
Na dvadsiatich ôsmich paneloch zachytáva život a dielo úspešného speváka, skladateľa a hudobného nadšenca a zároveň je aj výpravou do histórie československej a neskôr slovenskej a českej popkultúry. Neoddeliteľnou súčasťou príbehu hudobnej a životnej cesty Mira Žbirku sú aj dôležité udalosti, ktoré sa u nás odohrali počas jeho života (1952 – 2021) a priamo, či nepriamo ovplyvňovali jeho profesnú a životnú cestu.
Výstava na Bratislavskom hrade je otvorená od 4. februára
Nájdeme tam spomienky na detstvo a Mekyho hudobné začiatky, ktoré zdieľal spolu so svojimi bratmi, rodinné fotografie, na ktorých je zachytený Mekyho otec Šimon ako vojak počas druhej svetovej vojny v britskej uniforme, v ktorej sa zoznámil s Mekyho mamou Ruth, aj fotky brata Jasona, ktorý tragicky zomrel v roku 1969. Prvý magnetofón aj gramofón, na ktorých si púšťal obľúbenú hudbu, obľúbené knihy z mladosti Príbehy dobrého vojaka Švejka či školu gitarovej hry. Miro Žbirka bol samouk, hudobný nadšenec, ktorý už v pätnástich rokoch spieval v kapele. Modus, pesničky Úsmev a Zažni ho napokon vyniesli medzi slávnych a on nato zložil skladbu Slávou opitý. Dobové dokumenty a artefakty zachytávajú jednotlivé obdobia tvorby Mekyho veľkých hitov a sú zoradené podľa kapitol knihy Honzu Vedrala: Miro Žbirka – Zblízka.
Úplne zblízka, takmer na dotyk, si návštevníci môžu pozrieť aj samotné exponáty, sú totiž zahalené priesvitnou fóliou. Sú medzi nimi rukopisy textov, obaly albumov, z ktorých mnohé sú dielom významných grafikov a fotografov, významné ocenenia, osobná korešpondencia aj cenzorom preškrtané texty skladieb ako Biely kvet či Balada o poľných vtákoch alebo list od českého redaktora, v ktorom vyjadruje ľútosť, sklamanie a únavu nad zásahmi cenzúry do ich spoločného rozhovoru pred zverejnením v tlači.

Výstava predstavuje osobný a muzikantský príbeh obyčajného chalana z Gunduličovej ulice v Bratislave, ktorý mal zo všetkého najradšej hudbu. Hľadal, skúšal, tvoril, pochyboval. Ešte nebol plnoletý, keď hrával päťhodinové koncerty. Málokto možno vie, že na celý jeden rok stratil hlas, keď sa prepínal. A málokto vie, že v zahraničí mu vyšlo niekoľko albumov a jeho pesničky znejú aj vo francúzštine. Veľkou zmenou aj v jeho hudobnom živote bolo sťahovanie do Prahy, kým v Bratislave poznal každého muzikanta, v Prahe začínal od nuly. Znova naštartoval svoju kariéru až v roku 2001 Modrým albumom a onedlho sa mu splnil sen – nahrávanie v legendárnom štúdiu Abbey Road, kde sa zrodila skupina Beatles a kde stretol úžasných muzikantov.

Hudbu mal jednoducho rád a aj počas koronakrízy ako jeden z prvých českých a slovenských hudobníkov koncertoval aj počas izolácie, cez sociálne siete a „zo svojej obývačky“, dával hodiny hry na gitaru. Mal pred sebou veľa plánov, no o pár mesiacov neskôr, 10. novembra 2021 nečakane zomrel v dôsledku choroby. Výstavu tak uzatvára príbeh posledného albumu Posledné veci, ktorý vyšiel v roku 2022.
Miro Žbirka patrí medzi najdôležitejších muzikantov a priekopníkov v histórii slovenskej a českej populárnej hudby. Nebál sa zmien, v hudbe ani vo svojom súkromnom živote. Výstava je priam symbolicky nainštalovaná v Rytierskej sále Bratislavského hradu, kde bol podpísaný Zákon o česko-slovenskej federácii. Meky bol predsa súčasťou československej aj českej a slovenskej populárnej hudby a keď sa s manželkou Katkou presťahovali z Bratislavy do Prahy, lebo doba vtedy česko-slovenskému spojeniu nepriala, chtiac-nechtiac sa stal akýmsi kultúrnym veľvyslancom. Okrem federálneho Zlatého slávika získal aj slovenské aj české hudobné ceny a za svoj posledný album Posledné veci je aj po smrti nominovaný v cenách Anděl a to hneď v štyroch kategóriách.
O význame Mekyho hudby a pôsobenia svedčí aj zoznam hostí na vernisáži výstavy. Medzi nimi sa publiku prihovoril predseda slovenského parlamentu Boris Kollár, ktorý, ako sa ukázalo, bol v 80. rokoch Žbirkovým nosičom debien aj šoférom kapely. Priznal, že keď ho Meky požiadal, aby rozdal fanúšikom kartičky s jeho podpisom, náš budúci vrcholový politik nezaváhal, podpísal zaňho aj tie prázdne a všetky potom predával po päť korún. Ku cti mu slúži, že sa so zárobkom chcel so šokovaným Mekym rozdeliť…
Výstava je nainštalovaná tak, aby pripomínala koncertné pódiá a kluby a návštevníci si na nej môžu počúvať obľúbené pesničky v koncepte Silent disco. Výstava Miro Žbirka: Roky a dni od októbra 2022 oslovila návštevníkov v historickej budove Národného múzea v Prahe, sa teraz preniesla do Mekyho rodnej Bratislavy, kde sa rozšírila o množstvo ďalších archívnych fotografií a o kino, v ktorom si návštevníci budú môcť pozrieť dokumenty a záznamy z koncertov. Výstava Miro Žbirka – Roky a dni bude na Bratislavskom hrade pre verejnosť otvorená do 30. septembra 2023.
