„Bratislava se mi zalíbila,“ píše vo svojej korešpondencii Leoš Janáček (1854 – 1928) a obdivuje „krásné staré město a bystrý Dunaj.“ Tieto slová Janáček napísal po úspešnej premiére opery Káťa Kabanová v roku 1923, ktorej naštudovanie hodnotil pozitívnejšie než brnianske i pražské.
Foto: Martina Šimkovičová
V Bratislave bude vďaka Konvergenciám v marci znieť komorná hudba Leoša Janáčka v interpretácii vynikajúcich českých a slovenských umelcov. Vďaka originálnemu jazyku inšpirovanému ľudovou hudbou sa Leoš Janáček zaraďuje medzi najvýznamnejších skladateľov 20. storočia. Jeho diela sú uvádzané v prestížnych operných domoch a na koncertných pódiách po celom svete. Podľa umeleckého riaditeľa Konvergencií Jozefa Luptáka je „Janáček tak trochu aj ‚náš’ skladateľ. Inšpiroval sa nielen moravským, ale aj slovenským folklórom. Na Slovensku sa cítil dobre. A my sa dobre cítime s jeho hudbou, je nám blízka.“
Hudba spomienok
„Janáček je skladateľ, ktorý sa pohybuje rýchlosťou myšlienky a niekedy aj rýchlejšie. Jeho hudba pôsobí súčasne,“ tvrdí dirigent Sir Simon Rattle v dokumente Vlastimila Šimůnka Leoš Janáček – velký příběh 20. století. O tom, že sa nemýli, sa môžete presvedčiť napríklad vo štvrtok 9. marca, kedy v Moyzesovej sieni zaznie rozmarný Pochod modráčků. Janáček ho napísal ako spomienku na detstvo.
V podaní violončelistu Jozefa Luptáka a klaviristky Nory Skutovej si bude možné vypočuť aj Pohádku na motívy príbehu o cárovi Berendejovi a jedno z Janáčkových najpopulárnejších diel, cyklus Po zarostlém chodníčku. Pôvodne klavírne dielo zaznie na Konvergenciách v úprave pre sláčikové kvarteto Jarmila Burghausera. Jarmil Burghauser je dnes známy predovšetkým ako muzikológ, no bol tiež skladateľom a dirigentom a ako skaut sa stal predobrazom postavy v jednej z kníh Jaroslava Foglara.
Foto: Soňa Maletz
Burghauserovu úpravu prvej knihy cyklu Po zarostlém chodníčku naštudovali slovenskí hudobníci Peter Biely (husle), Daniel Rumler (husle), Martin Ruman (viola) a Jozef Lupták (violončelo). Koncert vyvrcholí jedným z najneobyčajnejších Janáčkových komorných diel, Capricciom. Vznik skladby inšpiroval klavirista Otakar Hollmann, ktorý prišiel o ruku v 1. svetovej vojne. Na Konvergenciách Capriccio uvedie špecialista na hudbu 20. a 21. storočia Miroslav Beinhauer spolu s členmi Brno Contemporary Orchestra pod taktovkou Pavla Šnajdra.
Koncert pre kvarteto a dvojica exkluzívnych recitálov
Pozvanie na Konvergencie prijalo aj Zemlinského kvarteto. Súbor okrem domácej scény pravidelne koncertuje v zahraničí, vystúpil napríklad vo Wigmore Hall v Londýne, v Cité de la Musique v Paríži alebo v Kongresovej knižnici vo Washingtone. Medzi prvé úspechy sláčikového kvarteta patrí cena na súťaži New Talent v Bratislave v roku 2003. V piatok 10. marca českí umelci uvedú na festivale dielo inšpirované Tolstého novelou Kreutzerova sonáta i autobiograficky ladenú skladbu Mládí v úprave pre sláčikové kvarteto od Kryštofa Mařatku. V naštudovaní Zemlinského kvarteta zaznie aj v nedeľu 12. marca Sláčikové kvarteto č. 2 „Listy důvěrné“, ktoré je vyznaním hlbokého citu k skladateľovej múze Kamile Stösslovej.
Foto: Marek Olbrzymek
Sobotný festivalový večer, 11. marca, bude patriť dvom výnimočným recitálom z diel Leoša Janáčka. Na prvom sa v Moyzesovej sieni predstaví významný český klavirista Jan Jiraský, ktorý kompletné dielo moravského majstra nahral hneď dvakrát: na modernom nástroji aj na skladateľovom klavíri. V jeho interpretácii zaznejú tri autobiograficky ladené klavírne opusy: výber zo spomienkového cyklu Po zarostlém chodníčku II., klavírny cyklus V mlhách a dramatická Sonáta „1. X. 1905“.
Janáček do svojich diel pretavil osobné zážitky, myšlienky a pocity, no jeho dôležitým inšpiračným zdrojom bola aj ľudová kultúra. Podobne ako Béla Bartók, aj Leoš Janáček bol zberateľom ľudových piesní a vo svojej tvorbe sa inšpiroval aj slovenským folklórom. Na Konvergenciách zaznie výber z Janáčkových piesňových zbierok (6 národních písní jež zpívala Gabel Eva, Moravská lidová poezie v písních, Písně detvianské) v interpretácii svetoznámej slovenskej sopranistky Adriany Kučerovej v spolupráci s klaviristom Róbertom Pechancom.
Foto: Peter Drezík
Janáček inak
Program Konvergencií, ktorý v priebehu niekoľkých dní ponúkne všetky zásadné komorné diela Leoša Janáčka, doplní Husľová sonáta, ktorú na záverečnom koncerte 12. marca uvedú Milan Paľa a Katarína Paľová. Slovenský huslista sa po štúdiách na JAMU v Brne okrem aktivít na Slovensku a v zahraničí, stal aj výraznou osobnosťou hudobnej scény Brna – mesta, ktoré je s Janáčkovým životom a tvorbou osudovo späté. Svoj vzťah k moravskému majstrovi vyjadril aj nahrávkou jeho diel pre husle a violu. Medzi zaujímavosti dramaturgie záverečného koncertu budú patriť hravé Říkadla, ktorých pôvodná verzia zaznie v interpretácii Helgy Vargy Bach (soprán), Ronalda Šebestu (klarinet) a Ivana Šillera (klavír). Záver janáčkovskej edície bude patriť Suite pre sláčikový orchester, v ktorej sa symbolicky spoja slovenskí hudobníci s členmi Zemlinského kvarteta.
