S myšlienkou založenia festivalu tanečnej a populárnej piesne prišli hudobník, skladateľ a hudobný redaktor Pavol Zelenay a dirigent a skladateľ Ján Siváček. Dvojicu inšpirovali vtedy známe a populárne zahraničné hudobné festivaly. Keď môžu súťažiť pesničky v San Reme (od 1949), v poľskom Sopote (od 1961) na Grand Prix Eurovision de la Chanson Européenne (od 1956), môže sa o niečo podobné pokúsiť aj Bratislava. Veď má Dunaj a tak atmosféra na jeho brehoch mohla pripomínať zahraničné prímorské festivaly.
Pozor na tvár aj kríž
Prvý ročník Bratislavskej lýry sa konal 23. – 26. júna 1966 v Parku kultúry a oddychu, prihlásených bolo 797 piesní, z toho 600 od českých autorov. Porota z nich vybrala 24, polovicu českých, polovicu slovenských. Hudobný skladateľ Igor Bázlik atmosféru na prvý ročník spomínal: „Atmosféra bola úžasná. Prvý ročník Bratislavskej lýry, to bolo, ako keby vám dali vycestovaciu doložku do Ameriky.“
Počas konania festivalu bola Bratislava vyzdobená festivalovými vlajkami, plagátmi a tabuľami s menami a fotkami účinkujúcich. Fanúšikovia čakali na svoje idoly pred koncertnými sálami aj pred hotelom Carlton, kde boli hviezdy ubytované. Festival priniesol do socialistického Československa závan slobody, dotyk s kapitalizmom a flirt so šoubiznisom. Historicky prvým víťazom zlatej lýry sa stal Karel Gott s piesňou Mám rozprávkový dom autorskej dvojice Vieroslav Matušík a Eliška Jelínková. Ako však pripomínajú tvorcovia nitrianskej inscenácie Zlatá lýra, Gottova víťazná pieseň sa po lýre nesmela vysielať, pretože rozprávkový dom nesmie byť kdesi pod nebom, ale tu na zemi v našej socialistickej vlasti. Podobne mala v roku 1969 problémy aj pieseň Karla Černocha Píseň o mé zemi. Slová „Mějme lidskou tvář“ musel autor textu Pavel Žák upraviť na „Mějme svoji tvář“. Karel Černoch však napriek tomu v priamom prenose zaspieval text „Mějme lidskou tvář“, čo spôsobilo jeho vyškrtnutie z verejného života.
Ľahké to nemal ani textár Kamil Peteraj, ktorému schvaľovacia komisia Bratislavskej lýry nariadila prepísať pieseň Čierny kvet na Biely kvet, pretože čierna nie je pre socializmus vhodná farba. V roku 1982 komisia zasiahla aj pri piesni Atlantída – pôvodný verš „ženú na brehy kríže vĺn“ musel Peteraj prepísať na „ženú na brehy stĺpy vĺn“, lebo kríže sa v ateistickom socialistickom Československu nemohli spomínať.
Emigroval Matuška i Grigorov
V Amslerovej inscenácii o Bratislavskej lýre sa prepletá hudba s politikou. Nemôže v nej teda chýbať Marta Kubišová, ktorá na Lýre v roku 1968 vystúpila s piesňou Cesta a získala s ňou hlavnú cenu. Ľuďom však v pamäti oveľa viac uviazla jej Modlitba pro Martu z roku 1969, ktorú zložil rovnaký autorský tandem ako Cestu – skladateľ Jindřich a textár Petr Rada. Skladba sa stala symbolom odporu proti vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. Už 3. februára 1970 dostala Marta Kubišová zákaz verejného vystupovania. Aj festivalová moderátorka Jarmila Košťová dostala vyhadzov z televízie – pre jej účasť na ilegálnom televíznom a rozhlasovom vysielaní v prvých dňoch okupácie.
Inscenácia i výstava pripomenú aj Evu Mázikovú, ktorá v roku 1972 získala Zlatú lýru s piesňou Krédo a v roku 1975 sa preslávila úlohou Hanky vo filme Pacho, hybský zbojník. Lýra menila v priebehu rokov miesta konania – z pôvodného PKO sa v rokoch 1970–71 presunula do Reduty, v rokoch 1976–77 sa konala v športovej hale na Pasienkoch, v roku 1980 na Zimnom štadióne v Ružinove a od roku 1981 až do svojho konca v Dome ROH, ktorý sa neskôr volal Istropolis. V roku 1982 zosadil Miro Žbirka z trónu Zlatého slávika Karla Gotta a Helena Vondráčková si prevzala titul zaslúžilej umelkyne. V roku 1985, keď sa stal zaslúžilým umelcom aj Gott, zomrel Karol Duchoň. O rok neskôr zomrel v Londýne aj Dežo Hoffmann, slovenský fotograf kapely Beatles a spolupracovník Bratislavskej lýry, vďaka ktorému na ňu zavítali aj zahraničné hviezdy ako Cliff Richard a Shadows či Sandie Shaw. Waldemar Matuška s manželkou emigrovali do USA a slovenská kapela Elán vydala svoj piaty album Detektívka, ktorý sa stal najpredávanejším albumom v histórii československej popmusic. Predalo sa ho vyše 660 000 kusov!
Čítajte viac Zlatá lýra hlási návrat. V Nitre ju oživili od Gotta po Grigorova
V roku 1988 emigroval do Belgicka Robo Grigorov, ktorý s pesničkou Posledný valčík na text Kamila Peteraja získal v roku 1986 Bronzovú lýru. Piesne všetkých spomínaných interpretov si možno vypočuť v Nitre v podaní hercov Divadla Andreja Bagara. Paletu moderátorov vrátane Milana Lasicu tu s prehľadom a humorom zvláda stvárniť herečka Ivana Kubáčková.
