Riaditeľ SND Matej Drlička nám v júni povedal, že k Pocte Edite Gruberovej ho inšpiroval úspech galakoncertu k vášmu vlaňajšiemu jubileu. Vraj sa mu zdá správne, aby sme si začali viac ctiť naše veľké operné hviezdy. Bola Gruberová našou najväčšou hviezdou alebo máme ešte niekoho porovnateľného?
Peter Dvorský: Ak hovoríme o koloratúrach, myslím, že určite nemáme nikoho porovnateľného s Editou. Ona bola kráľovná koloratúry, ktorá dodnes nebola prekonaná. Dnes sú mnohé krásne devy výborné, ale neprekonajú ju.
Prečo?
Dvorský: To je mišung, v ktorom je slovenská duša, slovenský hlas, tá farba. Ona dokázala nasadiť estetický vysoký tón v piáne, nebolo to žiadne mraučanie – a spievala. Sú speváčky, ktoré nasadia piano, ale k úrovni Edity sa doposiaľ nikto nepriblížil.
Na tlačovke pred koncertom na počesť Edity Gruberovej ste spomínali na váš spoločný debut v Lucii di Lammermoor v roku 1978 vo Viedni. Stále ho máte v živej pamäti?
Dvorský: Niektoré javiskové momenty sa nedajú zabudnúť, hlavne ak ide o premiéry. To bolo také krásne, že to mám stále v pamäti, nemusím si to ani púšťať. Je to síce nahraté, ale ja to mám zakódované v hlave a presne si spomínam, aké šaty mala oblečené.
Foto: MARCHIORI
Pán Bršlík, a čo ste s Editou Gruberovou spievali ako prvé vy?
Pavol Bršlík: Lucreziu Borgiu v Mníchove a tiež to bol nezabudnuteľný zážitok. Presne ako hovorí Peťo, zostane to do smrti vypálené v mozgu. Bolo to v roku 2009.
Pozrite si fotografie z vystúpení Edity Gruberovej, Petra Dvorského a Pavla Bršlíka
Pán Dvorský, povedali ste, že pri spievaní vysielala zvláštnu energiu – pri iných kolegoch ste také niečo necítili?
Dvorský: Sú speváčky aj speváci, ktorí vedia svojou hlasovou bravúrou tak zapôsobiť na kolegu, že je jasné: to je čosi mimoriadne. Pramení to z interpretácie. Ona takú obrovskú energiu mala. Mal som ešte jednu úžasnú kolegyňu, Mirellu Freni, tá pre mňa bola veľký spevácky vzor. Keď skúšala, nebola ako Edita, chraptila, v duchu som si myslel: prepánajána, ako ty budeš večer spievať? Stále si odkašliavala. Ale večer, keď sa postavila na javisko, tá tvár! Keď začala spievať Adrianu Lecouvrer, otvorila ústa a už som vedel, že to bude nádhera. A to je tá energia, ktorá vás potom sprevádza počas celého večera.
Pán Bršlík, vy ste, nadväzujúc na historku Petra Dvorského o tom, ako mu raz, keď mal do náručia zachytiť na javisku zomierajúcu Editu Gruberovú, praskli úzke nohavice a ona sa rozosmiala, podotkli, že bola ľahká obeť na rozosmiatie. Stalo sa aj vám, že vás rozosmiala alebo vy ju?
Bršlík: Vzájomne sme sa „štengrovali“, niečo sme si povedali alebo ukázali a niekedy som naozaj počas predstavenia nemohol dospievať alebo sme museli prerušiť skúšky, lebo sme sa smiali. Na skúške sa to ešte dá, na predstavení je to horšie. Ešte by som dodal, že sú kolegovia, keď odspievate a nič nezostane. A potom sú kolegovia ako Edita, že sa vám predstavenia s ňou vryjú do pamäti. Aj ja som cítil tú jej zvláštnu energiu. Aj z dobrých kolegov dokázala dostať ešte lepší výkon.
Dvorský: Viete, čím to je? Tou precíznosťou, dokonalosťou. Keď Edita spievala, nikdy som nenašiel ani najmenšiu chybu, ani zaváhanie.
A u iných spevákov sa to stáva?
Dvorský: Iste, aj u mňa.
Bršlík: Sme ľudia, nie počítače.
Dvorský: Ale musím povedať, že Edita spievala dokonale ako počítač.
Ako je to možné? Obrovským cvičením?
Dvorský: Mala skvelý hlas, ale vedel som, že ona na sebe veľmi pracuje, bola „dríč“. Nič nie je zadarmo. Dá sa dva-tri dni netrénovať.
Bršlík: Edita Gruberová mala do vysokého veku hlasovú poradkyňu v Mníchove. Ešte pred covidom mala predstavenia a chodila na konzultácie k poradkyni, to je obdivuhodné.
