Obyčajní chlapci
Zaznávať The Beatles by bolo, ako popierať polstoročie vývoja populárnej hudby. Napokon, je len máločo, na čom fenomenálna dekáda ich spoločného úspechu nezanechala stopy. Prečo sa dostali práve oni tam, kam iní nie? Čím vynikala štvorica mladíkov, ktorí ako mnohí ďalší začiatkom 60. rokov hrávali coververzie rokenrolových hitov? Mali poriadny kus šťastia – alebo z nich výnimočnosť vyžarovala už od začiatku?
Názory pamätníkov sa rôznia. Ešte skôr, ako chlapci z Liverpoolu 18. augusta 1962 na jednej party a o deň neskôr aj na plnohodnotnom koncerte v klube The Cavern zahrali po prvý raz v kompletnej zostave, vystupovali napríklad aj v Manchestri. Za bicími vtedy sedel Pete Best a o tom, že sa The Beatles stanú prvými skutočnými celosvetovými superhviezdami, ešte nik netušil. „Dnes to znie zvláštne, ale pre nás to bola len jedna z mnohých mladých kapiel,“ spomínala na prvé stretnutie s The Beatles bývalá majiteľka manchesterského klubu Pauline Kleggová pre denník Manchester Evening News.
Chlapci, na ktorých koncerte mali už čoskoro zamdlievať tisíce obdivovateliek, boli podľa Kleggovej milí, no vcelku obyčajní. „S Johnom sa viedli fascinujúce rozhovory,“ potvrdila dnes 72-ročná dôchodkyňa, že Lennonova prezývka „Smart beatle“ (múdry chrobák) mala už vtedy opodstatnenie. Keď sa kapela vrátila do Manchestru o rok neskôr, situácia bola celkom iná. V publiku panovala hystéria, fanúšičky sa vrhali na pódium a mohutnejší fanúšikovia boli požiadaní, aby poslúžili ako živý štít.
Iní tvrdia, že kapela bola výnimočná už vtedy. Hoci ešte ani nehrávali vlastné skladby, na fanúšikov pôsobili ako magnet. „Boli iní, príťažliví. Nasledovali ich davy a na ich koncerty pred tými najbiednejšími klubmi pokojne čakali celé hodiny,“ spomína na úspech, ktorý so skupinou išiel už od začiatku, bývalý promotér Danny Betesh.
The Cavern však nepatril medzi „biedne kluby“. V čase, keď v ňom dostali priestor The Beatles, mal už určitú prestíž. Koncertovali v ňom najmä džezové zoskupenia a štvorka, ktorá vtedy hrávala zmes rokenrolu, džezu a folku známu ako skiffle, dostala priestor najskôr len počas pauzy uprostred dňa.
Za zachovanú vstupenku na ich koncert z tohto obdobia dnes zberateľ zaplatí tisícky libier. Chlapci však vraj dostali len po päťke, a to ich do klubu najskôr ani nechceli vpustiť pre ich ležérne oblečenie. V tom čase štvoricu jej slávny manažér Brian Epstein prezliekol z džínsov a kožených búnd do uhladených oblekov, ktoré sa stali ich vstupenkou aj do priazne konzervatívnejších poslucháčov. Na kontraste s týmto imidžom napokon povstali iní – napríklad aj Rolling Stones, ale to je už iný príbeh.
Ringo Starr prišiel do kapely v auguste 1962 a pre mnohých sa skutočná história The Beatles začína písať až v týchto dňoch. Trojicu John Lennon, Paul McCartney a George Harrison spájali už spoločne strávené roky v skupine Quarrymen, ako aj mesiace v Hamburgu – už pod zvučnejším názvom The Beatles. Rástla v nich však frustrácia z bubeníka Pete Besta. Hoci „piaty Beatle“ hrá profesionálne na bicie dodnes, vtedy kapele nestačil. Ringo, naopak, zapadol rýchlo, no nie všetkým fanúšikom sa výmena za bubnami páčila. Na prvom koncerte v The Cavern vraj preto lietali vzduchom nadávky aj päste – jeden z Bestových fanúšikov dokonca údajne spôsobil monokel tichému a nekonfliktnému Harrisonovi.
