Maestro, veľakrát ste sa vyjadrili k vašim jazzovým vzorom, priateľom, menej už k vašim rockovým súpútnikom a kolegom. Dnes vyzerajú skoro bizarne kombinácie skupín Mahavishnu Orchestra a napríklad YES či Emerson, Lake & Palmer na jednom koncerte. Mal som šťastie spolupracovať s ľuďmi ako Jon Anderson či Carl Palmer… Všetci boli nadšení, že mohli byť na jednom pódiu s Mahavishnu Orchestra. Dotklo sa vás nejako hranie s týmito kapelami?
Vždy som rád počúval tieto skupiny naživo. Každopádne ich pôvodné hudobné korene mali bližšie k rocku ako Mahavishnu Orchestra, ktorej korene boli hlavne z rhythm and blues. Počas šesťdesiatych rokov som hral hlavne v R'n'B (rhythm and blues) a soulových skupinách, nie v rockových. Keďže mojím základom je jazz, bol som schopný hrať a nahrávať v jazzových skupinách. Nemohol som prežiť len hraním jazzu, ale R'n'B má k jazzu blízko a podľa môjho názoru, ak R'n'B z jazzu odnímete, prestáva to byť jazz.
Jeden z vašich veľmi silných inšpiračných zdrojov je India a jej hudba. Podobne to bolo aj u tzv. minimalistov, napr. Terry Rileyho, Steva Reicha, Philipa Glassa. Objavili sa nejaké priesečníky s ich hudbou, určitá inšpirácia?
Inšpiroval ma z nich iba jeden, a to Terry Riley. Stal som sa jeho fanúšikom v 60. rokoch. Jeho syn Gyan Riley je gitaristom a mojím priateľom.
Keď začala hrať prvá zostava Mahavishnu Orchestra, bol v nej aj klávesový génius Jan Hammer. Ako emigrant sa do vtedajšieho Československa nemohol vrátiť. Pritom ste museli vedieť, že ľudia vašu hudbu v Československu a okolitých krajinách milujú. Mali ste obrovskú popularitu, obdivovali vás jazzmani aj hippisáci, množstvo ľudí. Pritom nie všetci vedeli stráviť vašu náročnú hudbu. Lákalo vás zahrať si u nás, hlavne kvôli Janovi? A aké dojmy ste potom mali, keď ste sa tu neskôr, uprostred 80. rokov, ocitli?
Poďme po poradí: musím vám pripomenúť, že som sledoval ruskú inváziu do Prahy v televízii a hlboko ma to zasiahlo. Keď som videl československú mládež strkať kvety do samopalov ruských vojakov, bolo to neuveriteľne inšpirujúce. Stotožnil som sa vtedy s vašimi ľuďmi, tak ako sa viem dnes stotožniť s ukrajinským ľudom. Po druhé, basista Miroslav Vitouš a ja sme spriatelili počas ich turné so Stanom Getzom v Londýne.
Keď som sa o rok neskôr presťahoval do New Yorku, spriatelili sme sa ešte viac. V skutočnosti to bol Miroslav, kto odporučil Jana Hammera ako klávesistu do Mahavishnu. Po tretie, nemal som ani potuchy, že som vtedy bol v Československu populárny. V 60. a 70. rokoch sme nemali príliš veľa informácií z tejto časti sveta. Bol som nakoniec veľmi šťastný, keď som u vás hral – nie ani tak kvôli Janovi, ale pre silné spomienky na neuveriteľnú odvahu československého ľudu počas invázie v roku 1968.
Názov jednej skladby z albumu Shakti znie „Happiness is Being Together“ (Šťastie je byť spolu). Nie je v dnešnej dobe poloprávd, predsudkov a násilia táto veta len pekne znejúcou frázou?
Vaša otázka je v niečom cynická a cynizmus sa ma nedotýka. Pre mňa je tento titul duchovnou pravdou.
Nemáte pocit, že problematické časy spred polstoročia sa vracajú v trocha inej podobe? Dnes nehovoríme o studenej vojne, ale niekto na východ od našich hraníc to pomenoval denacifikácia. Aké sú vaše pocity z tohto roku, počínajúc 24. februárom ? Nemali by sme my hudobníci, umelci, byť aktívnejší a odvážnejší? Ľudia predsa len uveria skôr umelcom ako politikom. Alebo sa mýlim?
Podľa mňa sa nemýlite, ale sú to politici, ktorí majú moc ovplyvniť tento konflikt. Osobne som veľmi dojatý silou solidarity medzi Ukrajinou a Západom. Osobitne obdivujem mieru poľskej pomoci Ukrajine. Táto miera náklonnosti i fyzickej pomoci Poliakov a skoro všetkých krajín vo svete vysiela Putinovi signál a on to vie. Nesúcitím len s ukrajinským ľudom, ale i s ruským. Nie je to ich vojna. Je to Putinova vojna. Ja osobne gratulujem politikom, čo je pre mňa nezvyčajné, za ich obrovskú snahu pomôcť Ukrajine.
Čítajte viac Peter Lipa: Téma LGBTI nemôže byť tabu
Preč od ťažkých tém. Miles Davis aj Joe Zawinul boxovali. Je nejaká podobná činnosť, ktorá vás udržuje sviežeho a v koncertnej forme? Vieme, že sa venujete joge, meditáciám, ale hráte napríklad s priateľmi futbal?
Nie som boxer, ale veľa rokov som vegetarián a cvičím jogu, čo malo veľmi pozitívne účinky na moje zdravie. Naša rodina sa pravidelne venuje turistike, plávam každý deň a skutočne rád jazdím na bicykli u nás, kde sú len kopce a žiadna rovná cesta. (John McLaughlin žije v Monaku – pozn. autora).
Viete si predstaviť, že by ste sa ocitli s manželkou uprostred leta v malom čarovnom meste Banská Štiavnica, mieste ako stvorenom pre umenie, a venovali sa mladým, šikovným gitaristom?
Viem si to teoreticky predstaviť, ale v mojom veku to už nie je pre mňa veľmi vhodné. Mám veľmi širokú rodinu, ktorá žije na troch kontinentoch, takže trávim voľný čas ich návštevami. Asi pred 15 rokmi som vypracoval Boxset venovaný zdokonaľovaniu improvizácie – a presne tak by som vyučoval dnes.
