Práve som si vypočula album Posledné veci, ktorý ste produkovali a je plný prekvapení – hudbou, textami, celkovou náladou. Určite je iný – je podľa vás stále "žbirkovský“?
Ja si myslím, že áno. Aj podľa ohlasov otcových fanúšikov tam zostal ten ich Meky, ale na otcovo želanie je na albume aj niečo iné, prekvapivé. Preto ma oslovil a sľuboval si od toho, že prinesiem nové nápady. Po dvoch albumoch z Abbey Road bol skrátka čas na zmenu a tak to mal otec rád.
Sú na ňom balady aj veselý úlet Best man in Town, ale má aj celkom iný zvuk, než na aký sú poslucháči u Mekyho zvyknutí. Chcel skúsiť niečo iné? Alebo je to návrat k menej "rádiovej“ hudbe ako na albumoch Nemoderný chalan či Chlapec z ulice?
Takto by som to nenazval, pretože singel a úvodná skladba albumu Nejsi sám, čo je náš spoločný duet, sa už vyše dvoch mesiacov drží na čele rádiových hitparád a hranosti, čo ma teší, pretože otec tento song osobne vybral ako singel, a navyše má pekný klip od režiséra filmu Meky Šimona Šafránka. Ale máte pravdu, že v niektorých aranžmánoch počuť ozvenu Nemoderného chalana alebo Chlapca z ulice, čo sú moje obľúbené albumy, ktoré sa časom stali akoby aktuálne a ich zvuk je dodnes relevantný. Na týchto albumoch vyrástla ďalšia generácia otcových fanúšikov a ja dúfam, že oslovíme aj dnešných mladých, mojich rovesníkov. To by sa otcovi veľmi páčilo.
Prečítajte si posledný rozhovor s Mekym Žbirkom v Pravde
Čítajte viac Len skladám piesne, hovorí Meky
Vy ste albumu Posledné veci dodali moderný zvuk, ale kým vás otec poveril produkovaním, vyskúšal si vás najprv jednou, potom dvoma skladbami. O hudbe ste sa s otcom často rozprávali, no bolo rovnako ľahké spolu pracovať?
V posledných rokoch sme sa s otcom hudobne zblížili a jemu sa páčilo, ako robím hudbu s kapelou Sunnbrella. Keď zatúžil po zmene poslal mi na skúšku jedno demo a keď som pripravil aranž a jemu sa páčil, pokračovalo to ďalej, až mi nakoniec navrhol, aby som produkoval celý album. Otec bol prístupný novým ideám a nápadom, takže sme nemali nejaké nezhody. Akurát na mňa musel občas zatlačiť , aby som už s niečím prišiel, aby sme to stíhali. Vďaka tomu sme mali väčšinu albumu pripravenú ešte predtým, ako ochorel. Asi by to bolo s ním už ťažšie pri nahrávaní, lebo sa hovorilo, že je v štúdiu "policajt” . Teraz som sa musel tým policajtom v štúdiu stať ja, čo bolo pre mňa náročné, ale bola to veľká škola. Som rád, že sme s otcom spolu vytvorili album, že sme to skrátka stihli.
Venujete sa hudbe, no vyštudovali ste filmovú školu a režírovali ste Mekyho videoklipy. On tvrdil, že režiséra pri práci musia poslúchať všetci – naozaj "poslúchal“, dal si od syna poradiť?
Keď som pre neho nakrúcal klipy, napríklad Skúšku snov s Katkou Knechtovou alebo Čistý svet s Ráchel Skleničkovou, vždy poslúchal. Vôbec so mnou nepolemizoval a ani mi do toho takzvane „nekecal“. Napríklad v Skúške snov musel behať po lúke a zrýchlene pri tom odspievať text, aby som to ja potom mohol spomaliť na reálnu rýchlosť songu a tým video dostalo zvláštne spomalenie. Otec videl profi štáb, páčila sa mu idea a veril, že tým niečo sledujem, tak sa nesťažoval.
