„Treba vždy začať s dobrým príbehom,“ prezradil raz tajomstvo svojho úspechu. Vie, o čom hovorí. Počas dlhej kariéry dokázal, že má nos na príťažlivé témy – či už išlo o biblické námety, knižné predlohy, alebo osudy skutočných ľudí.
A keďže k nim vedel zložiť aj skvelé melódie, recept na muzikál bol dokonalý. Stačí spomenúť piesne ako The Phantom of the Opera, Don't Cry For Me Argentina či Memory.
Umelecký talent dostal už do kolísky. Otec skladateľ učil na hudobnej akadémii, mama hrala na husliach i na klavíri a teta herečka ho už odmalička vodila do divadla. Andrew si rýchlo osvojil hru na viacerých hudobných nástrojoch, prvé „klasické“ skladby zložil, už keď mal deväť rokov. Krátko študoval históriu, potom hudbu v rodnom Londýne, ale školu nedokončil.
Keď sa totiž v roku 1965 zoznámil s textárom Timom Riceom, rozhodol sa venovať muzikálu. Prvý vytvorili už o rok neskôr, no nenašli nikoho, kto by sa podujal financovať jeho naštudovanie.
Dvojica to však nevzdala a jej druhé dielo Jozef a jeho zázračný farebný plášť (1968) sa stretlo s výborným ohlasom. Uviedli ho popredné divadlá po celom svete, kde sa hráva dodnes.
Išlo o takzvanú rockovú operu a tej sa Webber držal i neskôr. Zároveň si utváral vlastný hudobný štýl, v ktorom čerpal z rôznych žánrov od swingu, rokenrolu, charlestonu a džezu cez country až po pop či calypso.
Výnimočný úspech dosiahla i druhá rocková opera Jesus Christ Superstar (1970), ktorú aj sfilmovali. Keďže hlavné postavy pripomínali skôr hippies a výklad biblických udalostí bol dosť svojský, mnohých kresťanov moderné predstavenie pobúrilo.
Diváci si ho však obľúbili – v Londýne ho uvádzali osem rokov a darilo sa mu aj na Broadwayi. S Riceom Webber spolupracoval až do roku 1976, keď sa ich cesty rozišli.
Je pritom zvláštne, že kariéru odštartoval práve muzikálmi s biblickou tematikou. Sám sa totiž považuje za agnostika. Slávu mu priniesli aj ďalšie muzikály, z ktorých možno spomenúť Evitu (1976), Cats (1981), Starlight Express (1984), Fantóma opery (1986) či Sunset Boulevard (1993).
Uvedenie posledného diela Bad Cinderella (2021) inšpirovaného Popoluškou mu narušila pandémia koronavírusu.
Webber skomponoval i niekoľko samostatných piesní a skladieb, melódie pre dva filmy či rekviem. Novému britskému kráľovi Karolovi III. zložil hymnu na jeho plánovanú korunováciu – možno ako vďaku za to, že ho jeho matka povýšila do šľachtického stavu. Dnes sa hrdí titulom barón. Napriek vysokému veku zostáva naďalej činný.
„Som skladateľ, pretože mi to robí radosť. To je to, čo ma poháňa. Stále mám v hlave nejakú melódiu,“ zveril sa časopisu Rolling Stone. Hudba mu vraj dodala silu, aby zvládol neúspechy, rakovinu, no aj závislosť od liekov a alkoholu.
Webber je tretí raz ženatý, jeho druhou manželkou bola známa sopranistka Sarah Brightman, ktorú obsadil i do hlavnej úlohy vo Fantómovi opery. Má troch synov a dve dcéry.
Vďaka hudbe a podnikaniu nahromadil obrovský majetok, ktorého výšku odhadujú na miliardu eur. Patrí medzi sto najzámožnejších ľudí vo Veľkej Británii, kde je aj najbohatším hudobníkom. Je vášnivým zberateľom umenia, podporuje viaceré charitatívne projekty a desať rokov bol členom britského parlamentu za Konzervatívnu stranu.
Webbera pokladajú za jedného z najväčších hudobných skladateľov súčasnosti. Britský denník The Daily Telegraph ho v roku 2008 označil za „piatu najmocnejšiu osobu v britskej kultúre“.
