho skladateľského génia zahrá Slovak Nuevo Quinteto v zložení Tomáš Valíček – akordeón, Stano Palúch – husle, Robert Ragan – kontrabas, Peter Solárik – perkusie a Eva Varhaníková – klavír.
Vivaldiho spieva kontratenorista, čo tancuje break-dance
Neopakovateľný zážitok na tohtoročnom festivale sľubuje hosťovanie francúzskeho Ensemble Matheus v pondelok 4. októbra o 19.30 s dirigentom Jeanom-Christophom Spinosim a kontratenoristom Jakubom Jozéfom Orlińským. Vyše 95 percent nahrávok, ktoré má vo svojom portfóliu francúzsky dirigent Spinosi, tvorí Vivaldi. Očaril ho od chvíle, keď si vypočul jeho Štyri ročné obdobia. Bol to šok, priznáva. Vo Vivaldiho hudbe vtedy priam hmatateľne počul šuchot lístia aj praskanie klasov pšenice. Vivaldi, tak ako Mozart, vie načrtnúť melodickú, mimoriadne zapamätateľnú linku v niekoľkých notách, povedal o ňom Spinosi.
Foto: Jiyang Chen
Je tiež presvedčený o tom, že Vivaldi dodáva účinkujúcim sebadôveru, vedie ich k tomu, aby sa hudbe absolútne oddali, aby jeho hudbou žili. V poľskom kontratenoristovi Jakubovi Józefovi Orlińskom našiel Spinosi skvelého interpreta Vivaldiho diela. Svedčí o tom napríklad fakt, že live prenos koncertu mladého umelca z festivalu v Aix-en-Provence pred štyrmi rokmi sledovali on-line vyše štyri milióny poslucháčov. Spieval Vivaldiho, ktorého uvedie aj na BHS. A o tom, že Orliński interpretujúci barokovú hudbu je aj moderným súčasníkom, svedčia ukážky na sociálnych sieťach, kde sa prezentuje okrem hudobných ukážok aj veľmi „cool“ – jeho koníčkom je break-dance.
Pre klasického poslucháča má odvážnu koncepciu program so skladbami, ktorých autormi sú Aaron Copland, Edouard Lalo a Silvestre Revueltas. Spoločným menovateľom je hudba španielska a latinsko-americká. Ohnivú, vibrujúcu hudbu skomponoval Mexičan Revueltas pôvodne k filmu Noci Mayov. Skladba neskôr upútala Paula Hindemitha, ktorý v nej uplatnil obrovskú „batériu“ trinástich bicích nástrojov. Práve pre tento veľký, náročný hudobný aparát, sa tak často na koncertných pódiách neuvádza.
List nesmrteľnej milenke číta Martin Huba, spieva Jana Kurucová a Juraj Hollý
Deň po smrti Ludwiga van Beethovena bol v tajnej zásuvke jeho písacieho stola objavený list nesmrteľnej milenke. Doposiaľ sa nepodarilo zistiť, komu skladateľ napísal toto podmanivé ľúbostné vyznanie, ktoré sa stalo predmetom záujmu autorov tisícov článkov, štúdií a kníh. Spomedzi prinajmenšom desiatich potenciálnych adresátok medzi najvýznamnejšie patria sestry Tereza a Jozefína Brunšvikové a ich sesternica Guilietta Guicciardiová, ktorým sa Beeethoven venoval ako učiteľ klavírnej hry v kaštieli v Dolnej Krupej pri Trnave.
Foto: BHS
Čítanie z azda najslávnejšieho listu svetových kultúrnych dejín v podaní popredného člena Činohry SND Martina Hubu, bude v nedeľu 26. 9. o 19.30 prepojené s Beethovenovými nádhernými a doteraz na Slovensku málo uvádzanými piesňami o láske v interpretácii slovenských speváckych hviezd Jany Kurucovej a Juraja Hollého, známych najmä z prestížnych nemeckých operných scén.
Nezvyčajná kombinácia – lesný roh a sláčiky
Meno Radek Baborák je dobre známe nielen hráčom na dychových nástrojoch. Už ako 18-ročný bol vymenovaný za hlavného hornistu prominentnej Českej filharmónie. Neskôr účinkoval v ďalších svetových orchestroch, spomeňme aspoň Berlínskych či Bostonských filharmonikov, a spolupracoval s dirigentmi ako Daniel Barenboim, Seiji Ozawa, James Levin, Simon Rattle. Umelec založil Baborak Ensemble pred dvoma desaťročiami.
