Radio 1 vždy bolo citlivé na svoj playlist, keď národ zasiahla nejaká kríza: počas vojny v Perzskom zálive bola napríklad zakázaná pesnička Phila Collinsa In the Air Tonight.
V momente smrti princeznej Diany bolo jasné, že cédečká k úmrtiam (také cédečká vhodnej inštrumentálnej hudby rádio naozaj má) potrebujú zmenu: piesne nesmú byť príliš veselé ani príliš drsné, najlepšie bez slov, ktoré by sa dali interpretovať ako urážka – takže štýl chill-out bol najlepším sprievodom pre národnú tragédiu. Obsahovali vyváženú melanchóliu a mali primerané tempo. Ideálne na túto príležitosť.
Polovica 90. rokov bola hedonistická, Oasis vydali svoj tretí album Be Here Now len krátko pred tragickou nehodou princeznej Diany v Paríži. Aj pre tých, čo neboli veľkými priaznivcami kráľovskej rodiny, bola Dianina smrť bolestná a nemiestne skutočná, zasiahla do frivolity tej éry.
„V noci, keď zomrela, sme boli v klube,“ spomína si Jagz Kooner z londýnskej elektronickej skupiny Aloof. „Deň po tom som si pustil rádio, aby som zistil, čo sa deje. Hrali za sebou melódiu Puff Daddyho I’ll Be Missing You, potom niečo ďalšie, potom Aloof a znova Puff Daddyho! Myslel som si, že rádio sa pokazilo, stále nás hrali, niekoľko hodín, celé dni. Živilo nás to nejaký čas!“
Pesnička kapely Aloof, ktorá sa nechcene stala ódou na Dianu, bola 10-minútová inštrumentálna skladba nazvaná The Last Stand, čo bol vlastne ich prepracovaný singel One Night Stand. Na pôvod pesničky sa však zabudlo. „Nahrali sme One Night Stand s 32-členným orchestrom,“ spomína Kooner. „Pôvodná melódia má vokály, bubny, basy, synťáky a všeličo ďalšie. Ale strunové nástroje v nej nevynikli.“ Práve skladba The Last Stand je dôkazom, že menej je viac.
Intenzita reakcie verejnosti na Dianinu smrť všetkých prekvapila. V takej atmosfére by hudobné faux pas nikto neprepáčil. Bývalá moderátorka Radia 1 Tina Ritchie spomína: „Poslali ma do Kensingtonského paláca, aby som nahrávala ankety s ľuďmi, ktorí sa tu zhromaždili. Stála som medzi tými kvetmi, vlastne som obhajovala svoju existenciu. Postoj všetkých voči tlači bol skutočne nepriateľský. Keď ma videli s mikrofónom, cítila som sa, ako keby som Dianu zavraždila.“
Ritchieovej manžel, moderátor Nicky Campbell hovorí: „Šéfka v rádiu mi povedala, že chce, aby som moderoval dvojhodinový program pozostávajúci z hudby a zo spomienok. Cítil som sa, ako keby som dostal korunovačné klenoty. Keď som sa dozvedel, že Simon Mayo dostal za úlohu, aby prinášal informácie z pohrebu, vyvolalo to vo mne šialenú žiarlivosť. Reakcia na Dianinu smrť bola prvým výrazným kopnutím proti tzv. mainstreamovým médiám.“
Aj Kooner si spomína na hystériu. „Ten týždeň som cestoval z LA do San Francisca, v lietadle som sedel vedľa nejakej Američanky. Bola zdrvená a pýtala sa ma, ako sa cítime. Nechcel som byť drzý, ale nedokázal som zdieľať taký žiaľ. Samozrejme, bolo smutné, že dve deti prišli o mamu, ale nepoznal som ju.“
Kooner síce nechce prejavovať extrémne emócie, ale smrť členov kráľovskej rodiny ovplyvňuje jeho kariéru. Okrem toho, že je v kapele Aloof, bol tiež členom elektronických Sabres of Paradise popri Garym Burnsovi a neskôr Andrewovi Weatherallovi. Keď kráľovná zomrie, ich skladba Haunted Dancehall (Nursery Remix) bude rotovať v rádiách.
Aký prvok v jeho hudbe spôsobuje, že ich ľudia chcú počúvať v takých smutných momentoch? „Neviem, je to naozaj čudné a zdalo sa mi to hrozné, keď som to zistil. Mohol by som si na svoj pohrebný kameň dať vyryť: Dvorný dodávateľ hudby k smrti monarchie!“