V klipe k piesni Nejsi sám sú zábery z vášho detstva, z ktorých je vidno, aký bol Meky láskavý a pozorný otec, ktorý zároveň neskazil žiadnu zábavu. Bol taký?
Bol. Samozrejme, bol veľmi vyťažený, ale vždy si pre nás našiel čas, cvičil s nami na klavíri alebo preberal hudobnú náuku. Kúpil mi bicie a podporoval nás v našich záujmoch, napríklad nám s kamošmi, keď sme mali kapelu, požičiaval svoju skúšobňu či dokonca svojho zvukára na nahrávanie. Bola s ním zábava a na rozdiel od mamy nám toho veľa nezakazoval. Bol to liberálny rodič, čo viem až teraz oceniť. Nikdy „netlačil na pílu“ a veril nám.
Foto: archív Davida Žbirku
Album Posledné veci je už na svete, iste ste si po tej náročnej úlohe vydýchli. Meky vás poveril jeho produkovaním a dokončením – hovoríte, že vám táto dôvera skôr dala krídla, než zväzovala ruky?
Vedel som, čo si otec predstavuje, a ako som povedal, väčšinu sme si spolu odsúhlasili, takže som išiel v tých intenciách. Ale je samozrejmé, že sa mi uľavilo, lebo sme stihli dodržať termín vydania albumu… a bolo to len tak-tak. A tiež ma potešil úspech prvého singla Nejsi sám.
Na albume sú texty Jozefa Urbana, Václava Hrabě a Daniela Heviera, ale najviac ich napísal Meky sám. Mnohé z nich dostali nový rozmer. Ako ste to vnímali?
Je pravda, že napríklad text Daniela Heviera Posledné veci, ktorý dal názov celému albumu, je pôvodne ľúbostná báseň zo zbierky Vták pije z koľaje, ktorá vyšla už v roku 1977. Tým , čo sa stalo, to celé dostalo, samozrejme, iný význam, podobne ako niektoré otcove texty. Album tým dostáva ďalšiu rovinu a hĺbku. Otec by na to povedal: „Asi to tak malo byť…“
V piesni Len sa neuraz spieva "život vie byť krutý… nebuď zatrpknutý… každý z nás je kráľ, čo by si sa bál“ – obracia sa akoby sám k sebe, ale mohla by to byť aj otcovská rada? Dával vám otcovské rady?
Myslím, že to je myslené skôr vo všeobecnej rovine, ako také povzbudenie pre každého, kto je v nejakej zložitej životnej situácii. Je to vlastne povzbudzujúci text a má v sebe nádej, že to každý môže zvládnuť. Čo sa týka tých rád, samozrejme, že občas otcovské rady udeľoval a radil mi aj v hudbe. Často si na niektoré jeho rady spomeniem, keď niečo nahrávam alebo riešim s muzikantmi.
Foto: archív Davida Žbirku
V skladbe Ako boh spieva "vraveli mi, vždy musíš byť fit, za úsmev sa všeličo dá skryť“. Myslíte, že sa cítil pod tlakom? Alebo si ho vytváral sám tým, že bol na seba náročný?
Bol „vycepovaný“ muzikantským životom, keď ho publikum čakalo, nechcel ho sklamať. Navyše bol workoholik a mal svoju prácu rád. Tiež si veľa ľudí myslelo, že je stále v pohode, čo, samozrejme, nebola vždy pravda, ale on len nechcel nikoho zaťažovať svojimi problémami.
Vy sa naučili žiť pod tlakom veľkého mena, idete svojou cestou, no tiež ste si zvolili hudbu, ste bubeníkom a máte svoju kapelu Sunnbrella. Dá sa to voľne preložiť ako "aj v daždi s úsmevom“? Alebo inak?
