Tónmi Vás žiaľ k Vašim 111. narodeninám osloviť nemôžem. Živo si spomínam na chvíle, keď som Vás viackrát prosil o napísanie husľovej skladby. Vaša reakcia bola vždy rovnaká. S miernou pokorou v pozadí ste sa úprimne priznali, že sa na to necítite. Až neskôr som si uvedomil tú obrovskú devízu úprimnosti vynikajúceho autora, ktorý na rozdiel od viacerých súčasníkov tvoril len vo sférach, ktoré mu boli bytostne blízke. Predpokladám, že z rovnakých dôvodov Bach zrejme nikdy neskomponoval operu.
Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
Po ukončení Vašej pozemskej púte som viackrát navštívil farský kostol vo Vašej rodnej Banskej Bystrici. Jeho genius loci mi navodil živú predstavu Vášho krstu i neskorších miništrantských čias. Mali ste aj vzácneho svedka tejto časti Vášho bytia – skvostný oltár majstra Pavla skromne umiestnený v bočnej kaplnke. Povinná miništrovacia latinčina rozšírila Vaše slovensko-maďarsko-nemecké trio na kvarteto. Pevne dúfam, že prvú tragédiu Vášho života – keď 4-ročný Janko stratil otecka v bojoch 1. sv. vojny – ste si uvedomili nástojčivejšie až v následných rokoch Vášho dospievania. Vaša mamička sa tým stala ešte žiarivejšou bytosťou Vášho života. Jej hojivá láska z Vás sformovala harmonickú osobnosť. A nám, Vašim obdivovateľom, dala skvostný dar. Uchovala za desiatky rokov stovky Vašich listov, ktoré ste jej so synovskou láskou adresovali.
Čítajte viac Ján Cikker poznal aj chuť zákazov
Milosrdný osud Vás sprevádzal všetkými politickými či štátotvornými zmenami. Vznik Československa Vás priviedol do významných rokov pražských štúdií. Cez Vítězslava Nováka Vás pasoval za kompozičného vnuka Antonína Dvořáka. Koniec republiky a následné roky vojny na Vás síce logicky neblaho doľahli, no svet hudby obohatili viacerými Vašimi sugestívnymi skladbami. Neskôr práve zázrak prajnosti osudu po Vašom uväznení za účasť v SNP presunul Váš obžalovací spis na stole šéfa bezpečnosti Beňušku z veľkej kopy tých, ktorí mali skončiť v koncentrákoch s istou smrťou, na druhú časť pracovného stola, kde bola malá kôpka s menami tých, čo budú prepustení.
Foto: jan-cikker.org
Roky povojnové napriek všetkým politickým komplikáciám boli pre Vás, a tým aj pre Váš tvorivý odkaz nesmierne pozitívne. Desiatky zborov, symfonických, komorných či vokálnych skladieb a tiež neopakovateľné Tatranské potoky… Dosiahli ste krásny slovenský rekord – v priebehu tridsiatich rokov ste svetu venovali deväť opier. I napriek železnej opone svet o Vás vedel. Priehrštie rôznych ocenení je toho dôkazom. Spomeňme aspoň Herderovu cenu Viedenskej univerzity či Cenu UNESCO. A samozrejme aj to, že Vaše opery úspešne zneli v desiatkach operných domov vtedajšieho Západu. Osobne som zažil nadšenú reakciu členov Ohio Chamber Orchestra a neskôr clevelandského publika v Severance Hall na Váš opus Spomienky. Tento radostný zážitok sa mi zopakoval neskôr aj vo viedenskom Konzerthause.
Čítajte viac Pred 110 rokmi sa narodil hudobný skladateľ Ján Cikker
Nezabudnem na svoj úžas z Vášho Vzkriesenia, ktoré som ako konzervatorista sledoval na generálke. Bol som taký fascinovaný, že som sa na vypredanú premiéru dostal načierno – uvádzačky ma nechali sedieť na schodoch. Už teraz sa teším na koncertnú verziu i nahrávku tejto opery v najbližšej sezóne SND. Drahý pán Cikker, vrúcne ďakujem nebesiam, že Vás nám zoslali na túto planétu, aby ste ju tak nádherne obohatili.
