Narodila sa 2. novembra 1942 v Trnave v chudobnej rodine Vermešovcov. Otec aj mama pracovali ako robotníci v cukrovare, a rodinu akoby stíhalo samé nešťastie. Z 13 detí sa päť nedožilo ani rok, matku prežili len dve. Päť ich zomrelo na rakovinu, tak ako otec.
So spevom Eva začínala v trnavskej kapele, s ktorou vystupovala na čajoch o piatej. Po základnej škole sa ako 14-ročná zamestnala v mäsokombináte, no nebola tam spokojná. Preto sa v roku 1956 prihlásila do folklórneho súboru SĽUK, kde pôsobila päť rokov.
Všimol si ju tam herec Ivan Krajíček, ktorý jej vybavil miesto vo Vojenskom umeleckom súbore. V ňom vystupovala po boku Milana Lasicu, Júliusa Satinského či Mariána Labudu a našla si tam aj manžela – tanečníka Jána Kostolányiho. Vzali sa vo februári 1965.
V roku 1967 ju prijali do bratislavskej Tatra revue, neskôr spievala v skupine Ľuba Beláka a v Orchestri Braňa Hronca. Jej popularita stúpala, a tak sa v roku 1972 vydala na sólovú dráhu s vlastnou skupinou. S jej hudobníkom Andrejom Šebom sa po rozvode s Kostolányim zasnúbila.
Čítajte viac Evu Kostolányiovú je opäť počuť z platne Poď so mnou
Koncertovala doma i v zahraničí, v máji 1973 získala s Karolom Duchoňom striebornú Bratislavskú lýru za dueto Chvála humoru a o rok neskôr bronzovú za pieseň Dobré ráno želám.
Naspievala hity ako Ruka s kvetom, Halabala, Až bude pokosená tráva, Zimné kvety, Výlety či obľúbené duetá s Michalom Dočolomanským Smoliar, Haló tam, Hala, hala či Pozri, mám už svoje roky.
Účinkovala tiež v televíznej adaptácii operety Mam'zelle Nitouche (1972), v zábavnej relácii s Ivanom Krajíčkom Buď fit! (1973) a v hudobnej rozprávke Podkovičky za korunu (1974).
Veľmi túžila po dieťati a tešila sa zo života, keď prišla zdrvujúca správa – zistili jej rakovinu prsníka. Pred blízkymi to dlho tajila, ale následkom liečby pribrala a veľmi jej zhrubol hlas.
Statočne bojovala s osudom, na javisko sa vrátila už pár dní po ťažkej operácii, no choroba sa príliš rozmohla. Krátko pred 33. narodeninami, 3. októbra 1975, jej podľahla.
„Ja odídem mladá, ale moja generácia, ktorá ma pozná, bude ešte dlho žiť. Ak po sebe zanechám dobre odvedenú prácu – v mojom prípade pesničky, mám nádej, že si ma budete aj po rokoch púšťať a počúvať a ja budem s vami žiť v spomienkach,“ odkázala speváčka v čase, keď už tušila, že zomrie.