Britská invázia trvá dodnes
Chrobáci dostali rodnú Britániu na čestné miesto na mape populárnej hudby – a ostrovná veľmoc im je za to dodnes okázalým spôsobom vďačná. Napokon, do veľkej miery práve z úspechu The Beatles britskí hudobníci čerpajú sebavedomie aj inšpiráciu až dodnes.
Príchodom na scénu The Beatles prerušili dlhé obdobie dominancie severoamerického rokenrolu a prudký nárast záujmu o britskú hudbu v polovici 60. rokov sa dostal aj do terminológie hudobných dejín – ako Britská invázia. Len na ilustráciu, išlo o kultúrny prevrat takých rozmerov, že ho nezatienila ani smrť azda najpopulárnejšieho amerického prezidenta všetkých čias Johna Fitzgeralda Kennedyho. I keď, práve kvôli nej sa odložilo vysielanie prvej americkej reportáže o The Beatles, ktorá spustila hotové šialenstvo.
Po štvorminútovej reportáži, ktorá mala v USA predstaviť nových britských miláčikov, si kapelu Američania doslova vyprosili. Kapela mala už za sebou prvé nahrávanie na neskôr legendárnej Abbey Road. Vznikli skladby Love Me Do, Please Please Me a PS: I Love You – ich prvé autorské hity. Please Please Me sa okamžite katapultovala na prvé priečky hitparád a stala sa tiež titulnou piesňou debutovej platne, ktorú The Beatles vydali pod hlavičkou vydavateľstva Parlaphone/ EMI v marci roku 1963. Veľkú Britániu si podmanili akoby zázračným prútikom a ošiaľ, ktorý okolo nich nastal, nemohol zastaviť ani Atlantický oceán.
Prvou skladbou z pera Lennona a McCartneyho v amerických rádiách sa stala 17. decembra 1963 I Want to Hold Your Hand. Na nátlak verejnosti distribučné spoločnosti zaplavili obchody debutovými platňami The Beatles o tri týždne skôr, ako plánovali a fanúšikovia im to oplatili nevídanými obratmi. Januárové hitparády mali jasného víťaza a v apríli sa The Beatles podarilo nastaviť latku, ktorú až dosiaľ nikto neprekonal – v prestížnom rebríčku Billboard so svojimi skladbami obsadili naraz celú prvú päťku.
The Beatles otvorili brány do amerických hitparád aj mnohým svojim krajanom. Ako prvá sa len týždeň po nich v USA presadila Dusty Springfield, v nasledujúcich rokoch sa stala prvá priečka v USA trofejou aj pre The Animals, The Rolling Stones, Freddie and The Dreamers a mnohých ďalších ostrovanov. Británia sa razom stala prameňom celosvetových trendov – a to nie len hudobných, ale aj módnych. Z nenápadnej štvorice britských mladíkov sa totiž razom stali aj módne ikony.
Pritesná škatuľka
V roku 1963 kapela v Británii vydala svoj druhý album With the Beatles. V Amerike ich albumy vychádzali vždy s malou obmenou a oneskorením, ale vopred zaručeným úspechom. Prichádzali hity ako She Loves You či I Wanna Be Your Man a v lete dorazil do kín ich prvý a dnes už kultový film The Hard Day´s Night – Ťažký deň.
Ťažko si dnes predstaviť, že by sa niektorej popstar podarilo filmom okrem fanúšikov potešiť aj kritikov. Ťažký deň však taký bol. Okrem vynikajúcej hudby aj scenár z pera dramatika Aluna Owena získal nomináciu na Oscara.