Foto: TASR, Miroslava Cibulková
A vy máte hlasového poradcu?
Bršlík: Mám, celý život sa učíme.
Dvorský: To je mladý chlapec.
Bršlík: Každé predstavenie a skúška je naša škola, lebo každý deň je iný. Raz sa zobudíte dobre, raz zle, ale musíte hľadať hlas.
Dvorský: Teraz napríklad svieti slnko, je úplne iné počasie ako pred dvoma hodinami. Na mňa išla taká „depka“, mračná – cítil som tlak. Keď je človek meteosenzitívny a príde do divadla, musí spievať…
Dokážete sa vždy vyburcovať?
Dvorský: Musíte ma prefackať dva-, trikrát.
Pán Bršlík, aj vy to tak máte?
Bršlík: Ja som tiež veľmi citlivý na počasie. Musíte byť technicky zdatný, aby ste dokázali podať maximálny výkon bez ohľadu na to, či prší, alebo svieti slnko.
Pán Dvorský povedal, že mala čo ukázať svetu, všetci sa od nej mali čo učiť, jej radosť z hudby bolo počuť pri spievaní. Nie je ju cítiť u každého?
Bršlík: Nie, niekto spieva len tak, že otvára ústa. Môže spievať krásne, a predsa cez orchestrálnu jamu neprechádza nič k publiku. Ale sú speváci, ktorí otvoria ústa a ide z nich srdce a duša, ako u Edity.
Čo sa teda mali učiť od Edity?
Dvorský: Ženy, ktoré by chceli spievať ako ona, by sa na ňu mali pozerať, počúvať ju a pochopia to. Veľa robí tá slovanskosť pri jej interpretácii, jej cítenie a duša. Nemala bežnú farbu hlasu. Niekedy človek rozozná, toto je švédsky ostrejší hlas, iný je jasne južanský. Editin hlas bola stredoeurópska zmes.
Bršlík: To jej bel canto! Keď zaspievala na koncertoch Dolina, dolina, to bolo najkrajšie.
Dvorský: Ľudovky, tie ona vedela.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
Vy ste asi všetci traja boli milovníci piesní. Pán Bršlík, vy ste mi rozprávali, ako ste na koncertoch vždy dojali mamu piesňou Keby som bol vtáčkom…
Bršlík: Aj seba som dojal, až som to nemohol dospievať.
Dvorský: Edita ako dievča spievala ľudovky.
Pán Bršlík, vy ste sa s ňou vraj rád rozprávali aj o ružiach a mede. Pestovala ruže?
Bršlík: Áno, mala pri dome nad Zürišským jazerom záhradu a tam ich pestovala. Bavili sme sa o hnojení a o tom, ako strihá ruže.
Aj vy ste veľký pestovateľ, už ste zasadili svojich 900 cibuliek tulipánov, ako ste mi spomínali za korony?
Bršlík: Tento rok som cibuľky vyberal a na jeseň budem sadiť nové. Mám ich zatiaľ sedemsto, ale keď uvidím nejaké kvetinárstvo, neviem, či sa udržím a niečo neprikúpim…
Dvorský: Ale nebudeš ich hnojiť medom… (smejú sa obaja)
Naposledy sme robili rozhovor v apríli 2021 a bavili sme sa aj o situácii za korony, keď sa rušilo jedno predstavenie za druhým. Teraz už máte zasa plný kalendár, nie?
Bršlík: Áno, a som rád, ale už som si hovoril, že taký mesačný lockdown by sa mi hodil. Moja záhrada nebola nikdy krajšia, ako keď som na ňu mal počas lockdownu čas.
Dvorský: Bolo to ako prázdniny.
Pán Bršlík, vtedy ste hovorili, že by ste šli aj za kasu do Billy. Ste určite rád, že ste tento núdzový plán nemuseli použiť?
Bršlík: Za korony som pomáhal pri testovaní a čas som trávil hlavne na chalupe.
Neodvykli si v medzičase ľudia od návštev opery?
Dvorský: Tí, čo ľúbia operu, nie, ale boli hladní a budú chodiť.
Bršlík: Sú opatrnejší, na niektorých predstaveniach je to cítiť. Teraz som spieval v Prahe Rusalku a bol krásny pocit vidieť, že je vypredané.
Dvorský: Aj naša bratislavská Rusalka v SND je parádna.
Čo vás čaká po koncerte na počesť Edity Gruberovej?
Bršlík: Don Giovanni vo Viedenskej štátnej opere, v októbri Donizettiho Lucrezia Borgia v Mníchove, v novembri Mozartov Únos zo serailu, v decembri recitál v Štrasburgu a Rusalka v Prahe… A v Bratislave tiež v decembri Traviata. Nehrám v každom predstavení, ale rád prídem, som tu doma, Bratislava je len hodinu od mojej chalupy.
