Premiéra Svätopluka bola 10. marca 1960 v Slovenskom národnom divadle v réžii Miloša Wasserbauera a pod dirigentskou taktovkou Tibora Freša. Na čom sa vtedy bazírovalo v opere oproti dnešku?
Z tej inscenácie som videla len pár fotografií. Neviem sa vyjadriť k celej inscenácii. Ako profesionál však viem, že vtedy sa dával najväčší dôraz na hudobné naštudovanie a celkom určite väčšina réžií bola tradičných, neexperimentovalo sa a neriešili sa akési aktualizácie diela k vtedajšej dobe. Treba však podotknúť, že ani technické javiskové vybavenie divadiel nebolo vtedy na takej úrovni ako dnes. Scény, kulisy, osvetlenie boli oveľa jednoduchšie a nebolo možné vytvárať náročnejšie inscenácie po technickej stránke. Takže, je prirodzené, že sa kládol oveľa väčší dôraz na hudobnú stránku diela, prípadne na dobovú autentickosť kostýmov.
Poznali ste Eugena Suchoňa osobne? Máte rada jeho hudbu?
Eugena Suchoňa som osobne nepoznala, jeho hudbu som mala možnosť lepšie vnímať počas štúdia na konzervatóriu. Už vtedy na mňa pôsobila veľkolepo a originálne, cítila som v nej, v tom najkrajšom slova zmysle, veľa „nášho slovenského“. Vtedy som viacej počúvala Krútňavu, Svätopluk bol na mňa príliš zložitý – aj po hudobnej stránke, aj po výrazovej dramatickej stránke. Svätopluka som si vychutnala ako poslucháč v plnej kráse na javisku opery SND až v inscenácii Juraja Jakubiska v roku 2008.
Foto: Marek Olbrzymek
Libreto opery vzniklo podľa Knihy Kráľ Svätopluk a napísal ho skladateľ spolu so spisovateľom Ivanom Stodolom a Jelou Vrteľovou Krčméryovou. Je to skutočnosť?
Svätopluk je výnimočné a fascinujúce dielo. Libreto je písané podľa knihy Ivana Stodolu, ale historických prameňov o kráľovi Svätoplukovi je viacej, a tak nemôžeme povedať, že všetko čo nám libreto v opere hovorí, je a bola skutočnosť, nebola. Historické pramene veľa spomínajú, no mnohé nevieme, ani to, ako zomrel a kde je pochovaný náš najstarší kráľ, čo je paradox. Určite však bol na svoju dobu mimoriadne schopný vodca, stratég, dá sa povedať, že aj vizionár. V tomto kontexte libreto tejto opery vnímam ako príbeh, nie ako historickú výpoveď.
Ako sa vám spieva po slovensky? Je to jazyk vhodný pre operu?
Je nádherné spievať v slovenčine, v opere sa nám to pošťastí naozaj len výnimočne, keďže väčšina opernej literatúry je zo zahraničia. Slovenčina je ľubozvučný jazyk, mne sa spieva v našom rodnom jazyku krásne, keďže ale všade na svete je už veľa rokov trend, že sa opery spievajú v origináli, pre mojich zahraničných kolegov by bolo naštudovanie Svätopluka v slovenčine zrejme to najťažšie, čo by sa v živote učili.
Pozrite si roly sopranistky Jolany Fogašovej
V opere Svätopluk sú tuším dve hlavné ženské postavy. Aká je vaša Ľutomíra?
V Svätoplukovi sú tri výraznejšie ženské postavy: Ľutomíra, Milena a Blagota. Kňažná Ľutomíra nemá síce písanú samostatnú áriu, má však veľa vstupov. Je písaná pre dramatický soprán, a práve tou dramatickosťou, rozsahom a naliehavosťou v hlase je tento part veľmi náročný. Práve ona dramaticky posúva dej, intriguje, chce sa dostať k moci, zvrhnúť Svätopluka. Milena, dcéra Blagoty, je pozitívna postava, je písaná pre farebnejší lyrický soprán, má dva samostatnejšie náročné výstupy, avšak neobjavuje sa počas opery až tak často. Blagota, matka Mileny, je písaná pre mezzosoprán, má náročnú áriu v prvom dejstve a potom už len máličko spieva, je súčasťou deja, ale neposúva ho. Ja som nesmierne šťastná, že mám opäť možnosť sa stretnúť so Suchoňovou hudbou, je nádherná a veľmi vrúcna.
Vy ste spievali aj Katrenu v Krútňave?
V Krútňave som spievala Katrenu a teraz v Svätoplukovi Ľutomíru, vždy som túžila mať naštudované obe tieto krásne roly a splnilo sa mi to.
Kto má na starosti hudobné naštudovanie?
Pôvodne mal Svätopluka hudobne naštudovať dirigent Rastislav Štúr, avšak potom došlo k zmenám zo strany vedenia a pán Štúr sa rozhodol na základe týchto zmien, že za daných podmienok nebude Svätopluka robiť. Vedenie teda oslovilo Martina Leginusa, ktorý na Svätoplukovi veľmi podrobne pracuje.
