Hanka sa hudbe venuje už od detstva – tancovala a spievala vo folklórnom súbore Pramienok a neskôr v rockovej kapele Backstage. Istý čas bola aj súčasťou skupiny v štýle funky a spolupracovala s gitaristom Pecim Uherčíkom. „Po krátkom pobyte vo Washingtone D. C. som sa počas štúdia na vysokej škole rozhodla venovať džezu. Odvtedy ma to nepustilo,“ hovorí speváčka.
Od ľudoviek k džezu
Svoju súčasnú hudobnú tvorbu opisuje ako mix viacerých žánrov. „V zásade všetko od džezu, soulu, funku, R&B až po gospel je súčasťou černošskej hudby, ktorú tu v USA vnímajú ako jeden celok, nie oddelene.“ Okrem nich má v jej repertoári dôležité miesto aj slovenský folklór. „Slovenské ľudovky mi boli vždy blízke, mama mi ich často spievala.“
V roku 2014 sa Hanke úspešne podarilo preraziť vo svete. Vydala vtedy svoj druhý sólový album Essence, ktorý aranžoval a produkoval džezový klavirista Ondrej Krajňák. „Album sa zapáčil manažmentu Cassandry Wilsonovej, svetovej americkej džezovej speváčky a dvojnásobnej držiteľke ocenenia Grammy, ktorá mala vystupovať v rámci svojho európskeho turné v Bratislave na Novej scéne. Vybrali si ma ako predskokanku jej koncertu a tam som sa s ňou mala možnosť osobne zoznámiť. Veľmi ju oslovil môj hlas, prejav a spracovanie slovenských ľudových skladieb do džezu.“
Cassandra Wilson následne odporučila Hanku agentúre, a tak sa začala ich spolupráca. Vďaka tomu sa dostala do New Yorku. Začiatky však neboli vôbec jednoduché, keďže išlo o veľmi odlišné prostredie oproti Slovensku. „New York je veľmi intenzívne mesto. Keď ho navštívite ako turista, očarí vás, ale prísť na dovolenku a bývať tam je veľký rozdiel,“ vysvetľuje Hanka. Dodáva, že ide o drahé mesto s rýchlym tempom, ktoré človeka vyčerpá. „Musíte sa veľmi obracať, aby ste žili aký-taký slušný život a zostala vám nejaká energia. Dôležitá je aj záchranná sieť priateľov.“
Speváčka priznáva, že v určitom zmysle zažila aj kultúrny šok a chvíľu jej trvalo, kým si zvykla na inú mentalitu. Jazyk jej našťastie problémy nerobil, keďže študovala v angličtine. Bola nadšená z pretlaku hudby a možností. V čase jej príchodu bola totiž džezová scéna v USA mimoriadne aktívna.
Hanka zdôrazňuje, že v USA je džez súčasťou hudobnej tradície, ktorá na Slovensku chýba. „Džez, blues aj gospel vychádzali z otroctva.“ Na druhej strane však dodáva, že máme mimoriadne talentovanú hudobnú scénu na taký menšinový žáner. „Mnohí naši hudobníci by bez problémov obstáli vo svetovej špičke. Chýbajú im však biznisové skúsenosti a schopnosť dobre sa predať.“ Americká scéna je podľa speváčky veľmi rozmanitá a predovšetkým v New Yorku je obrovská konkurencia. „Latka je postavená veľmi vysoko, čo núti každého, kto tu chce uspieť, makať na 200 percent.“
Foto: Anna Yatskevich
Treba mať niečo odžité
Súčasnú džezovú generáciu vníma ako plnú talentovaných hudobníkov, z ktorých mnohí študovali na školách pod vedením majstrov svojho remesla. „Sú preto vynikajúci po technickej stránke, ale často im chýba feeling a dôvod, prečo vlastne túto hudbu robia. Často sa stretávam aj s akousi neúctou voči staršej džezovej generácii tu v New Yorku.“ Hanka ďalej priznáva, že až v USA pochopila skutočnú podstatu džezu, ktorá bola v 50. až 70. rokoch jediným zdrojom slobodného prejavu – išlo o revolučnú hudbu, za ktorú mnohí muzikanti zaplatili svojím životom.
„Dnes vidíme mladých džezových umelcov, ktorí žnú úspechy na sociálnych sieťach, ale nemajú odžité reálne životné skúsenosti, ktoré by pretavili do svojho hudobného prejavu. Často im tiež chýba originalita.“ Speváčka preto najviac inklinuje k umelcom, ktorí svojou hudbou majú čo povedať.
Napriek úspechu v USA Hanka nezabúda na svoju domovinu, ktorá je pre ňu ešte stále dôležitá. „Vždy sa rada vraciam domov. Mám tu priateľov, hudobných kolegov, fanúšikov, ale predovšetkým rodinu. Svoj pobyt na Slovensku väčšinou spájam aj s koncertmi. Keďže som na svojom novom albume Universal Ancestry spracovala aj slovenskú folklórnu hudbu, chcela som ju prezentovať v originálnom šate očami afroamerického džezového hudobníka Jamesa Hurta.“
Obdobie pandémie pre ňu bolo náročné, keďže New York bol značne zasiahnutou oblasťou. „Zo dňa na deň mi zrušili koncerty aj plánované turné. Nikto nevedel, čo bude, a množstvo džezových klubov po čase skrachovalo.“ Hanka sa vtedy rozhodla nahrať svoj štvrtý sólový album, ktorému sa venovala takmer rok.
Foto: Lauren Desberg
Práve na tomto albume spolupracovala s niekoľkými významnými hudobníkmi, čo považuje za fantastickú skúsenosť. Podľa jej slov ide o skúsených profesionálov, ktorí ju inšpirovali a potiahli k lepším výkonom. „Shedrick Mitchell sprevádzal deväť rokov môj spevácky idol Whitney Houston, takisto Arethu Franklin či Dianne Reevesovú a je držiteľom štyroch ocenení Grammy. Spolupráca s ním bola doslova splneným snom,“ hovorí Hanka.
Okrem neho na nahrávke pracoval aj James Hurt – klavirista, ktorý v 90. rokoch vydal svoj debutový album v legendárnom vydavateľstve Blue Note. Zároveň bol prvým človekom, ktorý prepojil jazz s hip-hopom a R&B, čím spôsobil hudobnú revolúciu.
„Jamesa som oslovila na zaranžovanie slovenských ľudových skladieb do džezu. Bolo veľmi zaujímavé sledovať, ako sa s touto úlohou popasuje, keďže to bolo prvýkrát, kedy naše ľudovky zaranžoval afroamerický džezový hudobník.“ Ďalším významným menom je zvukový inžinier David Stoller, ktorý vlastní jedno z najlepších nahrávacích štúdií v New Yorku a tiež má na konte ocenenie Grammy. „Na albume sa nachádzajú aj ďalší vynikajúci hudobníci ako Antoine Roney, Taru Alexander, Marvin Sewell, Sherrod Barnes či Nathaniel Townsley,“ dodáva speváčka.
Svoj najnovší album plánuje Hanka odprezentovať na najväčšej hudobnej konferencii na svete APAP, ktorá sa bude konať v New Yorku. Uskutočnenie prípadných koncertov závisí od pandemickej situácie. Speváčka zároveň uviedla, že na budúci rok začne nahrávať ďalší album.
