"Projekt je výsledkom spolupráce človeka a stroja,“ uviedol pred koncertom Matthias Röder, riaditeľ Karajanovho inštitútu v Salzburgu, ktorý viedol expertný tím. Vytvorené dielo ho fascinuje a v technológii vidí veľký potenciál. "Som si istý, že keby dnes Beethoven žil, aj on by pracoval s umelou inteligenciou, lebo bol revolučný a nestaral sa o konvencie,“ dodal.
Digitálna tvorivosť
Röder, ktorý vyučoval na Harvardovej univerzite, je uznávaným muzikológom a propagátorom digitalizácie klasickej hudby. Jeho myšlienky zaujali aj vedenie spoločnosti Deutsche Telekom, sídliacej v Bonne – v Beethovenovom rodisku.
V roku 2018 mu navrhli, aby pomocou umelej inteligencie dokončil 10. symfóniu slávneho nemeckého skladateľa. Cieľom bolo, aby projekt slávnostne predstavili v rámci osláv 250. výročia Beethovenovho narodenia, čo vlani pre vypuknutie pandémie museli odložiť.
Nápad sa však podarilo doviesť do úspešného konca. Röder zostavil skupinu odborníkov zloženú z hudobných vedcov, muzikantov a informatikov. Pokúsili sa zozbierať všetky dostupné údaje a analyzovať Beethovenov hudobný štýl. Počítač "nakŕmili“ nielen všetkými jeho partitúrami a fragmentmi nedokončenej symfónie, ale aj tvorbou jeho súčasníkov.
Podľa Rödera Beethoven postupoval tak, že keď dostal nápad, rýchlo si ho poznačil – niekedy slovami, inokedy notovým zápisom. Odborný tím preto musel vyriešiť otázku, ako by nebohý umelec svoje hudobné motívy ďalej rozvíjal.
Umelá inteligencia údajne môže pracovať podobne ako sieť neurónov v ľudskom mozgu – samostatne hľadá rôzne spojenia. To, čo sa k sebe najlepšie hodilo, predložila ako možnú hudobnú kompozíciu.
Čítajte viac Umelá inteligencia už dokáže presne predpovedať počasie na dve hodiny dopredu
"Tvorivosť pre mňa znamená voľbu – vybrať si z tisícov nápadov, ktoré človek má, tie správne. Nič iné nerobil ani Beethovenov mozog,“ vysvetlil rakúsky skladateľ Walter Werzova, ktorý bol súčasťou tímu.
Jeho úlohou bolo práve to, aby z množstva hudobných možností, ktoré umelá inteligencia ponúkla, vybral najlepšiu a zadal ju späť do systému.
"Nie je to tak, že počítač vypustil konečnú verziu. Vytvoril viaceré varianty, z ktorých potom človek spravil výber,“ priblížil postup šéfdirigent Beethovenovho orchestra Dirk Kaftan. Tím takto napredoval, až kým skladbu po jednotlivých častiach nedokončili.
Hudba budúcnosti?
Môže byť však počítač rovnako tvorivý ako geniálny umelec? Mnohí znalci o tom pochybujú. "Myslím, že to znie ako Beethoven. Sú chvíle, kde sa ukazuje jeho duch. Ale ak sa ma niekto pýta, či je to Beethoven, odpoveď je nie,“ zhodnotil Kaftan.
Belgický dirigent a Beethovenov životopisec Jan Caeyers zase tvrdí, že počítačom vytvorená hudba nezodpovedá pôvodnému dielu svetoznámeho skladateľa, pretože ten bol známy tým, ako v skladbách dokázal prekvapiť. A to je niečo, čoho stroj – bez vlastných ambícií či vôle – nie je schopný.
Čítajte viac Štvrtina Nemcov nepozná ani jedno Beethovenovo dielo
Podľa Paula Lukowicza, profesora Nemeckého výskumného centra pre umelú inteligenciu, je síce obdivuhodné, že sa počítaču podarilo dokončiť hudobné dielo, no ako pripomenul, v skutočnej tvorivosti mu bráni práve jeho prístup. Zakaždým totiž postupuje logicky, presne podľa naprogramovaných krokov.
"K ľudskej kreativite však patria i trápenia, bolesti a neúspechy. To počítač nepozná, a ani by z toho nevedel nič vytvoriť,“ zdôraznil Lukowicz.
Röder uznáva, že umelá inteligencia nemôže mať vlastný štýl a vychádza len zo zadaných dát. Ako však upozornil, spolupráca počítača s človekom otvára celkom nové, moderné možnosti tvorby.
"Človek by napríklad pomocou umelej inteligencie mohol skombinovať hudbu Beatles s Mozartovými melódiami a harmónie potom sám napísať. Tie možnosti sa dajú stále rozširovať,“ naznačil Röder cestu, po ktorej sa možno už v blízkej budúcnosti vydajú prví experimentálni hudobníci.
