Nohavica nahral veľký album v malej hotelovej izbe

Silná pieseň nepotrebuje veľkolepý aranžmán ani dobrý marketing. Hlas, ktorý hovorí pravdu, sa však cez obrovskú kopu zbytočných odrhovačiek prediera čoraz ťažšie. Jaromír Nohavica taký hlas má. A povesť jedného z najväčších českých pesničkárov, kronikára dejín obyčajného človeka aj kontroverznú spoluprácu s ŠtB. Päťdesiatdeväťročný ostravský bard nie je jednoznačnou osobnosťou. Tou však nebol žiadny zásadný pesničkár.

12.08.2012 12:00
36 nohavica 4x Nohavica Foto:
Jaromír Nohavica: tak mě tu máš
debata (2)

Nohavica už vlastnú minulosť nekomentuje. Spieva o nej vo svojich skladbách. Nerobí to prvoplánovo a aj preto patrí k najúspešnejším českým interpretom. Váži si ho kritika aj oddané publikum, ktoré si stále kupuje jeho albumy. Nohavicova nahrávka Ikarus z roku 2008 dosiahla takmer štyridsaťtisícový predaj. O podobných číslach môže väčšina jeho kolegov z rádiových hitparád iba snívať. Aj najnovší Nohavicov album s veľavravným názvom Tak mě tu máš patrí do kategórie "zásadný“. Je plný silných skladieb spievajúceho básnika, ktorý nikdy nezapieral svoje korene.

Básnik doby
Na československej hudobnej scéne nie je veľa hudobníkov, ktorí by mali taký absolútny výraz ako Jaromír Nohavica. Prvú pesničku napísal ako osemročný, na gitare začal hrať vo svojich trinástich a sám sa naučil hrať na niekoľkých nástrojoch. Tie k nemu prirástli tak pevne, akoby boli odjakživa jeho prirodzenou súčasťou. Nohavica vždy spieval o živote. Smutne, melancholicky, bez snahy o zľahčovanie, ktoré otváralo dvere do vrcholovej pop music.

Napriek tomu aj dnes vypredáva koncerty a napäté publikum na nich stále čaká, akú perlu vytiahne bard zo svojho bohatého archívu. V dobe, keď idoly populárnej hudby spievajú o šťastí, skvelých časoch a večierkoch, ktoré sa nikdy neskončia, spieva Jaromír Nohavica o samote, smútku a všadeprítomnej chudobe. "V té řece zapomění, co bylo, to už není,“ šepká v titulnej skladbe Řeka zapomění a aj ten najzatrpknutejší poslucháč musí pochopiť, že Jaromír Nohavica hovorí pravdu.

Divné století pokračuje
Album Tak mě tu máš nahral Nohavica za štyri dni v izbe č. 309 Grandhotela Prostějov. Aj preto má jeho novinka zvláštne intímnu atmosféru, ktorá má najbližšie k Nohavicovým začiatkom v 80. rokoch. Najčastejšie sa však skloňuje príbuznosť s kultovým albumom Divné století z roku 1996. Až ona premenila Jaromíra Nohavicu na hviezdu, ktorá má jedinečné postavenie na hudobnom trhu. Novinka Tak mě tu máš sa však nepotrebuje priživovať na megaúspešnej nahrávke. S Divným stoletím ju spája silný materiál a nálada. Taká, ktorú dokáže na štúdiovej nahrávke zachytiť iba umelec s obrovským citom. Smutná a krásna zároveň. Štrnásť skladieb, štrnásť príbehov. A žiadna vata.

Hity pre celý národ
Jaromír Nohavica je plnohodnotným básnikom svojej doby. Jeho texty neslúžia melódii ani chytľavým refrénom. Piesne s jednoduchými aranžmánmi povyšujú na nenútené posolstvá. Nohavica má naliehavosť v hlase a textárskom pere. Už nemusí nikomu dokazovať, že jeho skladby nie sú výsledkom snahy o celonárodný hit. Na albume Tak mě tu máš je ich napriek tomu viac než dosť. U nás na severu, Kupte si hřebeny, Jiné to nebude, Moskevská virtuálka. Každá z nich môže u našich severných susedov zľudovieť. Obrovskú zásluhu na tom má aj výborný poľský akordeonista Robert Kuśmierski, ktorý Nohavicu sprevádza aj na aktuálnych koncertoch.

Napriek tomu, že Jaromír Nohavica nerobil svojej novinke žiadnu reklamnú kampaň, prišla sama vo forme kontroverznej skladby Dežo. Niektoré české médiá ho už vďaka nej stihli obviniť z rasizmu, iné tvrdia, že je to iba ďalší typický Nohavica s jemne ironickým textom. Nohavicov slovník si každý môže vyložiť po svojom, no v kontexte celého albumu pôsobí jeho obvinenie z rasistických narážok absurdne.

Album, ktorý nepotrebuje reklamu
"Všichni po mě chtějí jenom podpis nebo prachy, proč se mnou nikto nechce diskutovat o sonetech Karla Hynka Máchy,“ spieva Nohavica v ironickej Já chci poezii. Tá je súčasťou sugestívnejšej polovice albumu. Minulost, Zlo sedí v rohu, Andělé moji, Telegram, Zbloudilý koráb. Už z názvov skladieb je jasné, že ide o krehké vyznania, v ktorých je Jaromír Nohavica prinajmenšom rovnako presvedčivý ako v univerzálnych hymnách do každej krčmy. "Vše, co kdy kdo napsal, je někde zasuto, hluboko po kapsách hledám, až najdu to, všechna ta slova, ať kýmkoli řečena, budou znovuobjevena,“ uzatvára Nohavica poslednú Z minula do budoucna a nechá poslucháča v tichu, ktoré núti pustiť si jeho najnovší album ešte raz.

Ani to však nestačí. Jaromír Nohavica nahral album, ktorý vydrží. Divné století sa totiž ešte stále neskončilo.

Hodnotenie Pravdy: 4 hviezdičky z 5

Jaromír Nohavica: Tak mě tu máš

2 debata chyba