Dni starej hudby pripomenú Monteverdiho

Bratislavský festival Dni starej hudby, ktorý sa začína v piatok 1. júna, dopĺňa domácu scénu hudobných podujatí už sedemnásty rok. Aktuálny ročník mapuje pre hudbu mimoriadne dôležité obdobie prelomu 16. a 17. storočia. Vo festivalovom výbore je aj muzikológ, dramaturg, hudobný publicista a producent Adrian Rajter.

01.06.2012 12:00
Muzikológ Adrian Rajter je členom festivalového... Foto:
Muzikológ Adrian Rajter je členom festivalového výboru Dní starej hudby.
debata

V čom je ťažisko interpretácie starej hudby, ktorú ponúkate poslucháčom na svojom festivale?
Na Dňoch starej hudby účinkujú vynikajúci hudobníci, ktorí sú špecializujú na historicky poučenú interpretáciu. Hrajú na dobových nástrojoch a sú znalcami dobovej interpretačnej praxe. Veríme, že tento prístup umožňuje dielam spred 200–400 rokov zaznieť „novo“, bez nánosu vplyvov z neskorších období. V tomto zmysle je koncepcia nášho festivalu čistá. Na Slovensku sú Dni starej hudby unikátnym podujatím, hoci vo svete je veľa podobných festivalov. Stará hudba je v mnohých krajinách samozrejmou súčasťou hlavného prúdu hudobného života.

Prečo je to u nás inak?
Žiaľ, u nás chýba stála vzdelávacia platforma pre historicky poučenú interpretáciu, a preto nám vlak – napríklad aj v porovnaní s Českom – tak trochu uteká. Napriek tomu mladých hudobníkov stará hudba láka. Cítia, že za notovým zápisom je viac než len tónové výšky a rytmické hodnoty, ktoré by mohli interpretovať len tak, podľa vlastného pocitu a bez poznania hlbších kontextov.

Ako sa počas sedemnástich ročníkov festivalu vyvíja vaše publikum?
Máme svoje verné publikum, ale čím ďalej, tým viac prichádzajú aj noví a mladí ľudia. Verím, že kultúrnu verejnosť zaujímajú v prvom rade kvalitné koncerty. Náš tohtoročný program bude mimoriadne zaujímavý – je zostavený z hudby z prelomu 16. a 17. storočia, ktorá je v našom prostredí veľkou vzácnosťou. Koncerty sa obyčajne odohrávajú v komorných sálach a tie mávame zaplnené do posledného miesta. S návštevnosťou problémy určite nemáme.

Čo bude tohtoročným hlavným ťahákom?
Veľký záujem očakávame o koncert v Katedrále sv. Martina, na ktorom uvedieme významné a veľkolepé sakrálne dielo zo začiatku 17. storočia – Mariánske nešpory z roku 1610 od Claudia Monteverdiho Tento úchvatný opus vari najvýznamnejšieho majstra raného baroka zaznie v Bratislave po dlhých 45 rokoch a – čo je ešte dôležitejšie – vôbec po prvýkrát v duchu historicky poučenej interpretácie v podaní 36 inštrumenta­listov a spevákov pražských súborov Collegium 1704 a Collegium Vocale 1704 pod vedením Václava Luksa. No za pozornosť stojí každý zo šestice koncertov. Aj dnešný otvárací koncert francúzskeho súboru Il Ballo, na ktorom bude možnosť vidieť a počuť i cornetto. Ide o dychový nástroj s úžasnými virtuóznymi i zvukovými dispozíciami, hojne využívaný v hudbe renesancie i baroka, ktorého veľká éra sa v 18. storočí skončila a skladatelia preň prestali komponovať. Na koncerte Phoenix Ensemble München zas zaznie slávne Lamento – jediný zachovaný fragment Monteverdiho stratenej opery L´Arianna z roku 1608. A magnetom by mal byť aj záverečný koncert elitného medzinárodného vokálneho súboru Cinquecento Renaissance Vokal.

