Viac pesničky ako elektronika

30.08.2012 06:00
Ryat: Totem
Ryat: Totem Autor:

Elektronická hudba sa momentálne nenachádza vo svojom práve najšťastnejšom období. Zdá sa, akoby len veľmi málo z aktuálnej produkcie dokázalo zaujať technickými či zvukovými novinkami. Navyše, elektronické žánre, ktoré prerazili v posledných rokoch, sa čoraz viac presúvajú od alternatívy k strednému prúdu. A tak často interpretom nezostáva nič iné, len aby namiesto zbytočného experimentovania začali skladať "normálne" pesničky. Novinky od Ryat i Yppah sú práve také.

Američan Joe Corrales jr., alias Yppah, na svojom aktuálnom albume Eighty One priniesol vec, ktorá sa tak často už nepočuje: hudobný optimizmus, ktorý ale vyniká inteligenciou. Jasná štruktúra jeho skladieb prináša pocit, akoby za ním stála regulárna kapela, najmä vo chvíľach, keď v nich hosťuje speváčka Anomie Belle a bezstarostne pulzuje basová gitara prerážajúca zvukové plochy v pozadí. Tým, ako Yppah svojou jednoznačnou hudbou mieri do čierneho, by sa dal ľahko prirovnať napríklad k francúzskym Air, hoci zvukovo mu je bližšia skôr atmosféra dreampopových M83.

Aj Ryat sa platňou Totem dá ľahko prirovnávať k iným interpretom. Od prvých sekúnd nahrávky je neodškriepiteľná podobnosť k niektorým nahrávkam Björk, predovšetkým k citlivej Vespertine z roku 2001. Hoci je takéto prirovnanie mimoriadne nepopulárne, kráľovské postavenie islandskej speváčky mu pridáva na vážnosti. Američanka Christina Ryat, vystupujúca len pod svojím priezviskom, si totiž s ľahkosťou poradila s výzvou hľadať rôzne polohy a zároveň definovať vlastný zvuk. Nad pukavé beaty, harfy, sláčiky a vrstvy rôznych zvukov preráža speváčkin hlas, škandinávsky maznavý no intenzívny. Elektronika sa tak presúva k mestskému folku i filmovej hudbe. Občas ponúkne priamočiare a surovšie aranžmány, v ktorých sa otvorí menej prítulná tvár Ryat, inokedy prekvapí svojou komornosťou. Aj Björk má také extrémy rada.

Yppah i Ryat na svojich novinkách ukázali, že elektronika nemusí byť silou – mocou príliš abstraktná alebo naopak – príliš jednoznačná. Obaja interpreti, aj keď každý z nich iným spôsobom, ponúkajú pomerne prístupné a najmä pekné skladby bez toho, aby museli za každú cenu nasledovať nejaký trend. A hoci obaja sa dajú pomerne ľahko prirovnať k iným menám svetovej scény, nie sú iba suchým plagiátom.

Yppah: Eighty One, Ninja Tune/Wegart, 2012

Hodnotenie Pravdy: 4 hviezdičky z 5

Ryat: Totem, Beainfeeder/Wegart, 2012

Hodnotenie Pravdy: 4 hviezdičky z 5

Hudobné novinky

The Antlers: Undersea, ANTI-, 2012
Undersea je štvroskladbové EP nového materiálu americkej indie kapely The Antlers. Prerazila pred troma rokmi vynikajúcim koncepčným albumom Hospice a napriek tomu, že jej posledná platňa Burst Apart prešla skôr k priamočiarejším aranžmánom, na Undersea sa opäť priklonila k experimentál­nejšiemu zvuku.

Antony and the Johnsons: Cut The World, Rough Trade, 2012
Antony Hegarty sa so svojimi The Johnsons objavil v lete i v Európe, kde s miestnymi symfonickými orchestrami predvádzal svoje skladby v klasických aranžmánoch. Napríklad na festivale Colours of Ostrava sa tak predstavil s Janáčkovou filharmóniou, jeho živý album, na ktorom sú skladby zo všetkých jeho štyroch albumov, bol zas nahrávaný v Kodani.

Blur: 21, Parlophone, 2012
Blur, ktorí sa aktuálne nachádzajú na svojom prvom britskom turné, po troch rokoch rekapitulujú doterajšiu 21-ročnú kariéru. Veľkolepý boxset 21 obsahuje takmer všetky skladby (remixy, b-strany, nezverejnené piesne…) a úplne všetky albumy, ktoré kedy britská štvorica nahrala. Pomestili sa na 22 diskoch rôznych formátoch – cédečka, 12– i 7-palcové vinyly a dévedečka.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku