Odhodlali sa na to také hviezdy ako Bob Dylan, Neil Young, Shakira či speváčka Stevie Nicks zo skupiny Fleetwood Mac. Podobne sa zachovali aj skupiny Blondie a Red Hot Chili Peppers, tento mesiac i 81-ročná ikona amerického popu Tina Turner. Hlavným dôvodom, prečo dali prednosť okamžitému zisku pred pravidelným príjmom, je zrejme digitalizácia hudby a streamovacie služby.
Výnosy z autorských práv sú popri koncertovaní jedným z hlavných príjmov hudobných skladateľov a interpretov. To, že sa dá na nich dobre zarobiť, vedel už legendárny spevák Michael Jackson, ktorý v roku 1985 za 47,5 milióna dolárov kúpil práva na 251 piesní skupiny Beatles a o desať rokov neskôr ich predal za 95 miliónov.
Čítajte viac Hudobné vydavateľstvo Universal Music kúpilo všetky piesne Boba Dylana
Kšeftovanie s autorskými právami sa však rozmohlo najmä v posledných rokoch. V októbri 2020 sa svojho „umeleckého katalógu“ za vyše 300 miliónov dolárov vzdala americká speváčka Taylor Swift, o dva mesiace neskôr to isté za rovnakú sumu spravil i slávny americký pesničkár Bob Dylan. Ako 79-ročný odstúpil všetky práva na svojich viac ako 600 piesní spoločnosti Universal Music.
V tomto smere sa dobre darí aj investičnej firme Hipgnosis. Tá napríklad len v auguste minulého roka získala autorské práva na vyše 900 skladieb amerického speváka Barryho Manilowa a 197 piesní skupiny Blondie, ktoré predali jej zakladatelia – speváčka Debbie Harry a gitarista Chris Stein. Tohto roku prišiel o práva na polovicu svojej tvorby zase kanadský spevák Neil Young. Aj on ich za neznámu cenu odstúpil spoločnosti Hipgnosis, čím šokoval umelecký svet, pretože až dovtedy tvrdil, že o svojich piesňach bude rozhodovať sám. Dokonca bol proti tomu, aby ich niekto použil v reklame. S autorskými právami sa rozlúčila tiež kolumbijská speváčka Shakira i Tina Turner, ktorá ich predala vydavateľstvu BMG.
Je to len náhoda alebo k tomu hudobníkov doviedla situácia? Podľa hudobného ekonóma Petra Tschmucka z viedenskej Univerzity pre hudbu a výtvarné umenie môže byť motivácia rôzna. „U Boba Dylana to môže byť napríklad spôsob, ako sa postarať o ďalšiu generáciu, ale pri tých mladších to môže byť dodatočný zdroj príjmov, keďže odpadli mnohé príležitosti na vystupovanie,“ vysvetlil pre nemecký portál Deutsche Welle.
Podľa Tschmucka je však pravdepodobným dôvodom aj to, že sa zmenili pomery na hudobnom trhu. Zatiaľ čo z tantiém za hudobné nosiče sa dalo celkom slušne žiť, odberatelia streamovacích služieb platia tak málo, že príjmy z tejto oblasti sú pre muzikantov a skladateľov slabé. Od roku 2015 sa tým zaoberá i Európska komisia, na ktorú sa so sťažnosťou obrátilo vyše 1 100 umelcov. Viacerí z nich si preto povedali, že lepšie ako poberať nízke tantiémy je predať autorské práva veľkým spoločnostiam.