Pán Dvorský, vy ste ako strávili rok od vašej sedemdesiatky? Bol oddychový, oslavný?
Dvorský: Absolútne oddychový, toľko oddychujem, že už potrebujem niečo robiť.
Bršlík: Príď mi pomôcť sadiť cibule tulipánov.
Dvorský: Veľmi rád.
Aké ste mali ohlasy na dokument, čo o vás nakrútila Iveta Malachovská?
Dvorský: Ohlasy boli veľmi pekné. Keď sa skončilo premietanie, ľudia sa spontánne postavili a tlieskali, niektorí si utierali slzy. Hovorili mi: Bolo to také dojímavé, poplakali sme si. Pýtal som sa: to bolo také zlé? Nie, také krásne. Nedávno som bol v Bojniciach, v mojom rodnom kraji, tam tiež tlieskali a ja im vravím: veď tlieskate, akoby som mal predstavenie. Boli veľmi spokojní.
Stali ste sa členom umeleckej rady SND, čo je vašou úlohou?
Dvorský: To všetko sa ešte dozviem. Myslím si, že budem radiť a dávať návrhy, pokiaľ ide o spevákov, aj o nové tváre, ktoré tu ešte neboli, sú dobrí a ukázali by tu niečo zaujímavé. Do dramaturgie hovoriť nebudem, na to majú v SND dramaturgov, ale svoje názory poviem. Určite však prídem s novými tvárami.
Na čo sa tešíte v novej divadelnej sezóne?
Dvorský: Na publikum, že budú plné sály. To bude dôkazom toho, že sa robí dobrá opera. Je načase, aby to tak bolo.
Peter Dvorský
Narodil sa 25. septembra 1951 v Partizánskom, detstvo prežil v obci Horná Ves. V rokoch 1967–1973 študoval na Konzervatóriu v Bratislave spev u Idy Černeckej, do Opery SND ho angažovali v roku 1972 ako mimoriadny talent ešte počas štúdia. Prvý úspech tu zaznamenal v roli Lenského v opere Piotra Iľjiča Čajkovského Eugen Onegin. V rokoch 1973 až 1996 pôsobil ako sólista Opery SND, potom bol hosťujúcim sólistom až do sezóny 2005/2006. V rokoch 1975–1976 absolvoval študijný pobyt v milánskej La Scale, od roku 1977 vystupoval na najpoprednejších zahraničných operných scénach (vo Veľkom divadle v Moskve, vo viedenskej Štátnej opere, v milánskej La Scale, londýnskej Covent Garden, v opernom divadle vo Florencii). V roku 1977 účinkoval v Metropolitnej opere v New Yorku v postave Alfréda Germonta v Traviate. Rodolfa v Pucciniho Bohéme spieval v La Scale, potom vo veronskej Arene, v Mníchove (1984) a v Metropolitnej opere v New Yorku (1987). Za stvárnenie postavy Ondreja v Suchoňovej opere Krútňava dostal cenu ministra kultúry SR za rok 1999. Od januára 2006 do júna 2010 Dvorský pôsobil ako umelecký vedúci a neskôr riaditeľ opery Štátneho divadla Košice. Od júna 2010 do júla 2012 následne pôsobil vo funkcii riaditeľa Opery SND. V apríli 2013 bol Dvorský vymenovaný za riaditeľa Slovenského inštitútu v Ríme. Vo funkcii pôsobil do roku 2018.
Pavol Bršlík
Jeden z najvýznamnejších slovenských tenoristov sa narodil 9. marca 1979 v Kysuckom Novom Meste. V roku 2005 ho prestížny časopis Opernwelt ocenil ako spevácky talent roka. Je víťazom Medzinárodných súťaží Mikuláša Schneidera-Trnavského i Antonína Dvořáka. Študoval na VŠMU v Bratislave, v opernom štúdiu CNIPAL v Marseille a absolvoval viaceré kurzy popredných speváckych osobností. Od sezóny 2003/2004 bol sólistom Štátnej opery v Berlíne, v roku 2006 debutoval v Metropolitnej opere v New Yorku. Je pravidelným hosťom významných európskych operných scén, ako sú Viedenská štátna opera, Bavorská štátna opera v Mníchove, Semperoper v Drážďanoch, Opernhaus v Zürichu, Metropolitná opera v New Yorku, Covent Garden v Londýne a ďalších. Hosťoval aj v Paríži, Barcelone, Bruseli… Predstavil sa napríklad na BBC Proms, Salzburger Festpielen, Osterfestspielen Baden-Baden, v Paríži, Drážďanoch, Salzburgu a i. Niekoľkokrát vystúpil aj v Opere SND – ako Nemorino v Nápoji lásky a Ottavio v Donovi Giovannim. Vydal 3 CD s piesňami Dvořáka, Schuberta a Schneidera-Trnavského
