Jeho výraznú osobnosť si RTVS pripomenie na Dvojke v pondelok, 20. novembra predpoludním o 10.30 h televíznou komédiou s pesničkami pre deti s názvom Polepetko.
„Bol to výnimočný človek, ktorý nám bude nesmierne chýbať, no zanechal po sebe obrovské hudobné umelecké bohatstvo, ktoré tu ostane navždy.“ „Ďakujem za všetko, bol si skvelý otec“, napísala na sociálnej sieti jeho dcéra Barbora.
Bázlik na narodil 5. decembra 1941 v Banskej Bystrici v evanjelickom prostredí významných osobností a už od detstva prejavoval výrazné hudobné nadanie. Mal absolútny sluch. Na klavír ho vyučovala matka Blanka Bázliková (jeho strýkom bol Tibor Andrašovan), po gymnáziu išiel študovať na konzervatórium, a to klavír a komponovanie (absolvoval v roku 1962). Pokračoval v štúdiu kompozície u Alexandra Moyzesa na VŠMU v Bratislave. Už počas štúdia jeho skladby uvádzali aj na koncertoch.
V roku 1966 nastúpil ako redaktor do bratislavského rozhlasu, v roku 1969 – 1978 bol v rozhlase hudobným režisérom. Oblasť pôsobenia Igora Bázlika je veľmi široká – inštrumentálne skladby, pesničky z oblasti populárnej hudby, úpravy folklórnej hudby (pre Orchester ľudových nástrojov Slovenského rozhlasu), dychovej i scénickej hudby najmä pre bratislavskú Novú scénu.
Od polovice 60. rokov sa výrazne zameral najmä na pesničky populárnej hudby – na prvej Bratislavskej lýre napísal pesničku Mladý barman (spieval Zdeno Sychra), v roku 1967 výrazne upozornil pesničkou Túžba, ktorú pre TV reláciu Vyberte si pesničku naspievala Helena Blehárová (práve teraz vychádza aj na 2CD Jazzové útesy). V období 60. a 70. rokov sa Igor Bázlik takmer každý rok zúčastňoval na Bratislavskej lýre – jeho piesne spievali najmä Marcela Laiferová (Posledná láska – BL 1982), Eva Kostolányiová (Farebný sen – BL 1972 a strieborná BL 1973 Chvála humoru s Karolom Duchoňom), Eva Máziková, ale aj Marika Klesniaková (BL 1977 – Pieseň z obloka).
Kľúčovými spevákmi Igora Bázlika boli najmä Marcela Laiferová, Jana Kocianová, Eva Kostolányiová, Karol Duchoň, neskôr Marcela Molnárová. Desiatky piesní napísal pre ďalších interpretov, rovnako aj inštrumentálnych skladieb pre tanečný orchester. Bol jedným z dôležitých osobností Tanečného orchestra Čs. rozhlasu v Bratislave.
Práca Igora Bázlika bola až obdivuhodne široká, len pre rozhlas napísal scénickú hudbu k asi 100 dielam, rovnako spolupracoval v televíziou a Slovenskou filmovou tvorbou (Rozprávky uja Elektróna, Rozprávky z vreca, Zub múdrosti a i.). Na Novej scéne napísal hudbu k známym Husárom (tam po rokoch zažiarili aj M. Lasica a J. Satinský), neskôr s rovnakou dvojicou Plné vrecká peňazí (podľa hry J. Soloviča, vyšla aj v roku 1978 na platni Opusu), neskôr to boli ďalšie diela ako Dobrodružstvo pri obžinkoch, Veselica a ďalšie. V roku 1983 napísal pre rozhlas satirickú operu Krém.
Z veľkého množstva populárnych pesničiek Igora Bázlika vyšlo len niekoľko nosičov – Nálady Igora Bázlika (1997), Pesničky aj o láske (2014) a Od života v Ružovom až po Exodus s huslistom Petrom Uličným (2016).