Miroslav Rác vyrastal v muzikantskej rodine, takže ho k hudbe ťahalo už ako dieťa. „Sám som si za svoj nástroj vybral klavír. Klasickou hudbou žijem už odmala,“ vysvetľuje hudobník.
Jeho rodina mala sama tragickú osobnú skúsenosť. „Veľa príbuzných oboch mojich rodičov zahynulo v koncentračných táboroch. Môj starý otec bol dokonca v niekoľkých, ale našťastie ich prežil.“ Preto sa Rác už od štúdia na Konzervatóriu Dezidera Kardoša v Topoľčanoch intenzívne sústreďoval na tému holokaustu.
„Chcem po sebe ľudstvu niečo zanechať, ukázať pravdu a upozorniť na to, čo sa stalo, aby sa to už nikdy neopakovalo,“ zdôvodňuje svoje motívy. Zároveň je vďačný za ľudí, s ktorými počas svojej kariéry spolupracoval – napríklad bývalý riaditeľ Múzea SNP Stanislav Mičev.
Smrť pol milióna Rómov
„Rómsky holokaust, nazývaný tiež Porajmos (požieranie – pozn. red.), bol u nás aj vo svete dlho zabudnutým holokaustom. O Rómoch sa absolútne nehovorilo,“ upozorňuje klavirista a ďalej opisuje, čím všetkým počas 2. svetovej vojny museli prejsť.
„Boli zbavení občianstva a poslaní do koncentračných táborov, kde boli okamžite splynovaní. Počas procesov po 2. svetovej vojne ich neprizvali k žiadnym svedeckým výpovediam, a to aj napriek tomu, že sa im podarilo prežiť tábory. Vedeli toho dosť, ale báli sa o tom hovoriť.“ Podľa Ráca boli Rómovia podobne ako Židia hlavným cieľom fašistov.
Foto: Archív Miroslava Ráca
V táboroch žili v neľudských podmienkach. Neexistovala tam žiadna hygiena, ľudia boli podvyživení a trpeli rôznymi chorobami, akou bol napríklad týfus. „Diali sa tam hrôzy ako znásilnenia, sterilizácie a pokusy na deťoch,“ hovorí hudobník, ktorého mrzí, že sa na Rómov dodnes zabúda – pritom ich holokaust veľmi tragicky zasiahol. Presné čísla nie sú známe, ale odhaduje sa, že v koncentračných táboroch zomrelo zhruba 500-tisíc Rómov.
Perzekúcia voči nim sa začala v júni 1939, keď bol Krajinským úradom v Bratislave vydaný obežník o „vykazovaní cigánskeho obyvateľstva do domovských obcí a o zákaze obchodovania s koňmi“. O dva roky neskôr chceli Rómom zrušiť tzv. kočovné listy, to sa im však nepodarilo. V tom istom roku ich začali umiestňovať do pracovných útvarov, pretože nezamestnaní Rómovia patrili do skupiny tzv. asociálnych osôb.
Virtuóz zo Schindlerovho zoznamu
„Moja klavírna tvorba je venovaná všetkým obetiam holokaustu, ktoré trpeli pre svoj pôvod. Vychádza z môjho srdca. Chcem ňou všetkým národom pripomenúť, že pred Bohom sme si všetci rovní. Namiesto vzájomného ponižovania sa treba vytvárať spoločné hodnoty a pomáhať si,“ vysvetľuje Rác. Jeho tvorba prenikla aj do zahraničia – koncertoval po celom svete, napríklad v Jeruzaleme, Tel Avive, Budapešti, Prahe, Londýne či Paríži.
Miroslav Rác je skladateľom Múzea Auschwitz-Birkenau, kde každoročne 2. augusta koncertuje pri príležitosti Pamätného dňa rómskeho holokaustu. Okrem toho spolupracuje s viacerými múzeami, inštitúciami a koncentračnými tábormi po celom svete.
S husľovým virtuózom Itzhakom Perlmanom pracuje na spoločnej skladbe, ktorá bude súčasťou Rácovho pripravovaného CD, venovaného obetiam holokaustu. Perlman je izraelsko-americkým huslistom a dirigentom, ktorý je známy predovšetkým vďaka svojmu husľovému sólu v Oscarovom filme Schindlerov zoznam.
Foto: TASR
Aby sme nezabudli
Rácova hudba odznela vo viacerých dokumentoch. Príkladom je snímka Múzea SNP s názvom Oslobodenie. Komponovanie filmovej hudby bolo pre klaviristu zaujímavou skúsenosťou. „Beriem to ako svoju úlohu. Tvoriť hudbu do filmu ma bavilo, pretože išlo o moje témy – holokaust, SNP a oslobodenie,“ hovorí Rác, ktorý zároveň priznáva, že sa to od jeho ostatnej tvorby predsa len niečím líšilo.
„Išlo o povstaleckú tému, preto bola hudba postavená na úplne inom základe – na víťazstve.“ Ďalej spolupracoval na filme Súčasná minulosť venovanom Židom a Rómom, ktorí zahynuli v tábore Buchenwald. Na snímke sa podieľali Nemci, Poliaci aj Srbi.
Podľa klaviristu je veľmi dôležité vzdelávanie o týchto témach. „Niektoré veci musíme rozprávať viackrát, aby si to dnešná mládež zapamätala. Sú to fakty, ktoré potrebujú počuť,“ vysvetľuje. Rác mal možnosť niekoľkokrát prednášať o rómskom a židovskom holokauste. „Teraz sme napríklad natočili edukačný dokument o Birkenau, pripravujeme aj snímky o ďalších táboroch ako Treblinka či Sobibor.“
Hudobník najnovšie začal písať aj knihu a skladá hudbu do viacerých pripravovaných filmov. Na budúci rok chystá koncerty v Jasenovci, vo Viedni, v Berlíne, Lisabone a Jeruzaleme. V súčasnosti komponuje hudbu aj pre orchester.
Foto: Archív Miroslava Ráca
Miroslav Rác (35)
Slovenský klavirista, ktorý sa vo svojej tvorbe venuje najmä téme rómskeho holokaustu. Na klavíri hrá od trinástich rokov, neskôr ho študoval na Konzervatóriu Dezidera Kardoša v Topoľčanoch. Ako pätnásťročný hral v Národnej filharmónii vo Varšave s Varšavským národným filharmonickým orchestrom. Za svoju tvorbu získal čestný doktorát od Belehradskej univerzity. Koncertoval po celom svete. Spolupracoval na viacerých filmoch o holokauste.
