Recenzia: Návrat skupiny Hvozd je poéziou pre dušu

Po 12-ročnej pauze sa bratislavská skupina Hvozd vracia s druhým štúdiovým albumom, ktorý nesie názov Krehkou krajinou. Novinka, ktorá obsahuje desať skladieb, poslucháčovi pripomína, čím je toto hudobné zoskupenie také výnimočné.

02.02.2023 10:00
Hvozd Foto:
Hvozd.
debata

Bohémska hudba

K tvorbe skupiny Hvozd som sa dostala úplnou náhodou. Bolo to v čase, keď ma vďaka nášmu cynickému, no zároveň inšpirujúcemu profesorovi začala zaujímať rozhlasová tvorba. Každý večer som si preto v našom študentskom byte púšťala na telefóne Rádio Devín, ktoré ma oslovilo svojím umeleckým zameraním. V rámci jedného z programov, ktorý sa venoval slovenskej hudbe, práve púšťali pieseň Salieri od Hvozdu. Už pri prvých tónoch som si ju zamilovala.

Ich prvý album s názvom Po kopcoch v županoch, ktorý vyšiel v roku 2010, je charakteristický originálnou poetikou a veľkým citom pre detail. Ten dodáva jednotlivým skladbám čarovný nádych a človek sa pri ich počúvaní cíti ako bohém, ktorý si pofajčuje v umeleckej kaviarni kdesi v Starom Meste a číta si popritom básne Emily Dickinsonovej.

Hvozd - Salieri

Svet sa pri ich piesňach zdá byť akýsi farebnejší a zaujímavejší, a to aj napriek tomu, že sa v ich repertoári nachádzajú aj viaceré melancholické melódie. Výnimkou nie je ani ich nový album, pri ktorom sa vôbec nezdá, že od ich prvotiny uplynulo toľko rokov.

Na jednej strane je jasne badateľný posun, na druhej však poslucháč okamžite vie, že to, čo počúva, musí byť jednoznačne Hvozd. Sestrám Ivane Tirpákovej a Lucii Chuťkovej sa podarilo zachovať jedinečný zvuk i svojské texty, ktoré akoby brali inšpiráciu z absurdných drám.

Pocta Topolovi

Piesne človeku prehovoria až do duše, cíti ich prostredníctvom slov i hudby – každý tón zapadá presne tam, kam má. Je to akýsi mix šansónu, džezíku a miestami akoby sa tam primiešal aj kúsok čohosi nového, čo sa ťažko definuje. „Myslím, že tento album je celkom iný. Akordeón, ktorý sme v minulosti mali skoro v každej pesničke, sa nám teraz vo finále do nahrávky takmer vôbec nehodil,“ uviedla klaviristka a speváčka Lucia Chuťková. „Bolo to pre nás hľadanie a dobrodružstvo.“

„Bol to ťažký proces, pri ktorom sme sa celkom slušne trápili so zvukom a hľadali výraz skladieb. Celé sme to postavili na klavíroch a doplnili dychovými nástrojmi ako trubka, saxofóny a trombón,“ dodala akordeonistka a speváčka Ivana Tirpáková.

Hvozd - Prší 6

Osobne som si najviac užila veselú a svižnú pieseň Muchy zvonia o sklo, ale aj skladby Je čas ísť či Je ma menej. Celý album však funguje dokonale, nič na ňom nie je navyše a nič nechýba. Pieseň Prší 6, ktorú nahral Hvozd naživo v brnianskom klube Alterna, je poctou zosnulému frontmanovi kapely Psí vojáci Filipovi Topolovi. Ide o hudobné zoskupenie, ku ktorému bol Hvozd na začiatku často prirovnávaný.

„Dodali nám vtedy odvahu postaviť zvuk kapely na klavíri,“ vysvetlila Ivana. „Na album sme chceli použiť klavír s výrazným rezavým zvukom, na akom hrával Topol. Martin Kyšperský z kapely Květy nám poradil klub Alterna v Brne. V ňom je naozaj klavír, na ktorom Topol hrával.“

Názov piesne má podľa nej svoju symboliku. „Psí vojáci spravili sériu pesničiek Prší 1, 2, 3, 4, 5. Prší ďalej aj našou pesničkou Prší 6. Pokračuje ich odkaz, ktorý by som pomenovala ako neutíchajúcu túžbu po pravdivosti a nádeji.“

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #hudba #recenzia #Hvozd