Nie je Martin Leginus (okrem Kevina Rhodesa ako šéfa orchestra), jediným interným dirigentom SND?
Áno, momentálne je, všetci ostatní dirigenti, ktorí boli zamestnaní ako interní dirigenti, boli žiaľ odídení. Bývalé vedenie sa rozhodlo volať na určité operné tituly hostí. Niektoré predstavenia (veľmi málo) diriguje aj Branko Ladič, on zatiaľ pôsobí v SND najmä ako korepetítor.
Za tridsať rokov účinkovania v SND ste už niekedy zažili takú rozkolísanú situáciu?
Doslova takúto situáciu som v SND nikdy nezažila. Konkrétne ja cítim veľkú absenciu našich interných skúsených dirigentov. Chýba objektivita umeleckých názorov, aj pri obsadzovaní sólistov do konkrétnych postáv, systematická práca s orchestrom a celým súborom. Kevin Rhodes je často a dlhodobo odcestovaný a mať jedného dirigenta na každodenný profesionálny chod SND je pre umelecký rast celého súboru neadekvátne a nedostačujúce. Aj v strednej a mladšej generácii slovenských dirigentov máme talenty, ktoré by mali a mohli dostať možnosť umelecky pôsobiť a rásť v SND.
Čítajte viac Ľudovít Ludha spieval aj pre kráľovnú Žofiu. Zo SND ho však vyhodili
A ako sa vám spolupracovalo s režisérom Romanom Polákom? Roman Polák je predovšetkým činoherný režisér – stretli ste sa spolu v minulosti pri práci?
Režiséra Romana Poláka poznáme všetci ako výnimočného činoherného režiséra. Pravda je ale taká, že aj operu už inscenoval viackrát. Ja som sa s ním stretla pracovne teraz prvýkrát. Roman Polák je z činohry zvyknutý detailne pracovať s textom, čo mu libreto Svätopluka v slovenčine dokonale umožnilo, a tak na skúškach veľmi prirodzene vytvára dejovú líniu a rozvíja charaktery a vzťahy medzi postavami. Rešpektuje hudbu a postupne hľadá aj v nej detaily, ktoré mu umožnia celkovo dotvoriť postavu. Pre mňa ako interpretku je to veľmi krásna a zaujímavá spolupráca. Roman Polák k mnohým obrazom a scénam pristupuje veľmi filozoficky.
Kostýmy navrhol mladý výtvarník Pavol Dendis. Cítite sa dobre v jeho kostýme?
Kostýmy, ako ich Pavol Dendis navrhol, korešpondujú s celkovou predstavou a réžiou Romana Poláka. Sú svojim spôsobom súčasné, zároveň sú v nich aj nadčasové prvky a zapadajú do scénického prostredia a atmosféry zámerov celého inscenačného tímu. Ako Ľutomíra mám štyri kostýmy, s pánom Dendisom sme komunikovali pri kostýmových skúškach veľmi dobre, a áno, v kostýmoch sa cítim príjemne. Majú určitú noblesu, aj mieru extravagancie, čo sa k charakteru Ľutomíry hodí.
Čítajte viac Fashion Ballet '22: Módni návrhári obliekli tanečníkov
V programe je uvedený aj Ladislav Cmorej, ktorý má pohybovú spoluprácu. Je choreografia pre modernú operu dôležitá? Kedysi bolo v opere obľúbené skôr „statické herectvo“.
To „kedysi“ už je naozaj veľmi dávno. Opera v posledných desaťročiach výrazne upustila od statického herectva, samozrejme nemôžeme pri náročnom spievaní predvádzať na javisku gymnastiku, ale pohybová herecká zložka sa veľmi posunula a dávno to už nie sú v opere len statické výkony, pokiaľ to naopak nie je zámer režiséra. Choreografia bola vždy dôležitá pre operu, ako všetko v opere, aj ona si prešla vývojom a dnes je choreograf takým mostíkom a správnym prepojením medzi opernými spevákmi a profesionálnymi tanečníkmi, ktorí nám často na predstavení nielen tancujú, ale aj hrajú, dotvárajú kulisy, scénu, stvárňujú nemé postavy a tým umocňujú pre diváka dynamický aj vizuálny dojem celého diela. Lacko Cmorej je v Svätoplukovi pri scénach s obrovským počtom účinkujúcich na javisku pravou rukou režiséra Poláka.
SND sa zmieta v problémoch, nemá riaditeľa, najmä v opere sa objavila veľká nespokojnosť a spory. Pociťovali ste to počas skúšok, alebo je tvorivý duch divadla silnejší než prevádzkové problémy? Zažili ste niečo podobné, keď ste účinkovali v zahraničí?