Nápad ukázať najpopulárnejších chrobákov sveta ako otrokov vlastnej slávy bol jednoduchý a geniálny. Chlapci navyše dostali priestor pre autentické dialógy, čo dodalo filmu určitú intimitu. Ťažký deň tvorcov nestál ani 200-tisíc libier (v prepočte okolo 250-tisíc eur). Zarobil však viac ako desaťnásobok. Rovnomenný soundtrack k filmu so skladbami ako And I Love Her, Can´t Buy Me Love či titulnou Hard Day´s Night sa stal najpredávanejším albumom napríklad aj v ďalekej Austrálii. A film sa stal tiež veľkou inšpiráciou pre tisíce mladíkov, ktorí sa pokúšali napodobiť nenútenú eleganciu či povestné „mop top“ účesy.
V roku 1965 kapela vyráža na legendárne americké turné, ktoré pokorilo niekoľko ďalších rekordov. Ako celkom prvá kapela na svete napríklad The Beatles koncertovali na veľkom športovom štadióne. Miesto, ktoré sa dnes už s veľkolepými koncertmi spája automaticky, do tých čias skrátka žiadny hudobník nepotreboval. V lete roku 1965 však „beatlemania“ vrcholila a newyorský Shea Stadium pre 55 600 návštevníkov sa vypredal za neuveriteľných 17 minút. Na svoje si napokon prišli najmä usporiadatelia. Na štadióne totiž nebolo vôbec nič počuť. Hoci extra silné reproduktory, ktoré štadión ozvučovali, vyrobili špeciálne pre túto šou, hysterické výkriky fanúšičiek nemohli prehlušiť.
Už na štvrtom štúdiovom albume The Beatles for Sale vidieť, že kapele prestáva stačiť tesná škatuľka tínedžerských pop idolov. Osmička autorských skladieb dáva tušiť, že skladateľská dvojka Lennon/McCartney rýchlo dozrieva. Lennona navyše posunulo inšpiratívne stretnutie s Bobom Dylanom, ktorého vplyvom sa ani sám netajil. Aj texty opúšťajú polohu bezstarostných popevkov- cítiť to najmä v I´m a Loser či Baby´s in Black.
Štatút najúspešnejšej kapely hudobných dejín potom už len potvrdil druhý film a zároveň album Help!, z ktorého pochádza napríklad aj azda najčastejšie interpretovaná skladba sveta Yesterday.
Závratným tempom
Udržať tempo, akým sa The Beatles uberali v polovici 60. rokov, sa ukazovalo byť čoraz ažšie. Šiestu štúdiovku Rubber Soul napríklad pod vedením svojho dvorného producenta Georgea Martina chrobáci nahrali za menej ako štyri týždne, aby sa album stihol zapojiť do predvianočného nákupného ošiaľu. Kapela aj napriek silnému tlaku chrlila ďalšie hity. Michelle, Drive My Car či Norwegian Wood, do ktorej George Harrison po prvý raz zakomponoval sitaru – exotický nástroj, ktorý sa stal ďalším symbolom jedinečnosti kapely. The Beatles, ktorí by pokojne mohli ďalšiu dekádu ťažiť zo svojich zabehnutých postupov, sa stávajú novátormi. A fanúšikovia ich opäť nadšene nasledujú.
Revolver z roku 1966 nie je ťažké otvorene nazvať psychedelickým. Ako neskôr niektorí z členov kapely priznali, za experimentmi s rytmikou a textami stála aj prehlbujúca sa záľuba vo fajčení marihuany, ktorú britským miláčikom vraj po prvý raz predstavil už spomínaný Dylan. Šiesta skladba albumu Yellow Submarine sa o dva roky neskôr preslávi aj vďaka rovnomennému filmu, ktorý sa stal opäť kasovým trhákom. Hoci The Beatles v ňom sú len kreslení.
