Vydali ste knihu, v ktorej radíte čitateľom, ako nájsť svoj vnútorný pokoj. Čo všetko v knihe nájdu?
Kniha sa týka psychológie života. Veľmi ma mrzí, že sa ľudia zaoberajú tým, čo nie je podstatné. Rozmýšľajú nad vecami, ktoré nemôžu vyriešiť, a nechajú sa týrať vlastnou hlavou. Človek by si mal všímať to, čo je v živote dobré, a nie to, čo ho kazí. Je prirodzeným zákonom, že človek neprežíva len pozitívne momenty a nechodí stále „po červenom koberci“. Ale vždy je to sínusoida a každého stretne aj veľa krásnych vecí, na ktoré v knihe upozorňujem. V jednotlivých kapitolách sú tiež medicínske rady, v úvode hovorím o svojom živote, hoci som to neplánovala, ale vydavateľstvo ma presvedčilo, že aj to do knihy patrí. No a na záver som pridala aj niečo z ezoteriky.
V tejto knihe spomínate tiež potraviny, ktoré môžu zlepšiť náš život, naozaj majú taký veľký vplyv na pocit pohody, možno až šťastia, na dobrú náladu?
Je to naozaj tak. Keby sme sa svojmu stravovaniu venovali s rozumom, určite by sme veľa vecí zmenili. A zjednodušili.
Ľudia sa zaoberajú tým, čo nie je podstatné. Rozmýšľajú nad vecami, ktoré nemôžu vyriešiť, a nechajú sa týrať vlastnou hlavou
Prečo ste sa rozhodli napísať takúto knihu?
Pretože naši ľudia žijú veľmi hekticky, nervózne, neusmievajú sa, keď idú po ulici, dívajú sa do zeme. A to ma mrzí. Priala by som si, aby sme všetci boli trocha uvoľnenejší, spokojnejší – pretože život je krásny. Pamätám si, že kedysi bolo v Bratislave šesť miest, kde sa chodievalo tancovať. Ľudia sa vedeli baviť. Dnes si neviem predstaviť, kam by sme šli. Hudbu si však človek môže pustiť aj doma a zatancovať si, či už s partnerom, alebo bez neho. Pohyb je významná časť života. Ale píšem aj o tom, že láska predlžuje život.
Stali ste sa známou práve vďaka hudbe, preslávili vás vaše pesničky. Akú rolu hrá hudba vo vašom živote? Čo počúvate dnes?
Pre mňa je hudba dominantná, bez muziky by som asi nevedela žiť. Keď nespievam, tak ju musím aspoň počúvať. Do knihy sa dostali aj niektorí moji kolegovia, ktorí prežívajú veľkú trému, keď idú na scénu, ale zároveň píšem aj o hudbe, ktorá dokáže človeka uvoľniť. Pre mňa je hudba zásadná vec a mala som to šťastie, že som mohla pracovať so špičkovými skladateľmi a orchestrami v Československu. Mám veľmi šťastný život, užívam si to a na negatívne veci som zabudla.
Ste ženou viacerých povolaní aj viacerých talentov, lekárka, populárna speváčka aj astrologička – máte v zálohe ešte nejaké nové prekvapenie?
Pre niekoho budú možno prekvapením moje ilustrácie v najnovšej knihe Ako nájsť vnútorný pokoj, robila som ich starou egyptskou technikou enkaustikou, čo je maľovanie žehličkou. Milujem výtvarné umenie, môj strýko maľoval a spieval, ďalší bol spisovateľom science-fiction, v našej rodine sa pestovali rôzne druhy umenia.
Mám veľmi šťastný život, užívam si to a na negatívne veci som zabudla
Jedno obdobie boli vašimi susedmi spisovatelia Feldekovci, vy ste vydali dodnes už sedem kníh, radili vám pritom?
Nie, vtedy som ešte nepísala a nemala som na to ani pomyslenie. Mali sme však spolu veľmi pekné vzťahy, celá komunita na našej ulici. Boli sme mladí, mali sme malé deti, tak sme spolu oslavovali Mikuláša aj Vianoce, bolo to krásne obdobie. Ja mám vôbec šťastie na báječných ľudí.
Ako speváčku vás preslávila Bratislavská lýra, ako si na ňu spomínate?
Bratislavská lýra bol jeden zo štyroch najväčších festivalov populárnej hudby, naše okno do sveta. Bola to vedy veľká vec a treba byť za ňu vďačný.
Aká hudba sa vám páči dnes? Máte svojich obľúbených interpretov alebo žáner?
Kto má rád hudbu, nerozlišuje, či je to klasika, džez, pop alebo rock. Existuje len zlá a dobrá hudba.
Pomáhala vám hudba aj v ťažších chvíľach?
Áno, hudba ma sprevádza vždy. Pomohla mi aj vtedy, keď som ovdovela ako 24-ročná, od rána do večera som počúvala moju milovanú hudbu. Moja matka hovorila, že keď som ako dieťa ochorela a ona mi spievala, vďaka spevu mi dokonca klesla teplota. Takže hudbu som vnímala veľmi intenzívne už odmalička.
Čítajte viac Marcela Laiferová: V prírode nájdete úplne všetko
Prečo podľa vás dnes ľudia žijú v strese?
Dnešný život nie je iný, deň má stále 24 hodín, ale ľudia žijú veľmi hekticky, sústreďujú sa len na negatívne veci. Zbytočne sa rozčuľujú nad príkorím, ktorého sa im dostalo – to isté sa však môže stať každému človeku v akejkoľvek etape života. Čo nemôžem zmeniť, na to nemyslím. To je moja základná životná poučka. Potom sa viem tešiť z každého pekného dňa a z každého milého stretnutia, aj z tohto rozhovoru.
Marcela Laiferová
Narodila sa 4. júla 1945 v Petroviciach pri Žiline, Zaujala piesňou Lampy už dávno zhasli v duete s Janou Belákovou. V roku 1969 nahrala s legendárnym orchestrom Karla Vlacha prvú dlhohrajúcu platňu Marcela. Nasledovali ďalšie piesne, na ktorých sa podieľal jej manžel Jaroslav Laifer ako Piesočné hodiny, Potoky sĺz, Sedem čiar a iné. Popri hudbe ukončila štúdium medicíny. Ako mladá ovdovela a krátko po tom získala zlatú Bratislavskú lýru za pieseň Slová (1970). Tá jej otvorila dvere na pódiá medzinárodných festivalov v Sopote, Riu de Janeiro, na súťaž Zlatý Orfeus, do Drážďan a inde, kde zbierala ďalšie ocenenia. V 80. rokoch si odniesla bronzovú Bratislavskú lýru za pieseň Na cestu a v roku 1998 dokonca získala bronzového Slávika. Úryvok z jej piesne Slnko zaznel vo filme Spiderman: Ďaleko od domova.
Čítajte viac Speváčky na pódiu Lýry! Pozrite sa, ako vyzerala Partlová či Laiferová