Ročník 2012 má podtitul Monteverdi a jeho doba. Prečo práve on?
Claudio Monteverdi žil a pôsobil uprostred fascinujúceho obdobia na prelome epochy hudobnej renesancie a baroka. 16. storočie bolo predovšetkým vyvrcholením veľkej éry vokálnej polyfónie, vyznačujúcej sa vysoko organizovanými kompozičnými postupmi, veľkými melodickými klenbami a bohatým harmonickým prostredím. Postupne sa však začali ozývať hlasy volajúce po lepšej zrozumiteľnosti textu, ktorý v komplikovanej vokálnej polyfónii zanikal. V kombinácii s oživeným záujmom o antickú drámu vyústili diskusie v umeleckých komunitách až do vzniku opery. V novom koncepte kompozície sa do centra pozornosti dostal text a každé jedno slovo, jeho obsah a zmysel a hudba mala predovšetkým podporiť jeho zrozumiteľnosť a výrazový potenciál . Zrozumiteľnosť textu sa tak stala prvoradým kritériom kompozície i interpretácie. Monteverdi, autor prvej skutočne slávnej opery Orfeo z roku 1607, bol veľkým syntetikom, písal geniálne diela v duchu starého i nového štýlu. Špeciálne Mariánske nešpory sú úžasnou kombináciou oboch týchto prístupov.

Váš pestrý program obsahuje aj viacero príťažlivých zahraničných mien. Čo považujete za najväčší dramaturgický úspech?
Tešíme sa z celého programu, pretože hudba z konca 16. a začiatku 17. storočia znie u nás veľmi zriedkavo. Usporiadanie festivalu s takýmto programom je náročné, lebo ide o hudbu, ktorej interpretácia kladie veľké nároky aj na špičkových špecializovaných hudobníkov. Práve v tomto repertoári ich, žiaľ, na Slovensku veľa nemáme, a preto sme veľmi radi, že s Ensemble Phoenix München vystúpi aj „naša“ Petra Noskaiová.

Historicky poučená interpretácia má sama osebe aj vzdelávaciu hodnotu, reflektuje to aj váš program?
Hudba sa dá vnímať aj čisto relaxačne, ale ten naozajstný dotyk s mágiou umenia prichádza, až keď máme istú úroveň vzdelania, ktorá nám umožní odhaliť, dekódovať aj jej skryté významy. V tomto ročníku po prvýkrát – v rámci tvorivej dielne i koncertu – spolupracujeme s mladými hudobníkmi zo Základnej umeleckej školy Ľudovíta Rajtera v Bratislave. Spolu so súborom Musica aeterna a jeho umeleckým vedúcim Petrom Zajíčkom pripravia spoločný program a sami sme zvedaví a tešíme sa na to, čo z toho vzíde…

Napriek dlhoročnej tradícii a popularite prežívate aj existenčné obavy o festival?
Dni starej hudby by sme nemohli realizovať bez podpory ministerstva kultúry a grantového programu Ars Bratislavensis. Žiaľ, na Slovensku zatiaľ nemáme moderný zákon o financovaní kultúry ani sponzorský zákon, takže získavanie sponzorských prostriedkov z nezávislých zdrojov je veľmi ťažké. Stalo sa nám neraz, že celá príprava a zabezpečenie náročného programu s množstvom zahraničných interpretov, so vzácnymi historickými hudobnými nástrojmi, prebiehala v neistote, či budeme mať na konečnú realizáciu dostatok prostriedkov. Našťastie, všetko vždy dobre dopadlo. Napriek tejto neistote máme už vízie do budúcich ročníkov, v roku 2013 chceme festival venovať tvorbe pre klávesové nástroje.

Program Dní starej hudby 2012
1. jún 19. h Jezuitský kostol: Ensemble Il Ballo – Pianto
4. jún 19. h Dvorana: Musica Aeterna a žiaci ZUŠ Ľ. Rajtera
6. jún 19. h Dvorana: Ensemble Phoenix München – Amarilli, mia bella
9. jún 19. h Pállfyho palác: Pandolfis Consort – Musica poetica
10. jún 20. h Dóm Sv. Martina: Collegium 1704 – Mariánske nešpory
11. jún 19. h Klarisky: Cinquecento – Hudba pre Habsburskú ríšu

© Autorské práva vyhradené

debata chyba