Hanu Zagorovú som si vždy vážil ako speváčku, mala veľmi pekné, poetické texty a veľmi distingvované vystupovanie. V istej ére československej populárnej hudby bola nielen na jej čele, ale zohrala veľmi pozitívnu úlohu. Texty jej v 70. rokoch písal napríklad veľmi talentovaný Pavel Žák. S orchestrom Karla Vágnera mali veľmi dobré piesne, to bol pán kapelník, ktorý vedel produkciu viesť správnym smerom, že dosiahli všeobecnú popularitu.
Aj s Petrom Kotvaldom a Standom Hložekom robili dobrú, komerčne inteligentnú produkciu. Česť jej pamiatke. Na jej koncerte som nebol, ale medzi moje obľúbené pesničky od nej patrili Bludička Julie, Gvendolína, Studánko stříbrná, Duhová víla, Je naprosto nezbytné, Biograf lásky či Maluj zase obrázky… Nie som na ňu odborník, ale mal som ju rád.