Čo znamená Miro Žbirka pre slovenskú hudbu?
Bol jednou z najvýraznejších osobností nielen slovenskej, ale československej populárnej hudby. Ostal „Čechoslovákom“ aj po rozdelení republiky a v oboch krajinách ho brali ako domáceho interpreta a to je výnimočné.
V celej svojej tvorbe nadväzoval na hudbu, na ktorej vyrastal, na Beatles a celú britskú pop-rockovú tvorbu 60. rokov, ale súčasne intenzívne vnímal aktuálne hudobné trendy a dokázal ich zakomponovať do svojej produkcie spôsobom, ktorým nepoprel sám seba. Nebol len „plavec“ po módnych trendoch, vždy to bol Meky Žbirka, ale jeho stále nové a nové nahrávky zneli veľmi súčasne.
Prečo boli a sú jeho piesne také obľúbené?
Základ je v melódii, v slede tónov a akordov, ktoré sú pre ľudské ucho príjemné, v kombinácii s výbornými textami. Tie preňho písali Kamil Peteraj, Jozef Urban, Ján Štrasser, aj on sám v sebe našiel textársku polohu, ktorá dotvárala jeho osobnosť.
Melódia, text, interpretácia v spojení s hudobným „obalom“, ktorý mal vždy pod palcom – vždy vedel, ako má nahrávka vyzerať – a samotná Žbirkova osobnosť vytvárali dokonalý pesničkový produkt, ktorý je kompatibilný aj s tou najlepšou zahraničnou produkciou. Keď vložíte Žbirkovu pieseň medzi dve zahraničné, vôbec tam nepôsobí ako päsť na oko, ale ako prirodzená súčasť hudobného prúdu.
Pozrite si výber momentiek zo života legendárneho speváka Mira Žbirku.
Sám mi v rozhovore priznal, že na svojich spolupracovníkov býva náročný. V čom spočíval jeho hudobný profesionalizmus?
Meky Žbirka sa nikdy nebral príliš vážne, vedel si robiť žarty aj sám zo seba, ale veľmi vážne a zodpovedne bral hudbu, nahrávanie aj koncertovanie a na svojich spolupracovníkov bol naozaj veľmi náročný. Nahrávať s nimi začal až vtedy, keď sa presvedčil, že budú pre jeho pesničky prínosom a keď sa už niekto dostal do jeho tímu, spravil preňho viac ako sto percent.
Žbirkove piesne sú zdanlivo jednoduché, ale keď ich počúvate na dobrej aparatúre, objavíte veľa vynikajúcich nápadov, ktoré spolu vytárajú geniálne dielo: znejú ľahko, a pritom nikdy nie sú lacné.
Ako to, že keď sa presťahoval z Bratislavy do Prahy, Česi mali pocit, že ho získali a Slováci, že ho nestratili?
Lebo bol typickým príkladom „Čechoslováka“, a zároveň v ňom bola prirodzená britská slušnosť, ktorú dostal do vienka a rozvíjal. Jeho pracovitosť, ktorej manželka Katka vytvorila pevné zázemie, mu umožnila komponovať, hrať na koncertoch, umožnila mu ďalej rásť.
