Aký príbeh stojí za vašou novou skladbou?
Martin Žúži: Keďže robím text aj hudbu, snažím sa to robiť on-line, aby som tam nespieval nejaké anglické texty a hatlaniny. Začala mi z toho vychádzať kostra príbehu a nakoniec je to tak, ako to dnes počujeme. Zdá sa mi, že sa to tam hodí. Je to o tom, čo som cítil za hudbou, keď som ju začal robiť. Je super, že keď som ju dorobil a doaranžoval spolu s kapelou, stále to fungovalo.
Ako ste sa cítili po návrate do štúdia?
MŽ: Je to veľmi zvláštne. Nahrať album, na ktorom je desať pesničiek, trvá veľmi dlho. Málokto vie, aký nekonečný proces za tým je. Boli sme vo fantastických štúdiách Birdland v Považskej Teplej a v pražskom Sone. Je to fáza, ktorú keď človek dosiahne po roku práce, už to prestane mať rád.
Nahrávanie je pekné, ale na hudbe je najkrajšia interpretácia a samotné hranie, keď už ľudia o pesničkách vedia a dochádza k interakcii. Toto je práca, ktorá je dosť náročná na sústredenie a psychiku. Máme to však už za sebou a urobili sme to najlepšie, ako sa dalo.
Tomáš Dohňanský: Čím som starší, tým mám prácu v štúdiu radšej. Boli sme v dvoch najlepších štúdiách, aké u nás existujú. To je základ, aby to človeka bavilo, aby odovzdal tú najlepšiu prácu a aby to robil s vášňou. Samotné štúdiá, to sú len prístroje, mikrofóny a nejaké železá. Keď sa to však spojí s ľuďmi, či už je to rodina Rojkovcov z Považskej Teplej alebo Milan Cimfe z Prahy, vtedy to všetko zapadne a cítime sa tam fantasticky.
Štúdiovú prácu mám preto stále radšej. Keď som bol mladý, tak som to nenávidel, pretože som si nebol úplne istý v hre na basgitaru a v ďalších veciach. Dnes vyberáme z nástrojov, ktorých máme veľmi veľa, a to je veľká zábava.
MŽ: Samotné nahrávanie je pekné, len samotná finalizácia a mixáž už sú také technické veci, ktoré sa veľakrát opakujú a dlho trvajú. Tam už prichádza únava a smútok z toho, že pesnička, ktorú má človek rád, mu pomaly začne liezť na nervy. Keď už človek niečo počuje 500-krát, je z toho presýtený. Pre muzikantov je pekné, keď to môžu potom hrať na koncertoch a má to svoje opodstatnenie.
Ako vznikol videoklip k piesni Možno si pamätáš?
TD: Keď sme si povedali, že táto pieseň bude prvým singlom, ktorý bude uvádzať nový album, chceli sme, aby bol trochu aj o našej kapele. Nešli sme vymýšľať veľké príbehy, čo by si vyžadovalo obrovskú produkciu. Okrem toho nie sme veľkými fanúšikmi takých klipov na Slovensku, pretože to nie vždy dobre dopadne. Keď je človek v zahraničí a má na to financie, dajú sa urobiť krásne klipy.
Oslovili sme nášho kamaráta Vila Csina, povedali sme mu, čo by sme približne chceli, a on to úplne geniálne zachytil. Klip je pre nás krásny a fantastický, verím, že sa bude páčiť aj ľuďom. Má výbornú atmosféru a je krásne obrazovo urobený.
Vilo nám povedal: „Mám nápad! Urobíme to tak, že to bude celé spomalené.“ Na mieste sme sa preto dosť zabávali, pesnička totiž musela byť pustená oveľa rýchlejšie, takže sme niekedy nestíhali hrať.
Ako ste sa dostali ku kapele Hex?
Peter „Šarkan“ Novák: Poznáme sa 30 rokov, a keď v roku 2018 Ďuďo ochorel, ja som zaskakoval. Keď sa potom stalo to, čo sa stalo, došlo k spoločnému rozhodnutiu s posvätením Ďudových rodičov, aby sme pokračovali. Myslím, že to bolo veľmi pekne prijaté nielen osadenstvom, ale hlavne naším publikom.
Priniesol so sebou Šarkan do kapely niečo nové?
Tibor Szabados: Priniesol so sebou nový element. Má svoj prejav a spôsob spievania, v podstate je to teraz nový Hex. Nemusíme sa sústrediť na to, čo bolo, ale na to, čo je. Pokračujeme ďalej a dúfam, že to ľudia prijmú bez problémov. Tešíme sa, že ho máme.
Čítajte viac Hex má novú skladbu po troch rokoch od Ďuďovej smrti
Ako by ste charakterizovali svoj nový album?
PŠN: Je nahratý, už zostáva len dokončiť nejaké technické veci. Vždy, keď hudobník nahrá nový album, považuje ho za svoj najlepší. Ťažko povedať. Je to nová etapa v skupine. Dali sme do toho veľa energie. Bola to spolupráca, každý sa k tomu vyjadroval, všetko sme skúšali. Za výsledkom si stojíme.
TS: Nepoznám kapelu, ktorá by svoju tvorbu nechcela urobiť naozaj dobre. Urobili sme niečo, čo sa nám páči a sme s tým spokojní. Dúfam, že to ľudia prijmú tak, ako to je. Hrá to presne tak, ako sme chceli.
Plánujete nejaké koncerty?
PŠN: Áno, sme hlavne koncertná kapela. Za rok odohráme 50 až 70 koncertov. Momentálne máme chvíľkové nekoncertné obdobie, ktoré chceme využiť na dovolenky, aby sme sa zregenerovali spolu s našimi rodinami. V lete to totiž nejde, vtedy sa stále hrá a prestávku si nemôžeme dovoliť. Počnúc aprílom a májom začneme koncertovať, veríme, že leto budeme mať úplne plné. Na jeseň by sa malo konať turné k novému albumu, ktoré sa ešte pripravuje.
