Foto: Peter Brenkus
Po 15 rokoch šéfovania Lúčnici ste sa stali generálnym riaditeľom Slovenskej filharmónie. Je rozdiel šéfovať týmto dvom telesám?
Je to obrovský rozdiel, pre zameranie a podstatu samotných inštitúcií. Umelecký súbor Lúčnica je síce jeden z najznámejších fenoménov slovenskej kultúry, ale je to súbor záujmový, amatérsky a jeho členovia pracujú síce s nadšením, ale ako hobby. Zamestnanie je to len pre administratívnych pracovníkov a profesionálne vedenie, čo je 15 ľudí.
Všetci tí, ktorých diváci vidia na javisku, sú väčšinou vysokoškoláci, čo to robia vo voľnom čase, ale zato od srdca. Slovenská filharmónia, to je 300 odborníkov, ktorí svoje povolania vyštudovali a ich aj profesionálne vykonávajú ako zamestnanci na plné úväzky. Je to teda obrovský podnik s presným denným režimom, s ktorým súvisia prísne pracovnoprávne vzťahy, predpisy, povinnosti, odbory a všetko ostatné. To je úplne iný vzťah.
Čítajte viac Slovenskú filharmóniu povedie bývalý riaditeľ Lúčnice Marián Turner
Pre vás to však nebolo nové prostredie, však?
Nie, lebo do Lúčnice som sa dostal ešte ako študent hudby na Konzervatóriu v Bratislave a pôsobil som v nej ako flautista od roku 1984, s malými pauzami až do roku 1985. Zažil som tam krásne roky za vrcholnej éry profesora Štefana Nosáľa, dirigenta Miroslava Šmída či hudobného skladateľa Svetozára Stračinu. Neskôr som v štúdiu pokračoval na VŠMU u prof. Miloša Jurkoviča a začal pôsobiť v profesionálnej sfére. Najskôr ako flautista v Symfonickom orchestri Slovenského rozhlasu a neskôr v Slovenskej filharmónii. Bol to pre mňa splnený sen.
Foto: Peter Brenkus
Napadlo by vám, že raz budete Slovenskej filharmónii šéfovať?
Nikdy, ani že budem šéfovať Lúčnici. Po absolutóriu VŠMU a období účinkovania v slovenských orchestroch som dostal v polovici 90. rokov ponuku spolupracovať na hudobnom projekte vo Viedni – volal sa United Philharmonic Vienna. Mal to byť orchester zjednotených národov, pretože Viedeň je mestom hudby i OSN. Hrali sme v tom telese ľudia asi 18 národností, so mnou tam hral americký černošský fagotista, kanadská hobojistka, austrálska klarinetistka, mali sme výborných hudobníkov z polovice sveta.
Keď dirigent zistil, že sa dokážem dohodnúť s viacerými ľuďmi z orchestra, oslovil ma, či by som nebol ochotný mu pomáhať aj s organizáciou. Neštudoval som manažment, ale chodil som na jazykové školy – dohovorím sa po nemecky, anglicky, rusky, chorvátsky a trochu aj španielsky. Dirigentovi som pomáhal s manažovaním a po štyroch rokoch, keď sa tento projekt vo Viedni skončil, vrátil som sa do Bratislavy. Môj bývalý profesor Miloš Jurkovič ma vtedy oslovil na pozíciu manažéra Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu. Tam sa to začalo, v rozhlase som strávil na manažérskom poste deväť rokov. Neskôr prišiel konkurz na riaditeľa Lúčnice, kam ma zavolal profesor Nosáľ.
Čítajte viac Zomrel nestor slovenského folklóru Štefan Nosáľ
Oslovil vás priamo Štefan Nosáľ?
Bola to veľká pocta, raz pri obede mi povedal: A nechcel by si k nám ísť robiť riaditeľa? Znelo mi to ako sci-fi, no povedal, že to myslí vážne, pozná ma a chcel by, aby som súboru dodal nový medzinárodný i umelecký rozmer. V Lúčnici som „riaditeľoval“ 15 krásnych rokov. Lúčnica je unikát, prezentuje nádhernú štylizovanú slovenskú tradíciu. Je mimoriadna aj ako spoločenstvo ľudí, ktorá sa v ňom schádzajú z rôznych povolaní, záujmov i sociálnych vrstiev. Vďaka tancu, spevu a hudbe sa zjednotia do skvelého celku. Tu sa človek naučí disciplíne, obetavosti, zmyslu pre kolektív, to je dobrý základ pre život.