Foto: Jan Vala
Súbor sa od svojho vzniku teší z pozoruhodných úspechov na domácej scéne i v zahraničí; napríklad jeden z posledných projektov Orquestrina, zaznamenaný aj na CD, uviedli do života vo vypredanej koncertnej sieni Berlínskej filharmónie. Radek Baborák sa popri dráhe inštrumentalistu už dlhší čas venuje aj dirigovaniu a najnovšie zameral svoju pozornosť aj na aranžovanie známych aj menej známych diel pre komorný súbor s účasťou lesného rohu. Vrcholom koncertného programu na BHS v nedeľu 3. októbra o 16.00 bude známe sláčikové kvinteto G dur Johannesa Brahmsa, ktoré zaznie v novom, dozaista atraktívnom zvukovom háve.
Bratislavské hudobné slávnosti dbajú na špičkovú interpretáciu našich a zahraničných prominentných sólistov, dirigentov, orchestre. Preto aj tento rok festival ponúkne koncert Viedenských filharmonikov. Orchester sa v poslednom období stáva pravidelným hosťom festivalu.
Kým sólista koncertu vynikajúci violončelista Gautier Capucon sa do Bratislavy rád vracia, dirigent Alain Altinoglu bude u nás účinkovať po prvý raz. Ďalším zahraničným príťažlivým hosťom je Konzerthausorchester Berlin s naším prominentným svetobežníkom, dirigentom Jurajom Valčuhom. Sólistom koncertu v nedeľu 3. 10. je Julian Rachlin. Umelec rozozvučí „stradivárky“ z roku 1704. To bude len jeden z viacerých vzácnych nástrojov, s ktorými do Bratislavy zavítajú zahraniční interpreti.
Záver BHS 2021: Dvořák a Šostakovič
V septembri uplynulo 180 rokov od narodenia Antonína Dvořáka, jeho husľový, ale najmä violončelový koncert (ktorý si môžete na BHS vypočuť v podaní Viedenských filharmonikov a violončelistu Gautiera Capucona 30. 9. o 19.30) patria medzi klenoty svetovej koncertantnej literatúry a sú dodnes pevnou súčasťou repertoáru vrcholných svetových interpretov.
Dvořákov Koncert pre klavír a orchester z roku 1876 ostal tak trochu, hoci neprávom, v ich tieni. O renesanciu tohto mimoriadne technicky náročného koncertu sa zaslúžili významní klavírni interpreti 20. storočia, napríklad Sviatoslav Richter či András Schiff. Na BHS dielo odznie v interpretácii vynikajúceho Lukáša Vondráčka, víťaza mnohých medzinárodných súťaží, z tých najprestížnejších spomeňme Grand Prix na Súťaži kráľovnej Alžbety v Bruseli (2016). Bohatý program BHS 2021 zavŕši impozantná Siedma symfónia Leningradská Dmitrija Šostakoviča.
Foto: BHS
Patrí k najvýznamnejším a najpozoruhodnejším dielam ruskej symfonickej tvorby 20. storočia. Skladateľ ju začal písať v Nemcami obliehanom Leningrade, kde jeho energiu nezlomili ani strašné nálety. Symfóniu dokončil po evakuácii rodiny do Kujbyševa (dnešná Samara), kde mala aj premiéru v marci roku 1942. Dielo vyvolalo mimoriadne ohlas vo svete a o niekoľko mesiacov, v júli 1942, ho uviedli v USA pod taktovkou veľkej osobnosti – talianskeho dirigenta Artura Toscaniniho. Slovenská filharmónia uzavrie týmto opusom program 56. ročníka BHS pod taktovkou svojho šéfdirigenta Daniela Raiskina.
Radosť z muzicírovania
„Moji najobľúbenejší skladatelia? Jednoznačne Mozart, Bach a Schubert,“ tvrdí Claire Huangci. Skladby dvoch z nich – Bachovu Tokátu a fúgu i Schubertovu Sonátu – si americká klaviristka zvolila pre svoj recitál na BHS, ktorý bude 27. 9. o 19.30. „Ich hudba je nesmierne priezračná a rýdza. Zurčí a evokuje pocit dokonalosti a čistoty.“ O Claire Huangci hovoria, že má najrýchlejšie prsty na svete.
Foto: BHS
Dnes tridsaťjedenročná rodáčka z Rochesteru zvykne reagovať, že v hre na klavíri sa skrýva oveľa viac, ako len virtuozita prstov. Už ako osemročná získala prvú zlatú medailu na klavírnej súťaži v Cincinnati. Odvtedy si víťazstiev v prestížnych súťažiach klaviristov pripísala na svoje konto viacero. „Som šťastná, že môžem cestovať po svete a deliť sa o radosť z tvorby hudby s rôznorodým publikom. Najúžasnejšie je, že hľadanie dokonalosti sa nikdy nekončí. Dúfam, že v ňom budem ešte dlho pokračovať."
