Mnohí spievajú podľa jej slov iba noty – jednou silou hlasu, on si všímal si texty a nechal sa nimi viesť. Chápal, že pieseň nesie text spolu s melódiou.

Spoznali sa v 60. rokoch a veľmi často spolu koncertovali či natáčali v televízii. „Bol veľmi kamarátsky, každý ho mal rád. V jeho spoločnosti sa všetci dobre cítili: Poznal nekonečné množstvo vtipov a interpretoval ich veľmi milo. Aj keď už bol veľmi chorý, stále chcel spievať, tešil sa na každý koncert, bol ochotý cestovať naň vlakom aj veľmi ďaleko. Z našej generácie sme všetci boli pre hudbu zapálení. Je to nádherná práca, keď robíte s ľuďmi, aj on ju miloval. Boli sme silná generácia a priala by som tým mladším, aby aj oni vydržali na scéne tak dlho ako my, 50 – 60 rokov,“ hovorí Marcela Laiferová.
Spomína na mnohé pekné zážitky, keď spolu koncertovali alebo vystupovali v televízii, mali veľa príležitostí, dnes sa mladší hudobníci pred kameru len tak ľahko nedostanú. Dušan Grúň vždy prišiel pripravený, rozospievaný, ako profesionál nič nepodcenil. „Interpretovali sme pesničky, ktoré mali ľudia radi a bolo ich veľa. V hudbe bola veľká konkurencia spevákov a všetci sme sa museli snažiť. Žili sme pritom v priateľských vzťahoch, schádzali sme sa na športovom dni alebo varili. Ako mladé dievčatá sme piekli koláče s Janou Hubinskou, s Evou Kostolányiovou sme si spolu grilovali kuratá. Žili sme spolu veľmi pekne, mám na to nádherné spomienky,“. dodáva známa speváčka.Dušan Grúň mal pre svoje publikum vždy čas, rád sa s divákmi porozprával aj odfotil. „Netváril sa, že je niečo viac ako ľudia, ktorí sa naňho dívajú a ľudia ho vnímali ako blízkeho človeka, mali ho veľmi radi. V tejto práci obstojíte, iba ak máte rád ľudí. Publikum si speváka glorifikuje, ale aj všetko vycíti. Ani spevák s dobrým hlasom si bez lásky k publiku popularitu neudrží,“ vyznáva sa speváčka a priateľka.

Dušan Grúň prežil celý život s jednou ženou. „Aj to o ňom veľa hovorí. Práve včera som s jeho manželkou telefonovala a keď sme sa dohodli, že každá zapálime zaňho sviečku a necháme ho odísť, aby sa netrápil, hoci je to bolestné. A ráno som sa dozvedela, že zomrel,“ spomína Marcela Laiferová.