Tým, že som študoval v Londýne, nebol som s nejakým tlakom tak silno konfrontovaný. Sunnbrella je môj sólový projekt, kde skladám, spievam a hrám na gitare. Sunnbrella je vlastne neexistujúce slovo, mohol by to byť slnečník (sun + umbrella), ale to sa v angličtine povie inak (úsmev). Okrem toho hrám na bicích s Austrálčanom Golf Alfa Bravo, s ktorým som absolvoval už dve turné po Austrálii aj v USA.
Na albume Posledné veci ste si prvýkrát vyskúšali spev v češtine – váš česko-slovenský a otcovsko-synovský duet Nejsi sám znie veľmi pôsobivo. Skúsite aj ďalej spievať v češtine?
Nič nevylučujem, som rád, že nám to vyšlo. Možno skúsim niečo aj po slovensky…
V zahraničí používate umelecké meno Sean David Baker – rovnaké prvé meno má aj syn Johna Lennona – je to odkaz na otcovu lásku k The Beatles?
To bola moja teenagerská prezývka, ktorú už nepoužívam, ale vzťahovala sa k môjmu bubeníckemu idolu Travisovi Barkerovi z kapely BLINK 182 a spevákovi Seanovi Smithovi z kapely The Blackout.
Akú hudbu máte rád vy?
Páči sa mi alternatívna scéna 90. rokov, napríklad Slowdive alebo Smashing Pumpkins, zo súčasnej napríklad FKA Twigs, Arlo Parks alebo Beach House. Otec ma naučil, aby som bol otvorený všetkým hudobným štýlom, takže toho, čo počúvam, je veľa.
Ktoré otcove piesne sú vám najbližšie?
Mám rád albumy Nemoderný chalan, Chlapec z ulice alebo Zlomky poznania. Tiež niektoré anglické verzie otcových piesní z Double Albumu, ktorý nahrával v Abbey Road s textami Peta Browna. A, samozrejme, obľúbené mám aj tie z albumu Posledné veci napríklad Len sa neuraz alebo Posledné veci.
Čítajte viac Na Mekyho spomínajú aj v Abbey Road
Pomáha vám hudba prekonať smútok?
Určite mi pomáha a musím sa priznať, že som mal toľko roboty, že som našťastie nemal čas veľmi smútiť. A ani teraz si nevydýchnem, lebo už 24. 6. ma čaká vystúpenie so Sunnbrella na Prague Metronome Festivale, prvýkrát v Čechách, v Prahe a hneď na veľkom pódiu pred Beckom a potom 7. 7. na festivale Pohoda, kde bude pocta Mekymu Žbirkovi v podaní kapely Midi Lidi spolu s Lacom Lučeničom, kde budem aj ja ako hosť.
Foto: TASR, Bohdan Kopčák
Pri krste albumu ste všetci pôsobili šťastne, ako keď človek splní sľub a urobí dobrú prácu, no "šnúra“ sa nekončí. Otec chcel osláviť sedemdesiatku s fanúšikmi na koncertoch – na jeseň teda budú v Bratislave, v Prahe aj v Londýne koncerty na počesť Mekyho hudby. Jeho piesne budú spievať české a slovenské hviezdy, budete tam aj vy?
Určite tam budem aj s ďalšími asi dvadsiatimi spevákmi a speváčkami, otcovými kolegami a kamarátmi. S Davidom Kollerom, Katkou Knechtovou, Petrom Nagyom, Lenkou Filipovou… a … neviem ich teraz z hlavy vymenovať všetkých. Ich mená sú postupne zverejňované na otcových sociálnych sieťach. Pokiaľ si to dobre pamätám, tak Tribute koncerty sú 24. 9. v Londýne, 17. 10. v Bratislave v NTC a 21. 10., na otcove sedemdesiate narodeniny, v Prahe v O2 Universum. Ako vždy otec hovoril, keď tu ja nebudem, budú tu moje piesne, a presne to sa na tých koncertoch stane.
Pozrite si posledné video Mira Žbirku pre Pravdu