V zahraničí, konkrétne v Taliansku a Číne, som zažila aj štrajky a rušenie plánovaných predstavení, avšak bola som tam ako hosť, takže všetko riešili moje umelecké agentúry s vedením divadla, v konečnom dôsledku sa ma to až tak veľmi nedotklo. SND je ale moja domovská scéna, na ktorej aktívne pôsobím už 30 rokov. Ako sólistka opery som kompetentná sa vyjadriť k opere, určite sa nebudem vyjadrovať k baletu a činohre. Každý súbor má svoje veľké špecifiká a nijako ich nemôžeme vzájomne porovnávať. Opera ako súbor má najväčší a najzložitejší umelecký aparát, pretože pri jednotlivých predstaveniach potrebujeme sólistov, zbor, aj externý zbor, orchester, tanečníkov, techniku, garderóbu, maskérov, zvukárov, osvetľovačov, štatistov atď. – čo je dovedna obrovský počet ľudí. Už len celková koordinácia všetkých týchto zložiek je veľmi náročná. Takže stav bez riaditeľa opery je pre súbor a umelecké smerovanie opery ako takej, doslova absurdná skutočnosť. Navyše, za posledné dva roky došlo bývalým vedením k veľkým a zásadným organizačným zmenám, takže opera vôbec nepokračuje v zabehnutom systéme, ktorý nejakú dobu naplno prekryje absenciu riaditeľa opery.
Už sa možno blíži riešenie…
Aj s budúcim novým vedením potrvá mesiace, než sa celkový stav ustáli, naštartuje a opera bude môcť opäť umelecky napredovať. Na to, aby v opere diváci počuli špičkové výkony našich umelcov, potrebujeme dlhodobo a systematicky budovať profesionalitu vo všetkých zložkách a toto bolo narušené za posledné roky najskôr covidovou situáciou a aj obrovskými zmenami, ktoré nastolilo posledné vedenie. Teraz sme bez riaditeľa a čakajú nás ďalšie zmeny – v konečnom dôsledku sa ale pýtam, kto za pár rokov bude spievať v opere nášho Slovenského národného divadla? Len hostia? Umelci z iných štátov? To nezodpovedá ale zmyslu inštitúcie, akou opera SND vždy bola. Hráme zúfalo málo. Budúcnosť samotnej opery, jej ansámblu a kvalít je v podmienkach chaosu, v ktorom funguje už pár rokov, veľmi ohrozená, a práve tento stav by si mali uvedomiť naši zriaďovatelia, v opere sa nič neudeje z roka na rok – trvá roky, než si vychováte kvalitných umelcov, ktorí sa neskôr stanú oporou umeleckého slovenského operného sveta a to sa v nestabilite, v akej opera posledné roky funguje, naplniť nedá. A v celej tejto neutešenej situácii my máme tvoriť. Sila umenia je ale mocná a hudba otvára svety. V SND sme všetci profesionáli, takže vždy, keď tvoríme novú inscenáciu, aj teraz Svätopluka, snažíme sa zo seba dať čo najviac a podať čo najlepší výkon.
Vy aj učíte spev na VŠMU – je záujem o operný spev? Akí sa vám vidia dnešní študenti?
Učím už piaty rok, mladí ľudia sú veľmi inšpiratívni, plní energie a práca s nimi ma veľmi baví a obohacuje. Moji študenti sú talentovaní a pracovití, zameriavame sa pri štúdiu predovšetkým na správnu hlasovú techniku, vedomé používanie celého hlasového rozsahu a rozvoj interpretácie. O operný spev je medzi mladými ľuďmi stále záujem a každoročne sa nám hlásia adepti na prijímacie skúšky na VŠMU, často aj z Čiech, máme na katedre spevu študentku aj z Nemecka. Opera ako umenie, aj keď nie je posledné roky mediálne tlačená komerčne do popredia, má svojich priaznivcov a talenty. Väčšinou prichádzajú budúci študenti z hudobných konzervatórií, ale niekedy prídu výrazné talenty aj po ukončení gymnázia, alebo inej strednej školy – ale samozrejme aj oni študovali už spev, na ZUŠ a potom aj súkromne u pedagógov spevu.
Potešila by vás úloha v slovenskej modernej opere? Môže vôbec ešte vzniknúť pôsobivá opera?
V zmysle predstavy klasických či romantických opier napísaných v minulých storočiach svetovými opernými velikánmi to zrejme možné nie je. Celkom určite ale môže vzniknúť aj dnes pôsobivá opera. Ide o to, čo si pod týmto pojmom predstavujete. Pôsobivá v zmysle originality hudby 21. storočia? Alebo pôsobivá pre publikum? Sú nesmierne šikovní skladatelia aj v dnešnej dobe, ale mnohí z nich nemajú záujem písať tradične, takže môžu stvoriť pôsobivé dielo, ktoré ocení profesionál, teoretik, kritik ale divákovi sa dielo vôbec nemusí páčiť, pretože to dielo môže byť napísané síce pôsobivo, ale harmonicky atonálne a na to naši diváci nie sú zvyknutí. My máme veľmi šikovných slovenských skladateľov, ktorých diela sú originálne a pritom zachovávajú aj určité tradície, už boli uvedené opery napríklad Petra Zagara, Ľubice Čekovskej, Ľuboša Bernátha. Zatiaľ som v týchto operných dielach neúčinkovala, ale pokiaľ by sa v modernej opere objavila zaujímavá postava pre mňa, rada si ju zaspievam.