Vedenie Slovenskej filharmónie ste prebrali po Marianovi Lapšanskom, ktorý jej šéfoval takmer 18 rokov…
Myslím, že v jej histórii bol druhý najdlhšie pôsobiaci riaditeľ po dr. Ladislavovi Mokrom, ktorý jej šéfoval vyše 22 rokov. Profesor Lapšanský tento rok oslávil 75 rokov, už chcel odovzdať vedenie inštitúcie niekomu ďalšiemu. Veľmi si ho vážim, roky sa poznáme. Príchod do filharmónie beriem ako veľkú česť a významný profesný posun. Lúčnicu teraz vedie bývalý tanečník Pavol Pilař.
Foto: Chris Lee
Za Lapšanského vedenia sa do filharmónie vrátil medzinárodný festival Bratislavské hudobné slávnosti. Aký bude aktuálny 57. ročník BHS?
Návštevníkov čaká 19 koncertov. Reflektujeme jubileá významných autorov Ilju Zeljenku, Ladislavs Burlasa a Mikuláša Moyzesa. Máme aj koncerty z oblasti komornej hudby s piesňovou tvorbou upravenou zo zbierok slovenských ľudových piesní od Bélu Bartóka, Mikuláša Schneidera-Trnavského, Ladislava Holoubka, Bartolomeja Urbanca. Medzi interpretmi sú aj Bratislavské dychové okteto, Mucha Quartet či ďalší jubilanti, dirigent Ondrej Lenárd a huslista Juraj Čižmarovič, so Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu.
Vystúpia aj Štátny komorný orchester Žilina so Speváckym zborom Lúčnica, Slovenský komorný orchester s inštrumentálnymi a vokálnymi sólistami a Speváckym zborom mesta Bratislavy, Štátna filharmónia Košice s ich novým šéfdirigentom Robertom Jindrom. Jeden večer (5.10.) v rámci BHS bude patriť aj populárnemu zoskupeniu Janoška Ensemble. To sú geniálni muzikanti s neuveriteľným virtuóznym štýlom hrania, ktorý akceptoval celý svet ako „Janoska style“. Dnes nahrávajú pre najväčšie gramofónové spoločnosti a chodia na turné od Južnej Ameriky po Austráliu.
Čo bude znieť na úvodnom koncerte v piatok 23. septembra?
Zaznie kantáta nazvaná Spievať? Zložil ju Ilja Zeljenka pre dva zbory, soprán, recitátora a orchester na verše štúrovca Jána Botta, ktorý sa pýta, či sa oplatí ešte spievať. Ján Gallovič bude recitovať, sólistkou bude sopranistka Viedenskej štátnej opery Slávka Zámočníková, dirigentom Daniel Raiskin. Významnými sólistami ďalších koncertov budú aj hráč na lesný roh Radek Baborák a americký huslista Gil Shaham.
Čítajte viac BHS: Čakal, až mu dozrie hlas. Teraz má operného Oscara
Akí zahraniční hostia ešte prídu na BHS?
Tento rok príde Česká filharmónia so svojím šéfdirigentom Semionom Byčkovom a s vynikajúcou gruzínskou huslistkou Lisou Batiašviliovou (30. 9.). Ďalším highlightom bude Orchestra dell'Accademia Nazionale di Santa Cecilia z Ríma (1. 10.), ktorý bude dirigovať náš úspešný rodák Juraj Valčuha. A úvodnou skladbou tohto večera bude dielo Ľubice Čekovskej, čo je naozaj vzácne, že to odohrajú rímski kolegovia.
A Pražská komorní filharmonie zasa 25.9. odohrá skladbu Ľudovíta Rajtera. Významným zahraničným telesom je aj Royal Philharmonic Orchestra z Londýna, ktorých koncert odznie 7.10. Do pozornosti dávam aj klavírny recitál vynikajúceho španielskeho sólistu Lea de Maríu, ktorý 24.9. zahrá diela od baroka až po hudbu 20. storočia. Za dva týždne trvania BHS si z ponuky každý môže vybrať podľa svojej chuti, či už súčasnú, alebo starú hudbu.
