Kultúra dostane 15 miliónov eur

Peniaze nevykompenzujú zatvorenie kultúry

„V každej krajine je kultúra veľmi dôležitý element, prvok rozvoja, vôbec toho, ako sa národ a daná krajina rozvíja,“ povedal na úvod Heger. Zároveň uviedol, že našej vláde na kultúre záleží, čo dokazuje fakt, že od začiatku pandémie sa do kultúry investovalo 111 miliónov eur. „Toto je bezprecedentná pomoc, akú kultúra na Slovensku ešte nezažila,“ dodal. Kultúrnu obec označil ako jednu z pandémiou najpostihnutejších skupín. „Pamätajme na to, že nikdy žiadne peniaze nevykompenzujú to, čo by sa v kultúre dalo urobiť, ak by bola otvorená. Cieľom je kultúre znovu otvoriť dvere.“ Premiér zároveň niekoľkokrát zdôraznil, že pre otvorenie kultúry je nevyhnutné, aby bolo obyvateľstvo dostatočne zaočkované.

Čítajte viac Bohdan Smieška: Kultúra potrebuje v prvom rade rozvoj odolnosti

Pomoc je určená predovšetkým živej a nezriaďovanej kultúre. Predchádzajúce výzvy boli zamerané na pomoc profesionálom, neziskovkám a fyzickým osobám. Štvrtá, a v tomto roku zrejme posledná výzva je určená pre jednoosobové s.r.o, ktoré dlhodobo podnikajú v oblasti kultúry a kultúrno-kreatívneho priemyslu. Dotáciu tak získali spoločnosti zastupujúce spevákov, hercov a iných umelcov, organizátori rôznych festivalov a hudobných podujatí či reklamné agentúry. Sú medzi nimi napríklad Art Film Fest či festival Pohoda.

Šancu dostanú aj tí neúspešní

Podľa slov Michala Nižňana zvažuje ministerstvo kultúry možnosť, že v budúcom roku poskytnú výzvu pre tých, ktorí tento rok neboli úspešní. Z dôvodu nesprávne vyplnených či diskutabilných údajov totiž nevyhovelo viacero projektov.

Čítajte viac Slovenský Plán obnovy v kultúre zachraňuje budovy, nie ľudí

Nižňan zároveň vyvracia tvrdenia, že ide o peniaze za minulý rok. „Pomoc neprichádza neskoro, pretože oprávnené obdobie pre výdavky, ktoré môžu platiť z tejto výzvy, je 15 kalendárnych mesiacov – od 1. januára 2021 do 31. marca 2022, takže to je za celý rok 2021.“

Ďalej hovorí o pomoci, ktorej by sa kultúrna obec mohla dočkať v budúcom roku. „Plánujeme pokračovať v poskytovaní pomoci. Uvidíme, na základe akých parametrov, pretože všetky tieto peniaze musia ich prijímatelia najneskôr do 30. júna zúčtovať. To znamená, že musíme vidieť, na čo boli tie peniaze použité, a následne potom môžeme poskytovať ďalšiu finančnú pomoc.“

Michal Klembara ako predseda siete Anténa zastupuje neziskové organizácie v kultúre, najmä kultúrne centrá, ale aj nezávislé divadlá, kiná či galérie. Tie už ministerstvo kultúry za rok 2020 podporilo skôr. „Dúfajme, že začiatkom roka sa objaví nová výzva, ktorá sa bude vzťahovať na tento kalendárny rok,“ dodáva Klembara, ktorý je zároveň riaditeľom KC Malý Berlín v Trnave. Tento rok bol pre kultúrne centrá podľa neho ešte horší, lebo mohli plnohodnotne pracovať ešte menej ako vlani, a aj v čase, keď nebol lockdown, boli ľudia ostražitejší a hromadné podujatia nenavštevovali v takej miere ako pred pandémiou. Kultúrnym centrám chýbajú príjmy zo vstupeniek, z prenájmov sál, zatvorené sú aj gastroprevádzky, ktorými mnohí prevádzkovatelia dotovali svoje kultúrne aktivity.

Čítajte viac Zora Jaurová: Čo ostane, keď vypneme kultúru?

Dotácia neziskovkám za vlaňajší rok kompenzovala výpadky tržieb, resp. príjmov spôsobených pandémiou, a hoci nie všetky ju získali, mnohým podľa jeho slov pomohla. „Prišla na jar, po dlhej dobe, ale nebola malá a prišla v kritickom čase,“ dodáva Klembara.

Organizátorka tanečných podujatí, choreografka a performerka Barbora Janak opisuje, ako funguje čerpanie podpory v praxi.

„Moje vlaňajšie daňové priznanie nevykazovalo taký vysoký príjem, aby som musela platiť odvody do sociálnej poisťovne. Ako SZČO (samostatne zárobkovo činná osoba) umelec/športovec v slobodnom povolaní si platím zdravotné poistenie. Z dôvodu, že som neodviedla odvody do sociálnej poisťovne, mala som nárok na podporu trikrát po 200 eur. To bola maximálna podpora, ktorú mi štát mohol poskytnúť. V období čerpania podpory som však musela dokladovať nulový príjem, mesiac som teda musela vyžiť z 200 eur. Po odpočítaní zaplatenia zdravotného poistenia to bolo 130 eur. Ak by to malo byť nastavené – v takej špecifickej situácii, aká nás postihla – lepšie, mala by byť zavedená minimálna mzda podpory, aby mohli aj ľudia ako ja aspoň ako-tak fungovať. Navyše, čiastka podpory sa počíta z priemerného ročného príjmu, a ten je vždy vyšší ako 200 eur. Napríklad v Česku bola výška podpory pre všetkých rovnaká, a tak nedošlo k prípadom, že niekomu vypočítali na mesačné životné náklady dvesto eur."