Beáta Dubasová v začiatkoch svojej kariéry
„My sme s Beátou spolupracovali v podstate v praveku. Peniaze sme nemali, ale veselí sme boli,“ tvrdí Michal Kovalčík. Vtedy mal iba devätnásť rokov a „do niektorej piesne sa mu omylom priplietli prsty“. Neskúšali síce v garáži, ale v kultúrnom dome, čo považujú za „luxusné podmienky“, s vlastným stageom.
Zoran Michalčák má na tie časy tiež len dobré spomienky. „Slovenská hudba vtedy zažívala zlaté časy a veľakrát prekonala českú. V 80. aj v 70. rokoch sa robila dobrá hudba vlastne všade na svete, populárna hudba dostala solídny základ.“
„Kým sa vtedy pesnička dostala od nápadu po nahrávku, prešla niekoľkostupňovým filtrom, nebolo to jednoduché a veľa nápadov aj ľudí cestou odpadlo. Dnes si môže hocikto hocičo skúsiť cez iphone a vyzerá to ako hudba, no nie je to hudba, nahráva to diletantstvu aj plagiátorstvu,“ vravia.
Z kapely Kamene Beáty Dubasovej ich oboch vytiahla škola, keď dostali na výber – študujete alebo hráte? Michal Kovalčík študoval hudobnú vedu, dlhé roky boli jeho kapelníkmi Janek Ledecký, Marián Greksa, dnes Peter Nagy s kapelou Indigo, spolupracoval aj s kapelami Hex, Gladiator, Horkýže slíže, Metalinda, Polemic a ďalšími. Zoran Michalčák vyštudoval architektúru a spolu s kolegami vytvoril napríklad exkluzívne industriálne priestory design factory, v ktorých sa má prepájať podnikateľský sektor s kultúrnym dianím. Oslávenkyni Beáte Dubasovej zaželali, nech vyzerá stále rovnako a nech jej to hrá ďalších 60 rokov.