Nekonečný kolotoč koncertovania si na štvorke v roku 1967 začína vyberať svoju daň. Inšpiráciu vymieňa frustrácia, radosť zo spoločného úspechu ponorková choroba a chrobáci cítia, že ich od úplného znechutenia zachráni len niečo radikálne. Útek od stereotypu prichádza s nápadom vytvoriť za seba akési alter egá. Fiktívnych The Beatles, ktorí by chvíľu fungovali za tých skutočných. Nápad sa zhmotnil v podobe albumu či dokonca akejsi kampani Sgt. Pepper´s Lonely Hearts Club Band. Jeho vzniku však ešte predchádzala pauza, počas ktorej každý z chrobákov odišiel hľadať inšpiráciu kamsi inam. Lennon napríklad v New Yorku stretol osudovú Yoko Ono.
S albumom, ktorý sa pravidelne vracia na vrchol rebríčka najlepších nahrávok všetkých čias, si tentoraz dali poriadne na čas. Trinásť skladieb, medzi ktorými nechýba ani kontroverzná Lucy in the Sky with the Diamonds, ktorá údajne oslavuje LSD, vzišlo z niekoľkých stoviek hodín v štúdiu. Magical Mystery Tour mal byť, naopak, výkrikom absolútnej voľnosti. Film bez scenára kritizovali za amatérstvo, tí, ktorí sa na ňom podieľali, si to ale poriadne užili. „Bolo to, ako nakrúcať veľké domáce video, bolo to vzrušujúce a bláznivé. Také plánované šialenstvo,“ zaspomínal si pre Pravdu počas nedávnej návštevy Bratislavy kameraman Michael Seresin. Z rovnomenného albumu pochádzajú aj hity, ktoré už nikto nespochybňoval. Strawberry Fields, All You Need Is Love či I am the Walrus.
Život aj po smrti
Dvojalbum The Beatles, známy vďaka minimalistickému dizajnu aj ako Biely album bol na rozdiel od predchádzajúcich prijatý pomerne rozpačito. Akoby odrazu nebolo čo chváliť ani kritizovať. Zdá sa, akoby jeho kvality kritici docenil až neskôr, keď sa už na jeho miesto tlačila epická Abbey Road. Platňa, ktorá dala v zapadnutej londýnskej uličke celkom nový rozmer chodeniu cez priechod. Hoci album vyšiel ešte v roku 1969, v skutočnosti posledný a mimoriadne ospevovaný Let It Be nahrali ešte o čosi skôr.
Ako členovia skupiny neskôr potvrdili, v tom čase už vedeli, že sa blíži koniec. V roku 1967 zomrel Brian Epstein a producent George Martin začal kapelu tlačiť do nie práve najšťastnejších nápadov. Tlak v kapele posúval na okraj raz jedného, potom zase druhého člena a niekedy spolu neprehovorili celé dni.
V lete roku 1969 sa Lennon rozhodol kapelu opustiť. Rozbiehal so svojou druhou manželkou projekt Plastic Ono Band a vydal aj úspešný singel Give Peace a Chance. V roku 1970 svoju životaschopnosť potvrdil sólovou platňou každý zo štvorice. Hoci neskôr spolu členovia kapely ešte viackrát v rôznych kombináciách spolupracovali, Lennon a McCartney sa už v štúdiu nikdy nestretli. Dve najvplyvnejšie hudobné autority 60. rokov akoby rozoštvala odstredivá sila. Posledné fámy o obnovení legendárnej kapely utíchli, keď v roku 1980 v New Yorku šialený fanúšik Mark David Chapman zastrelil Johna Lennona.
The Beatles však svoj pád prežili. A dnes po 50 rokoch sa dá povedať, že prežili aj vzostupy a pády mnohých iných. Hoci skeptici tvrdia, že ich slávna povesť už funguje len na zotrvačnosť, univerzálnosť ich hudby, posolstvo ich postojov aj ľudský rozmer ich osobných príbehov ešte iste ľudstvo tak skoro neomrzia. Svedčí o tom aj fakt, že na nich v týchto dňoch jubilea spomína celý svet.
